Môj profil 
Predplatné
Bratislava 9. januára 2018 (HSP/Foto:Geocaching)
Sv. Margita Uhorská pochádzala z Uhorskej kráľovskej rodiny. Jej otcom bol kráľ Béla IV. a matka Mária Laskarisová pochádzala z Byzancie. Narodila sa v roku 1242, alebo na začiatku roku 1243. Jej tetou, sestrou jej otca, bola sv. Alžbeta Durínska.
Uhorsko ohrozovali Tatári a kráľovskí manželia, ktorí očakávali narodenie dieťaťa urobili sľub, že ak Boh ochráni krajinu, dieťa ktoré sa narodí obetujú jeho službe. Margita vyrastala na kráľovskom dvore, keď mala 4 roky zverili ju do výchovy sestrám dominikánkam vo Vespréme, ktoré vznikli len pred niekoľkými desaťročiami a vládla u nich prvotná horlivosť a úsilie o kresťanskú dokonalosť. Ako desaťročná prešla do kláštora na Zajačom ostrove na Dunaji v Budapešti, dnes Margitin ostrov, ktorý založil jej otec, možno na jej podnet a zveril ho sestrám dominikánkam. Vo veku 12 rokov v roku 1254 zložila rehoľné sľuby. Jej príbuzní to nepokladali za jej konečné rozhodnutie a zaujímali sa o jej ruku niektorí európski vladári, poľský kráľ Boleslav Pobožný, český kráľ Otakar II. a brat francúzskeho kráľa Karol z Anjou.
Margita odmietla všetky ponuky na sobáš a vo veku 19 rokov, v roku 1261 verejne z rúk Ostrihomského arcibiskupa prijala dominikánske rehoľné rúcho. Celý svoj život Margita prežila v kláštornej chudobe, poníženej práci, v modlitbe a dobročinnosti. Vynikla v čnosti pokory a kajúcnosti, veľa sa postila. Stále nosila so sebou triesku z Kristovho kríža, ktorú jej daroval kráľ Béla. S mimoriadnou obetavosťou sa starala o spolusestry, ktoré postihla nejaká choroba. Zvláštnu starostlivosť prejavovala ťažko chorým a postihnutým nákazlivými chorobami. Hlbokú úctu mala k Eucharistií a ku Kristovmu utrpeniu. Za pravidlá svojho života uviedla náuku, ktorú prijala od istého svätého muža a podľa svojich síl ju uskutočňovala. Boli to tri jednoduché a stručné vety: “Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Nikdy nebrať ohľad na samoľúbe ja. Nikdy neopovrhnúť nijakým človekom, ani ho neodsúdiť.”
Duchovným otcom jej bol dominikán Marcel, bývalý provinciál rádu v Uhorsku. Zomrela vo veku 28 rokov 18. januára 1270. Pochovali ju v kláštore na ostrove na Dunaji, kde je jej hrob dodnes zachovaný, ale prázdny. Hneď po smrti si ju začali uctievať ako svätú, jej hrob sa stal cieľom púti a miestom mimoriadnych udalostí. Po šiestich rokoch od jej smrti bola blahorečená a v roku 1943 ju pápež Pius XII. vyhlásil za svätú. Znázorňovaná býva ako rehoľníčka s ľaliou a korunou pri nohách. Jej pozostatky počas tureckých okupácií sestry preniesli do Trnavy a potom r. 1618 do Bratislavy, do kláštora klarisiek, kde by malo byť uložené, čo posledné výskumy nepotvrdili, takže nie je známe kde sú jej telesné pozostatky uložené. Jej liturgická spomienka sa slávi 18. januára.
Ľudovít Košík
.jpg)
