Len deň pred začiatkom ďalšieho samitu Európskej rady zverejnila Európska komisia podrobnosti svojho ambiciózneho plánu vyzbrojovania vrátane návrhov, aký typ vybavenia budú môcť členské štáty nakupovať za úvery garantované EÚ a ktoré krajiny môžu zo schémy obranného priemyslu profitovať.

ReArm a SAFE

Celkovo je cieľom programu ReArm Europe zmobilizovať viac ako 800 miliárd eur na posilnenie obrannej infraštruktúry EÚ, z čoho väčšina (650 miliárd eur) by pochádzala zo zvýšenia individuálnych výdavkov na obranu po tom, ako Komisia aktivuje tzv. núdzovú únikovú doložku. Doložka členským štátom umožní zvýšiť ich rozpočtový deficit o 1,5 % HDP len na účely obrany počas nasledujúcich štyroch rokov.

Zvyšných 150 miliárd EUR sa plánuje získať prostredníctvom nového finančného nástroja s názvom Bezpečnostná akcia pre Európu (Security Action for Europe – SAFE), ktorý by členským štátom umožnil požiadať o konkrétne sumy z finančného fondu EÚ získaného prostredníctvom spoločných pôžičiek a krytého spoločným rozpočtom EÚ.

Členské štáty, ktoré budú chcieť získať finančné prostriedky zo SAFE, budú musieť predložiť podrobné plány svojich budúcich výdavkov vrátane konkrétnych činností, opatrení a obranných produktov, ktoré chcú za poskytnuté financie získať. Produkty môžu zahŕňať systémy protivzdušnej obrany a delostrelectva, rakety a muníciu, bezpilotné lietadlá, vojenské vozidlá, ako aj strategické a kybernetické vybavenie.

Niektoré členské štáty žiadali o doložku, podľa ktorej by sa časť z každého obstarávania musela povinne darovať Ukrajine. Návrh Komisie však tak ďaleko nezachádza a namiesto toho sa v ňom len uvádza, že tieto plány by mali obsahovať “v relevantných prípadoch predpokladanú účasť Ukrajiny“.

Komisia potom posúdi a schváli požadované finančné prostriedky, ako aj okamžité predbežné financovanie, ktoré by mohlo predstavovať až 15 % celkového objemu jednotlivých úverov.

Aj keď členské štáty predkladajú svoje žiadosti individuálne, budú povinné ich realizovať prostredníctvom spoločného obstarávania zbraní, do ktorého sa “spravidla“ zapoja aspoň dva členské štáty, aby sa pri hromadnom nákupe zbraní dosiahli lepšie ceny.

Dve tretiny obstarávaných zbraní musí byť vyrobených v EÚ

Okrem toho sa v návrhu uvádza, že členské štáty môžu tento nástroj použiť len na nákup výrobkov od spoločností “zriadených a sídliacich“ v EÚ, na nákup v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP, v ang. EEA) alebo Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO, ang. EFTA) a na Ukrajine. (Medzi krajiny EHP a EZVO patrí napríklad Nórsko, Švajčiarsko a Island).

Návrh okrem toho stanovuje, že členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby 65 % obstarávaných zbraní (a ich komponenty) pochádzali z Európy.

Zahrnutie tejto doložky “kupujme európske“ je zjavným prikývnutím skupine členských štátov so silným obranným priemyslom (na čele s Francúzskom), ktoré dôrazne vystupovali proti podpore zahraničných výrobcov z prostriedkov EÚ.

Na upokojenie opačného tábora, ktorý chce zabezpečiť dodávky čo najrýchlejšie (na čele s Poľskom a Pobaltím), návrh zahŕňa možnosť nákupu od tretích krajín – ako sú USA, Spojené kráľovstvo alebo Turecko – za predpokladu, že budú ochotné vopred uzavrieť bilaterálne “Obranné a bezpečnostné partnerstvo“ s EÚ, ako je stanovené v “Strategickom kompase“ z roku 2022.

Doteraz takúto bezpečnostnú dohodu s Bruselom podpísalo len šesť krajín vrátane Nórska, Moldavska, Južnej Kórey, Japonska, Albánska a Severného Macedónska.

Takéto “partnerstvá“ však zahŕňajú aj záväzky na postupné prehlbovanie obrannej spolupráce v otázkach regionálneho alebo globálneho významu.

Inými slovami : Ak Washington nebude súhlasiť s tým, že aspoň čiastočne zosúladí svoj prístup k Ukrajine s prístupom Bruselu, čím by sa stal oficiálnym bezpečnostným “partnerom“ bloku, americkí výrobcovia zbraní budú pravdepodobne vylúčení z programu SAFE aj ReArm Europe.

Ak sa aktivuje tzv. národná úniková doložka, ktorá umožňuje zvyšovanie rozpočtových deficitov, jej platnosť sa skončí o štyri roky. Členské štáty však budú môcť žiadať o nové úvery na spoločné obstarávanie v rámci SAFE až do konca roka 2030.

Európska komisia zároveň zavádza prepracovanú verziu svojho projektu únie kapitálových trhov s názvom Únia úspor a investícií (Savings and Investment Union), ktorej cieľom je harmonizovať a zjednodušiť investičné pravidlá v celom bloku, aby sa do európskeho obranného priemyslu prilákalo viac súkromného kapitálu.

O všetkých týchto návrhoch dnes diskutujú vedúci predstavitelia EÚ na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Na summite sa bude riešiť aj potreba zvýšiť konkurencieschopnosť bloku, riadenie nelegálnej migrácie, situácia na Blízkom východe, multilaterálny poriadok a budúcnosť rozpočtu EÚ, ktorý je po rokoch po sebe nasledujúcich kríz pod silným tlakom. Zatiaľ je vo hviezdach, na čom sa lídrom podarí dosiahnuť zhodu.

Prečítajte si tiež:

• V Bruseli sa schádzajú lídri na ďalšom summite o obrane a bezpečnosti
• Putin nebude súhlasiť s prímerím, kým budú ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti