Štokholm 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Amr Nabil)
„Historický míľnik bol prekročený v jazykovej oblasti vo Švédsku: arabčina sa stala druhým najčastejším materinským jazykom v krajine. To znamená, že fínčina, ktorá bola druhým najčastejšie používaným jazykom od čias, kedy vzniklo samotné Švédsko, bolo odsunutá na tretie miesto,“ uvádza vo svojom komentári vo švédskom denníku Svenska Dagbladet známy švédsky lingvista a novinár Mikael Parkvall.
„Pravdepodobne viac ako 200 tisíc ľudí vo Švédsku považujú za svoj rodný jazyk arabčinu. Okrem iného, prispel k tomu veľký počet utečencov, ktorí prišli do Švédska v roku 2015. Práve v ten rok som vydal knihu „Švédsky jazyk“ a pokúsil som sa zhodnotiť to, akým jazykom sa v krajine hovorí a koľko ľudí používa tú alebo inú reč.
Dôvodom prieskumu bolo to, že nie sú k dispozícii žiadne štatistiky o jazykovom spoločenstve nášho obyvateľstva. Zdá sa to trochu zvláštne, keďže Švédsko je hrdé na svoju štatistickú tradíciu a tiež spoločné presvedčenie, že „veľký brat“ má záznam o našich akciách a talentoch. Navyše väčšina krajín vo svete má to jasné vo svojich štatistikách o jazykovom príbuzenstve, ale Švédsko k nim nepatrí,“ vysvetľuje lingvista.
Poukázal na prekvapivý a šokujúci jav, že arabčina po príchode migrantov do Švédska prekonala fínčinu, ktorá bola po švédčine druhým najčastejšie používaným jazykom v priebehu stáročí. Mikael Parkvall prízvukuje: „Po stáročia bol fínsky jazyk druhým najviac zastúpeným materinským jazykom vo Švédsku. Ale s prijatím stoviek tisíc migrantov z tretieho sveta sa na druhé miesto dostala arabčina.“
Lingvista predpokladá, že v 10-miliónovom Švédsku vyše 200 tisíc ľudí používa arabčinu. Domnieva sa, že v priebehu posledného desaťročia sa počet po arabsky hovoriacich ľudí vo Švédsku zdvojnásobil. Podčiarkol, že sa fínska diaspóra v krajine naopak kvôli nízkej pôrodnosti zmenšuje.
„Stovky rokov fínčina bola druhým najpočetnejším jazykom vo Švédsku. V súčasnosti je to arabčina. Stovky rokov Fíni boli najväčšou menšinovou skupinou vo Švédsku. Teraz sú to Sýrčania,“ pridáva sa k známemu lingvistovi člen skupiny Alternative for Sweden Willian Hahne vo svojom komentáru na Twitteri. „Ďalším míľnikom bude, keď sa arabčina stane najpočetnejším materinským jazykom. Stane sa to tak už o niekoľko desaťročí,“ vydáva pochmúrne proroctvo.
Švédske média v tejto súvislosti pripomínajú, že v roku 2015 prijalo Švédsko vyše 200 tisíc migrantov. Vlani už takmer štvrtina /!/ obyvateľov Švédska – približne 24 percent mala prisťahovalecké korene. Švédski novinári prízvukujú, že podobná situácia je aj v niektorých ďalších európskych krajinách.
Eugen Rusnák