Svätý Otec k Svetovému dňu výživy: Je jedlo Boží dar, alebo len tovar?

Vatikán 18. októbra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-FAO)

O potrebe zmeny nezdravého životného štýlu a návratu k vekmi overeným cnostiam striedmosti a solidárnosti vyzval Svätý Otec František pri príležitosti Svetového dňa výživy. V texte adresovanom 16. októbra generálnemu riaditeľovi FAO Qu Dongyuovi pripomína, že na to, aby akcie humanitárnej pomoci a rozvoja mali väčší efekt, je potrebné dať ľudskej osobe miesto, ktoré si zasluhuje

Téma zvolená Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo na tento rok znie: „Naše činy sú naša budúcnosť. Zdravá výživa pre svet #Nulový hlad“. Ako poznamenáva pápež František, dáva sa tu do povedomia pokrivenosť vzťahu „jedlo – výživa“. Sám poukazuje na pochmúrnu situáciu, ktorá je toho prejavom:

„Vidíme, ako jedlo prestáva byť prostriedkom udržiavania života a stáva sa cestou k osobnej deštrukcii. Takže popri 820 miliónoch hladujúcich tu máme na druhej miske váh asi 700 miliónov ľudí s nadváhou, obete nesprávnych stravovacích návykov. Títo už nie sú čisto len vizitkou jedálnička „národov hojnosti“ (porov. Pavol VI., Encyklika Populorum progressio, 3), ale začínajú byť aj medzi obyvateľmi krajín s nízkymi príjmami, kde sa aj naďalej ľudia stravujú málo a zle, kopírujúc stravovacie vzory rozvinutých oblastí.“

Medzi problémami a chorobami viazanými na podvýživu či zlú životosprávu pápež František spomína diabetes, kardiovaskulárne a iné degeneratívne choroby. Pripomína  aj nárast smrteľných prípadov anorexie a bulímie. Ponúka aj radu, kde hľadať východisko z tohto trendu:

„Potrebná je teda konverzia v našich spôsoboch a stravovacie návyky sú k tomu dôležitým východiskovým bodom. Žijeme vďaka plodom stvorenia (porov. Ž 65,10-14; 104,27-28), a tieto nemožno zužovať len na vec použitia a ovládania. Z tohto dôvodu môžeme nad stravovacími poruchami zvíťaziť len pestovaním životných štýlov založených na docenení toho, čo dostávame ako dar, úsilím o umiernenosť, striedmosť, zdržanlivosť, sebaovládanie a solidárnosť: cnosti, ktoré sprevádzali ľudské dejiny.

Ide tu o návrat k jednoduchosti a triezvosti a k prežívaniu každej chvíle našej existencie v duchu pozornosti voči potrebám druhého. Takto dokážeme skonsolidovať naše vzťahy do podoby bratstva, ktoré bude zacielené na spoločné dobro a bude sa vyhýbať individualizmu a egocentrizmu, ktoré produkujú len hlad a sociálnu nerovnosť. Je to štýl života, ktorý nám umožní pestovať zdravý vzťah k sebe samým, k našim bratom a sestrám i k prostrediu, v ktorom žijeme.“

Dnešná úzka vzájomná prepojenosť medzi národmi môže byť podľa slov Svätého Otca nápomocná pri hľadaní riešenia, ako sa dostať von zo špirály plytvania, zahadzovania, prehnaného konzumu, a na druhej strane hmotného nedostatku. „Treba rozvíjať ekonomické inštitúcie a sociálne programy, ktoré umožnia chudobným riadny prístup k základným zdrojom (Encyklika Laudato si´, 109).

„Boj proti hladu a podvýžive sa neskončí, pokým bude prevažovať čisto logika trhu a za každú cenu sa bude hľadať len zisk, znižovaním jedla čisto na obchodný tovar, na predmet finančnej špekulácie a deformovaním jeho hodnoty kultúrnej, spoločenskej a výrazne symbolickej.“