Sulík v rakúskej talkshow o migrantskej kríze: expertom vysvetlil, ako sa dodržiavajú dohody

Viedeň 30. januára 2016 (HSP/Foto:YouTube)

Televízne politické diskusie sú populárne, pochopiteľne, nielen na Slovensku, ale po celom svete. Jednou z najhorúcejších tém v súčasnosti je bezpochyby migračná kríza v Európe. Európska únia sa rozpadáva a zatiaľ žiadnu záchrannú slamku tu nenašli

Slovenský europoslanec Richard Sulík vystúpil ako hosť v diskusii na tému “Azylové hranice v Rakúsku: riešenie alebo núdzové riešenie?” v talkshow „Im Zentrum“, ktorú vysiela rakúska televízna stanica ORF 2. Ďalšími hosťami diskusie na tému utečenecká kríza boli predseda Krajinskej vlády Burgenland Hans Niessl (SPÖ), nemecký poslanec Európskeho parlamentu  Elmar Brok (CDU), profesorka európskeho práva z Univerzity Salzburg, Sonja Puntscher-Riekmannová, poradca vlády pre otázku utečencov Kilian Kleinschmidt a expert na európsku politiku z Carnegie Europe, Stefan Lehne. Ponúkame vám prepis tejto zaujímavej relácie.

Moderátorka:

Nedeľa večer, živá debata v relácii “Im Zentrum” tu na ORF 2. Som rada, že ste tu. Táto senzácia z Viedne spravila rozruch v celej Európe: Rakúsko chce jasne znížiť počet utečencov pre tento rok na maximálne 37 500. Kilian Kleinschmidt, ktorý sa na ministerstve vnútra zaoberá otázkou ubytovania utečencov a myslí si, že zamýšľaný strop a že momentálne plánované opatrenia budú viesť k vyššiemu počtu ilegálnych prekročení hraníc bez akejkoľvek kontroly. Hans Niessl, hajtman spolkovej republiky Burgenland (SPÖ), ktorý sa zastáva rozhodnutia spolkovej vlády a myslí si, že neobmedzený a neokontrolovaný tok migrantov by znamenal koniec sociálneho štátu a bol by to takisto koniec sociálnej demokracie. Politologička Sonja Puntscher-Riekmannová hovorí, že od otvorenia hraníc Merkelovou cez odmietanie žiadostí o azyl mnohými štátmi až po rakúsky strop, sa týmito jednostrannými rozhodnutiami štátov ani nesleduje to, aby sa s utečencami dobre zaobchádzalo. Slovenský europoslanec Richard Sulík hovorí, že Európa alebo jednotlivé štáty sa uzatváraniu hraníc nevyhnú. A Stefan Lehne, bývalý vrcholový diplomat z ministerstva zahraničných vecí, ktorý teraz pracuje ako politický expert v Carnegie-Europe a hovorí, že kvôli sólovým pokusom jednotlivých štátov je ťažšie prijať rozumné celoeurópske riešenia. Vitajte v štúdiu a pekný večer do Bielefeldu Elmarovi Brokovi, predsedovi Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu. Srdečné Vás vítam, pekný večer do Bielefeldu!

Elmar Brok:

Pekný večer!

Moderátorka:

Pán Sulík, Vy pochádzate z krajiny, ktorá sa od začiatku k tejto utečeneckej kríze zachovala obzvlášť reštriktívne. Dnes som čítala, že Slovensko uznalo právo na azyl presne ôsmim utečencom. S takýmto vývojom súhlasíte aj Vy, často ste sa tak vyjadrovali vo Vašich vystúpeniach. Je podľa Vás legitímne, ak sa Rakúsko teraz vyjadruje o zavedení stropu, hoci nie na 8 ale na 37 500?

Richard Sulík, europoslanec (Slovensko):

No konečne robí Rakúsko v rámci utečeneckej krízy aspoň niečo a hoci Nemecko nebolo schopné robiť vôbec nič, našťastie niečo robia aspoň krajiny ako Rakúsko, ktoré ležia na tzv. balkánskej trase na ceste pred Nemeckom. Ale nepovažujem tento strop za správny, lebo v podstate to znamená, že dôjde presne k 37 500 porušeniam Dublinských dohovorov. Rakúsko by malo odmietnuť všetkých tých, ktorí prichádzajú z bezpečnej tretej krajiny. To hovorí dohoda z Dublinu a k tej by sme sa mali vrátiť.

Moderátorka:

Je tu však aj Ženevský dohovor o utečencoch, ktorý hovorí, že ak niekto príde a žiada o azyl, musí sa s ním viesť riadne azylové konanie.

Sulík:

Ten však nehovorí, že vojna je dôvodom pre udelenie azylu. O Ženevskom dohovore sa teda môžeme baviť len ťažko. Ale v každom prípade by mala byť žiadosť tým, ktorí v Rakúsku žiadajú o azyl, spracovaná, ale nemali by to byť ľudia, ktorí do Rakúska prišli z bezpečnej tretej krajiny. Podľa Dublinských dohovorov mali o azyl žiadať už predtým, čiže v Slovinsku alebo Chorvátsku. Ja by som na hranici všetkých odmietol, lebo inak v tom nikdy nebude poriadok a utečenecká kríza bude pokračovať.

Moderátorka:

Čiže podľa Vás Európa ohľadom tejto otázky nenesie žiadnu zodpovednosť alebo povinnosť z humanitárneho hľadiska?

Sulík:

Ale áno, lenže treba im pomôcť tam. Ak pomáhate bezdomovcovi, nemôžete ho nechať nasťahovať k Vám domov. Môžete mu kúpiť polievku alebo darovať oblečenie, ale nemôžete ho nechať nasťahovať k Vám domov. To znamená …

Brok:

Ale pán Sulík, Vy odmietate aj ponúknuť peniaze na podporu utečeneckých táborov.

Sulík:

Pán Brok, nechajte ma prosím dohovoriť. Európa predsa môže pomôcť aj tam, môže tam poskytnúť humanitárnu pomoc. V Libanone, v Turecku, a tak ďalej. Je veľa možností, ako pomôcť v tejto utečeneckej kríze.

Moderátorka:

Pán Brok hovorí, že Vaša krajina odmieta poskytnúť peniaze.

Sulík:

To nie je pravda, Slovensko sa podieľa na 3 miliardách pre Turecko.

Kleinschmidt:

A 8 miliárd, ktoré sú určené na sýrsku krízu? Minulý rok bolo financovaných iba 40 % zo sumy, ktorá bola potrebná len na poskytnutie základnej pomoci. Kde je medzinárodná pomoc?

Sulík:

Nemôžeme sa starať o celý svet, to je samozrejmé. Na to nie sme dostatočne bohatí.

Kleinschmidt:

Ak je to tak, nemali by sme potom povedať, že s pomocou prestaneme úplne?

Sulík:

Brusel má dostatok peňazí. Brusel rozdáva peniaze na také nezmysly, ako poľnohospodárske dotácie alebo štrukturálne fondy. Mal by to zaplatiť Brusel.

Moderátorka:

Aj na Slovensko tečie z Bruselu veľa peňazí.

Sulík:

Prosím?

Moderátorka:

Aj na Slovensko tečie z Bruselu veľa peňazí.

Sulík:

Tak by mali prestať tiecť. Takéto vydieranie je smiešne, to sú predsa úplne iné dohody. Jediné, čím viete argumentovať, je že nám prestanete dávať peniaze. Tieto peniaze priniesli na Slovensko neskutočné množstvo korupcie. Za týmito peniazmi by som vôbec neplakal.

Moderátorka:

Čiže sa nenecháte vydierať?

Sulík:

Ešte by som chcel povedať, že sme úplne nezmyselne vyhodili von oknom asi 2 miliardy EUR – rozprávame sa o malom Slovensku – na Grécko. Za posledných päť rokov zmizlo v Grécku toľko peňazí len kvôli tomu, že nejakí politici v Bruseli si mysleli, že musíme zachraňovať celý svet a Grécko potom znovu porušilo zmluvy, pričom malo zbankrotovať. Čiže každopádne sme už platili dosť.

Moderátorka:

Treba sa z toho dostať. Pán Sulík, niekedy sa musia všetci Európania posadiť za jeden stôl.

Sulík:

To už sa predsa v minulosti stalo. Európania sa posadili za jeden stôl, dohodli sa na Schengenskej dohode a podpísali ju. A takisto s Dublinskými dohovormi. Stačí dodržiavať už existujúce dohody. Preto sa teraz zmietame v utečeneckej kríze, preto sa Európa zmieta v chaose a potom sa samozrejme jednotlivé štáty uberajú smerom k národnému zmýšľaniu. Pán Lehne, Vy ste povedali, že tieto sólové snahy sú hlavným problémom – či zo strany Orbána alebo iných. Najväčším problémom utečeneckej krízy je ale v skutočnosti sólo Angely Merkel, ktorá povedala: “dobre, je jedno, čo hovorí nemecká ústava, Dublinské dohovory, alebo Schengen, poďte všetci sem”. A teraz má tento problém Rakúsko, teraz tu je utečenecká kríza. Maďarsko utečeneckú krízu vyriešilo a bolo za to kritizované – to je na tom to smiešne. Maďarsko pritom iba dodržalo Dublinské dohovory. Oni neodmietajú nikoho, kto má právo na azyl. Iba zabraňujú tomu, aby státisíce ľudí chodili dnu a von – hlavne dnu – bez toho, aby sa registrovali. Tento chaos, “utečeneckú krízu, ale spôsobila pani Merkelová. Pán Brok, to bolo mierené na Vás.

Kleinschmidt:

Utečeneckú krízu sme spôsobili spoločne.

Sulík:

My nie, Slovensko túto utečeneckú krízu nespôsobilo.

Kleinschmidt:

Utečeneckú krízu musíme riešiť spoločne, lebo nie sme schopní v krajinách ich pôvodu nastoliť mier, poskytnúť pomoc, ani vytvoriť také právne možnosti, ktoré by týmto ľuďom zabezpečili migráciu v tomto globalizovanom a prepojenom svete z bodu A do bodu B ľudským spôsobom. To je ten hlavný problém. Utečenecká kríza je spoločný problém, a nie len európsky, ale aj celosvetový. A preto musíme ako Európania nastoliť návrh, aby sa o otázke migrácie a utečencov zorganizoval samit, tak ako to bolo po útokoch 11. septembra v New Yorku.

Sulík:

Samit o utečeneckej kríze neprinesie nič, vôbec nič.

Kleinschmidt:

Musíme na tom pracovať spoločne.

Sulík:

A ja dúfam, že necháte Slovákov, aby sa sami rozhodovali o tom, koho pustia do svojej krajiny. To, čo hovoríte, znie pekne. Znamenalo by to ale, že ľudia z celého sveta by mali právo žiť v Európe. O tom by sa radi rozhodli Slováci sami.

Puntscher-Riekmann:

Je povinnosťou nás všetkých Európanov akceptovať Chartu základných práv Európskej únie aj s jej článkom týkajúcim sa azylu.

Sulík:

Ale veď to je predsa jasné.

Puntscher-Riekmann:

To ale tiež znamená, že Slováci musia prijať utečencov.

Sulík:

To, čo hovoríte teraz, je ale niečo iné. Každému, kto zaklope na slovenské hranice a bude chcieť azyl, sa dostane spravodlivé azylové konanie. To by malo spraviť aj Rakúsko a všetky ostatné krajiny.

Sulík:

Spracúvame všetky žiadosti o azyl tak, ako to predpisuje Dublin a Schengen. Keby to tak robili všetky krajiny, bolo by to lepšie. Ale máte pravdu, všetci sa len prizerali, vrátane Nemcov, ako Grécko, ako je rok dlhý, nedodržiava Dublin a Schengen. Nikto nemal silu ani odvahu vylúčiť Grécko zo Schengenu.

Moderátorka:

Bavme sa o Turecku, pán Sulík.

Sulík:

Chcel by som ešte dodať jednu vetu ku Grécku a k tomu, čo povedal pán Brok. To, čo hovorí, nie je úplne pravda. Grécko Schengenskú dohodu jednoducho sabotuje. Gréci majú gigantickú armádu a 100 vojnových lodí. Keby chceli, mohli by hranice strážiť oveľa lepšie, ale jednoducho to nerobia.

Moderátorka:

Čo presne by mali s tými vojnovými loďami robiť?

Puntscher-Riekmannová:

To by mali podľa Vás na tých ľudí strieľať?

Sulík:

Nemali by strieľať, ale mali by strážiť hranice. To predsa neznamená, že by mali všetkých postrieľať.

Moderátorka:

Ešte zostáva otvorená jedna otázka v spojitosti s tým, o čom sme sa tu bavili: aby všetko fungovalo, musí v týchto vonkajších “hotspotoch” existovať kľúč, podľa ktorého budú utečenci rozdelení medzi európske štáty. Pokiaľ ale pán Sulík alebo jeho krajina nebude chcieť utečencov prijímať, tak to nemôže fungovať. Nemám pravdu?

Sulík:

Ale moment, tento nápad bol predsa veľmi dobrý. Na vonkajších hraniciach by sa mali zriadiť “hotspoty”, kde by sa spracovali žiadosti o azyl. Tí, ktorí nemajú nárok, čo je väčšina, pôjdu späť. Tí, ktorí majú nárok, pôjdu do tej krajiny, do ktorej si podávali žiadosť o azyl. A ešte k tomu, čo povedal pán Brok: mal by byť zriadený jeden veľký “hotspot” v severnej Afrike. Potom sa nikomu neoplatí platiť 2 000 dolárov za prepravu v gumovom člne. Na konci apríla sme v Európskom parlamente o týchto utečeneckých kvótach hlasovali po prvýkrát. Koniec apríla, čiže už uplynulo deväť mesiacov a s týmito “hotspotmi” sa ešte nič neurobilo. Len teraz sa niektoré začínajú stavať. Ale 400 miest na ostrove Lesbos, to je nič. Už dávno mal byť “hotspot” na pobreží severnej Afriky. Toto by pomohlo naozaj.

Brok:

To je ale kvôli momentálnej situácii v Líbyi trochu ťažké.

Sulík:

Moment, ešte jednu vetu. Pani Puntscher-Riekmannová sa pýtala, prečo s Tureckom nevyjednávala pani Mogheriniová. To by zaujímalo aj mňa.

Brok:

Za Komisiu vyjednával pán Timmermans, pán prvý podpredseda Komisie.

Sulík:

A pani Merkelová je kto v tejto veci?
Prečo za Komisiu nevyjednáva pani Mogheriniová a pán Timmermans?

Sulík:

Chcete celoeurópske riešenia, ale Vaša kancelárka o všetkom rozhoduje jednostranne. Potom sa nečudujte, že žiadne celoeurópske riešenie neexistuje.

Moderátorka:

Srdečne vám ďakujem, že ste dnes večer prišli diskutovať. Pre dnešok uzatváram debatu.

Video si môžete pozrieť tu: