Bratislava 5. apríla 2016 (HSP/Foto:Militant Video)

Slováci sa pozerajú na nedávne teroristické útoky v Bruseli a Paríži, ale aj na iných miestach sveta s desom, niekedy trochu s odstupom ale aj obavami. Hlavne však z úplne iného kultúrno- spoločenského kontextu. Kladú si preto logicky zásadné otázky. Týka sa nás to? Hrozí aj nám niečo?

Analytici sa predbiehajú v predpovediach, že naša krajina nie je v tomto smere pre útoky zaujímavá, hoci vylúčiť sa nič nedá. Sklenenú guľu schopnú predpovedať zatiaľ nikto z nás neobjavil, preto sa iné frázy ani nedajú použiť.

Odpovede sa ale môžeme pokúsiť hľadať aj v trochu širšom pohľade na túto problematiku. Tak, ako sa vyvíja celosvetová spoločnosť smerom dopredu, priamoúmerne s ňou rastú aj schopnosti a možnosti kriminálnych zoskupení. Čiže, ak v posledných pätnástich rokoch hovoríme o gigantickom progrese v informačných technológiách a s tým spojenou zmenou v myslení a konaní človeka, tak zákonite to isté platí pre organizovaný zločin. Týmto nechcem polemizovať o nutnosti používania internetu a zatracovať ho. Svet bez neho je v podstate nepredstaviteľná skutočnosť. Pre mladšiu generáciu neoddeliteľná súčasť nielen pracovného života. Vzhľadom na súčasné hrozby však nesmieme zabúdať, že je aj živnou pôdou pre terorizmus v jeho najtienistejších podobách.

S najkrajnejšími dôsledkami, ktoré si nikto z nás nechce predstaviť. A pritom sme v poslednom období ich svedkami.

Na verejne dostupných serveroch i dobre skrytých cez TOR, Darknet sa denne zjavujú šialené kvantá informácií. Kačíc, osobných pomstychtivých útokov, invektív, organizovaných tendenčných blogov, želaní, nápadov ale žiaľ aj interných odkazov džihádistov a zároveň možných stôp na zastavenie pripravovaných teroristických útokov. Bohužiaľ žiadna bezpečnostná zložka v Európe nie je dnes schopná zachytiť každú jednu indíciu pre pripravovaný atentát. Až po novembrových krvavých udalostiach v Paríži sa bruselská polícia dostala k stopám, ktoré jej napovedali možný vývoj priamo v ich hlavnom meste. Nanešťastie ani to nestačilo na zastavenie fanatických islamistov dokazujúcich si svoje martýrske hrdinstvo. Video z jedného z bruselských námestí zverejnené na youtube po novembrových atentátoch v Paríži predznamenávalo udalosti z pred pár dní v hlavnom meste EÚ.

Prívrženci Islamského štátu otvorene hovorili o tom, že už nie sú Tunisania, Maročania alebo Alžírci.

Držiac v rukách čiernu zástavu odhodlane rečnili o ich mudžahedínskej misii a ich príslušenstvu k ISIL. Bez hanby a s odkrytou tvárou propagovali myšlienky teroru. Ako viem od kolegov z belgických bezpečnostných zložiek, útočníci okrem toho cez sociálne siete, cez on-line hry alebo špeciálne aplikácie v mobiloch používajúcich anonymné predplatené karty s úsmevom a vyloženými nohami snovali hromadnú vraždu nevinných ľudí. Radikálni islamisti, ktorí sa do Belgicka dostali v 90.tych rokoch cez skupinu FIS (Islamský front spásy) alebo GIA (Ozbrojenú islamskú skupinu) si nielenže založili vlastné kultúrne bunky salafistického a takfiristického odporu, ale postupne s rozmachom nových technológií sa dokázali zladiť aj vo virtuálnej realite. K tomu sa pridali extrémistické postoje niektorých imamov počas piatkových spoločných modlitieb v mešitách a v hniezdach džihádistov sa oteplilo. Až tak, že v minulom roku sa v jednej bunke vyliahlo približne 90 teroristov, ktorí majú na svedomí útoky v Paríži a v Bruseli. Hoci je z nich momentálne za mrežami alebo mŕtvych okolo 40, zvyšných 50 behá voľne po svete. A pripravujú nové útoky po celej Európe. Nehovoriac o  ďalších stovkách bojujúcich v Sýrii a Iraku, ktorí sa časom tiež vrátia.

Keby sme sa na to pozreli z medicínskeho hľadiska, v Bruselských okrajových štvrtiach sa postupne šíry gangréna. Smeruje do centrálnych tkanív mesta. Necháva za sebou odumreté časti, čím dochádza k znefunkčneniu základných mechanizmov. Príčinou tejto druhotnej nekrózy však nie je len izolovaná, segregovaná a radikalizovaná komunita moslimov, na ktorú miestni politici roky zabúdali a nevšímali si ju. Medzi hnaciu silu tejto infekcie patrí aj internet a spomínané komunikačné technológie, ktoré ešte viac izolovali mladé stratené duše bez práce od reality a prispeli k ich nekontrolovateľnému odpútaniu sa od zdravého rozumu. Na dráhu džihádizmu stačilo iba zopár slov od „skúsených“ rovesníkov, ktorí si vyskúšali, aké je to sladké vypáliť zásobník munície do bežiacich detí alebo žien v Sýrii a Iraku. Veď to boli odpadlíci, ktorí zradili Alláha. Bola to ich povinnosť, pri ktorej sa zabavili presne ako pri počítačovej hre.

Preto dokým nedôjde k radikálnej amputácii radikalizmu na internete a zároveň v problémových štvrtiach Bruselu, tak hlavnému mestu Belgicka čoskoro odídu základné životné funkcie. Amputácia musí prebehnúť nielen vo forme zmeny legislatívy, aby bolo napríklad možné predĺžiť čas predbežného zadržania podozrivých z jedného dňa na niekoľko dní, ako je tomu teraz vo Francúzsku.

Ale aj cez posilnenie kapacít bezpečnostných zložiek, ich pravidelného výcviku a zlepšenie komunikácie medzi policajnými jednotkami na medzinárodnej úrovni. Zároveň musia byť spustené nové projekty sociálno-kultúrnej obnovy a najatí kvalifikovaní terénni sociálni pracovníci. Už keď sa raz Belgicko a iné krajiny EÚ rozhodli zoširoka otvoriť svoje dvere iným kultúram, ich integráciu musí zobrať do vlastných rúk v úplne inej rovine, aby neprebiehala živelne a náhodne, ako tomu bolo doposiaľ. Bezpečnostné riziká pri masívnom prijímaní príslušníkov iných kultúr už nemôžu byť viac spochybňované. Fakty hovoria samé za seba.

V neposlednom rade, ako som už naznačil, celá Európa a svet sa musia zamyslieť nad vplyvom internetu ako ideálneho inkubátora pre terorizmus. Nemám na mysli iba nekontrolovateľnú alebo ťažko zachytiteľnú komunikáciu cez internet, pranie špinavých peňazí a čierne obchody s bitcointami ale aj snahy teroristických organizácií útočiť na významné servery a webové stránky vo svete, ktorých deštrukcia môže spôsobiť nezvládnuteľný chaos a zrútenie ekonomík. Aj v tomto smere sa musia posilniť bezpečnostné zložky a doslova spustiť hromadný lov na mozgy, šikovných hackerov, machrov na IT. V opačnom prípade sa budeme musieť spoliehať na Hnutie Anonymus, ktoré vykopalo vojnovú sekeru terorizmu na Internete.

Na záver si dovolím vyjadriť nádej, že o niekoľko rokov nebudeme musieť brať do rúk pílku a zaoberať sa bruselskou gangrénou aj na Slovensku. Už teraz je isté, že globalizácia k nám prinesie iné kultúry. Preto sa vopred musíme pripraviť na ich integráciu a nenechávať všetko na samočinnosť, ktorá sa, ako vidíme, nevypláca. Či chceme alebo nie, budú medzi nami. Žiadna vláda alebo politická strana nezabráni, aby sem postupne prichádzali. Iba v prípade totálnej izolácie od sveta, čo istotne nikto z nás nechce.

Je preto v našich rukách, či cudzincom umožníme inteligentne sa integrovať s podmienkou dodržiavania alebo rešpektovania našich hodnôt alebo pôjdeme cestou západnej Európy. Väčšina z cudzincov vrátane niekoľko stovák moslimov sa už u nás dokázala úspešne začleniť do našej spoločnosti a nevzali sme im ich náboženstvo alebo tradície. Zároveň sa prispôsobili aj oni nám, aj keď to nemali jednoduché. Dnes sú pre nás prínosom či už ako lekári alebo architekti. Viem to z osobnej skúsenosti, pretože niektorých dobre poznám. Zlatá stredná cesta je preto to najlepšie čo môžeme v tomto smere urobiť. Tvrdo si chrániť naše hodnoty a tradície a zároveň akceptovať iné kultúry, pokiaľ sa rozhodnú rešpektovať existujúce prostredie, do ktorého prichádzajú.

Marko Thelen, bezpečnostný expert a spisovateľ