Tajná dohoda nariaďuje Taliansku, že iba ono samé má čeliť invázii migrantov

Rím 8. augusta 2017 (HSP/bvoltaire/Foto:TASR/AP-Santi Palacios)

Tajná dohoda nariaďuje Taliansku, že iba ono samé má čeliť invázii migrantov. Terajší minister vnútra Marco Minniti na priamu otázku v parlamente to mohol iba potvrdiť.

Tajná dohoda. Nie je to žiadna metafora ani zveličovanie: bez akejkoľvek parlamentnej diskusie alebo inej demokratickej debaty, poza chrbát talianskych občanov, bola podpísaná istá dohoda. Predtým sa o nej nediskutovalo a potom sa o nej nehovorilo, ak by o tri roky neskôr bývalá ministerka zahraničných vecí Emma Bonino nepriznala farbu médiám: “To, aby sa všetky vylodenia uskutočňovali v Taliansku, to sme požadovali my. Túto zmluvu sme spravili my a k tomu sme porušili Dublinský dohovor.”

Toto je krátke a jednoduché zhrnutie podstaty operácie Triton, ktorá predpokladá, že všetci ilegálni migranti zachránení na mori akoukoľvek loďou vykonávajúcou strážnu službu v Stredozemnom mori budú automaticky dopravení do niektorého z talianskych prístavov. (verzia textu podpísaná dňa 22/10/2014 a upravená dňa 29/1/2016 je dostupná na stránkach agentúry Frontex.)

Toto šokujúce vyhlásenie vyvolalo v Taliansku obrovskú politickú a mediálnu búrku.

Ak sa Matteo Renzi zo začiatku snažil všetko zapierať, súčasný minister vnútra Marco Minniti na priamu otázku v parlamente to mohol iba potvrdiť, snažiac sa neobratne vysvetliť, že by to malo byť “posudzované vo vtedajšom kontexte a podľa vtedajších podmienok, ktoré sa od vtedy zmenili a stále sa vyvíjajú”.

Hnutie 5 Hviezd sa snažilo objasniť túto aféru, ktorá nemá ďaleko od velezrady a požiadalo o zasadnutie Európskeho parlamentu. Avšak žiadna zo zúčastnených strán, či už sa jedná o agentúru Frontex, taliansku Pobrežnú stráž, Európsku komisiu, alebo príslušné mimovládne organizácie nedokázali dať uspokojivú odpoveď pre takú samovražednú zmluvu, z čoho vzniká podozrenie viacerých talianskych prokurátorov na tichú dohodu s prevádzačmi a obchodníkmi s ľuďmi. Podľa opozície, vtedajšia vláda (nevolená vláda Matea Renziho) podpísala túto dohodu ako protihodnotu za istý zhovievavejší postoj EÚ voči Taliansku.

Čo sa geopolitiky týka, podpis takejto zmluvy zásadne mení podmienky: volania po “solidarite” s relokáciou migrantov sú v tomto svetle bezpredmetné, tak ako aj vyhrážky o uzavretí talianskych prístavov pre cudzie lode, ktoré robia migrantom “námornú taxislužbu”. Z akého titulu by to mohli talianske úrady robiť, ak si oni sami pridelili túto úlohu?

Pritom by armáde stačilo iba niekoľko dní na to, aby tento príval migrantov zastavila, ako to v pondelok pre denník Libero uviedol známy taliansky generál a bývalý náčelník generálneho štábu Vincenzo Santo: “Zóna, ktorú potrebujeme strážiť je menšia, než si myslíme. V prvom rade treba zablokovať lode mimovládnych organizácií, aby sme im zabránili vstup do líbyjských vôd a potom udrieť našimi špeciálnymi jednotkami na otrokárov” u nich doma “zajať ich a uvrhnúť do našich väzníc. Toto všetko bez čakania na povolenie od medzinárodných organizácií a bez obáv, že by sme napadli kohokoľvek suverenitu. Naša suverenita je napádaná zakaždým, keď nejaká cudzia loď privezie k nám domov náklad ľudskej mizérie.”

Audrey D’Aguanno, novinárka žijúca v Taliansku