Tisíce protestovali v Kolumbii proti policajnej brutalite; došlo i k násilnostiam

Bogota 22. septembra 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Fernando Vergara)

Tisíce Kolumbijčanov demonštrovali v pondelok proti policajnej brutalite, ale aj sociálnej a ekonomickej politike tamojšej vlády. S odvolaním sa na správy tamojších médií a polície o tom informovali agentúry DPA a Reuters

Na celoštátne protesty vyzvali Kolumbijčanov miestne odborové hnutia, študentské i občianske organizácie. Do pondelkových demonštrácií sa – podľa údajov tamojšej polície – zapojilo takmer 5000 ľudí, pričom zorganizovali viacero pochodov, protestných automobilových kolón či hudobných podujatí.

K násilnostiam došlo v centre hlavného mesta Bogota, kde demonštranti zaútočili na pobočku banky i ďalšie budovy, pričom polícia ich následne rozohnala pomocou zábleskových granátov a slzotvorného plynu.

Násilnosti mali však len malý rozsah v porovnaní s tými, ku ktorým došlo v Kolumbii na protestoch pred necelými dvoma týždňami. Zmienené protesty vyvolalo zverejnenie videa z brutálneho zásahu dvoch policajtov v Bogote, v dôsledku ktorého údajne podľahol utŕženým zraneniam 43-ročný právnik.

Demonštrácie zo začiatku septembra si vyžiadali 13 obetí na životoch, pričom polícia čelí obvineniam, že na demonštrantov strieľala bez rozmyslu.

Do ulíc Bogoty boli v pondelok nasadené tisícky policajtov, aby predišli ďalšiemu prípadnému násiliu. Policajný šéf Óscar Atehortúa však avizoval, že strieľať na demonštrantov už policajti nebudú.

Do ulíc Bogoty boli v pondelok nasadené tisícky policajtov, aby predišli ďalšiemu prípadnému násiliu. Policajný šéf Óscar Atehortúa však avizoval, že strieľať na demonštrantov už policajti nebudú.

Demonštrácie zvolané odbormi sa v Kolumbii konali už 7. septembra. Odborári sa po augustovom uvoľnení karanténnych opatrení, ktoré trvali päť mesiacov, snažia opätovne oživiť masové protesty, aké v tejto latinskoamerickej krajine prebiehali vlani, uvádza DPA.

Okrem protestov proti policajnej brutalite vyzývali v pondelok demonštranti vládu prezidenta Ivána Duqueho, aby zastavila masakre páchané ozbrojenými skupinami. Pri vyše 60 takýchto masakroch už prišlo v tomto roku v Kolumbii o život viac ako 240 ľudí, uviedla mimovládna organizácia s názvom Inštitút pre rozvojové a mierové štúdie (Indepaz).

Demonštranti okrem toho kritizovali nariadenie vlády, ktoré zamestnávateľom uľahčilo vyplácanie hodinovej mzdy zamestnancom. Požadovali zároveň lepší dôchodkový systém i zdravotnú starostlivosť.

Kolumbia zaznamenala v súvislosti s novým koronavírusom viac ako 770.000 prípadov nákazy a 24.000 úmrtí, pričom v počte infikovaných je šiestou najviac zasiahnutou krajinou na svete.

Vlaňajšie masové protesty sa v Kolumbii začali 21. novembra, keď 250.000 ľudí v celej krajine demonštrovalo proti hospodárskym reformám, nedostatočnému financovaniu školstva a vraždám vplyvných osôb, ktoré páchajú ozbrojené skupiny. Protestujúci neskôr žiadali tiež rozpustenie poriadkovej polície ESMAD, ktorá 23. novembra smrteľne zranila mladého demonštranta.