Sulík si ctí dohodu so šašom, naháňajte Budaja, odkazuje novinárom

Prezidentka už minulý týždeň povedala: „V ťažkej dobe, v ktorej sme, kde sa nám spojilo množstvo kríz, potrebujeme zodpovedné riadenie štátu,“ s tým, že aktuálny stav v parlamente sa na zodpovedné riadenie nepodobá. „Dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných,“ zároveň sa obrátila na politických lídrov, aby sa postarali o nápravu.

Naťahovanie sa o termín volieb však bolo od začiatku nedôstojné, človek žasne, ako sa mohla dostať moc do rúk tak malicherným ľuďom, ktorí kvôli niekoľkým týždňom v zohriatych kreslách podnikali ponižujúce okružné jazdy, aby našli 76 poslancov. Nenašli. Miesto toho, aby z toho vyvodili, že ich pri kormidle nechcú ani ich súputníci a kolaboranti, a dôstojne odovzdali kľúče od kancelárií, spustil sa boj o čas. A v tom sa ukázal spoločný záujem s poslancami, ktorí už vedia, že sa mnohí do NR SR už nikdy nedostanú. Ustálila sa nevyslovená dohoda: Nás nechajte nerušene vládnuť a vy budete môcť ešte niekoľko mesiacov dostávať poslanecké platy. S reálne už započatou kortešačkou kombinácia so zničujúcim potenciálom pre štát.

Nech už prezidentka vníma situáciu akokoľvek citlivo, túto situáciu zapríčinila ona sama svojou nečinnosťou. Jej výzva z minulého týždňa tak vyznieva skôr ako alibistické volanie do prázdna, lebo sa znova vyhla zásadnému rozhodnutiu. Ak chcela naozaj zastaviť legislatívnu smršť v parlamente, stačilo buchnúť do stola a povedať: Buď sa dohodnete na júnovom termíne volieb, alebo dosadím úradnícku vládu. Argument, že nemá na úradnícku vládu poruke dosť ľudí, neobstojí. Aj ľudia, ktorí by v súčasnej situácii nerobili vôbec nič, by boli menšou hrozbou, než tí, ktorí sú tam teraz.

OĽANO sa ústami Igora Matoviča u Závodského v rádiu Express priznalo, že žiadne predčasné voľby nechce a nechcelo, Kollár a jeho Sme rodina je, ako vždy, otvorený ku každému termínu, nad ktorým sa nájde dohoda. Sulík zas tvrdí, že september je výsledkom dohody a on si dohody ctí, neustúpi.

Sulíkovi sa veľmi nepáči, že tak dôležité rozhodnutie parlamentu tak očividne závisí od postoja jeho poslancov. Všemožne sa snaží opakovať svoju mantru o dohode a odvracia pozornosť, ako sa len dá. Včera svoj blog zakončil slovami: „SaSka predsa nie je v parlamente jediná. Prečo médiá nenaháňajú Budaja, zalezeného s desiatimi poslancami. Dá hlasy na júnový termín? Jeho sa prečo nikto nepýta?“

Uzavreté dohody je možné otvoriť a preformulovať alebo zmeniť. Čo k tomu píše Sulík? „Prvý, nevyhnutný krok bola zmena ústavy, aby sa vôbec predčasné voľby mohli konať. Smer, fašisti a Hlas odmietali zmeniť ústavu najjednoduchším možným spôsobom, a tak sme boli odkázaní na OĽaNO. Vtedy vzniklo KOMPROMISNÉ riešenie: ústava sa zmení tak, že umožní predčasné voľby a dohodne sa septembrový termín volieb. Takto sme sa dohodli. Na zmenu ústavy bol Matovič všetkým dobrý a s touto dohodou jednoznačne súhlasila aj pani prezidentka. Áno, chcela jún, ale súhlasila so septembrom.“ Tvrdí teda, že september bol výmenou za zmenu ústavy. Trošku tu zavádza. Jeho travička studní totiž zmenu ústavy podmienila takým spôsobom, aby ju opozícia v žiadnom prípade neschválila. Stačilo netrvať na neprijateľnej podmienke a prešiel by akýkoľvek termín volieb.

SaS teda sama vmanipulovala jednanie tak, aby súhlas OĽANO bol podmienkou dohody. A postoj OĽANO bol a je jasný: Buď žiadne predčasné voľby, alebo čo najneskôr. Dnes Sulík tvrdí, že bude ctiť dohodu s Matovičom v tom istom texte, v ktorom ho označuje za šaša, a prezidentku odmávol: „Päťsto eur za účasť vo voľbách je strašidelná hlúposť, ale pokiaľ to je len v rovine poslaneckého návrhu, tak žiadne plienenie štátneho rozpočtu nehrozí. Iná vec je, ak by takýto návrh prešiel čo i len prvým čítaním. Potom sa po prvé treba dobre pozrieť na tých šialencov, ktorí za to zahlasovali a ak by to prešlo aj druhým čítaním, stále je tu ešte pani prezidentka, ktorá vie zákon vetovať a potom je potrebných minimálne 76 poslancov, teda väčšina parlamentu. Ak by sa to stalo, tak máme omnoho väčší problém, ako Matovič. Mimochodom, to čo stvára Matovič teraz vo februári, by stváral, aj keby boli voľby rovno v máji.“

Jeho argumenty zdanlivo majú hlavu a pätu. Ale len zdanlivo. Stačí sa pozrieť do kalendára. Je posledná možnosť schváliť voľby na júnový termín. Matovičova atómovka s päťstovkou za voľby nie je jediným nástražným systémom pre štátny rozpočet v parlamente. Sulík sa celý svoj politický život staval do pozície ochrancu verejných financií. Ak sa človek pozrie na jeho dnešné konanie s odstupom, dôjde k záveru, že je buď tvrdo vydieraný, alebo sa silou mocou snaží zakryť, že má rovnaký záujem ako Matovič: Predčasné voľby vôbec alebo čo najneskôr, len to z nejakého dôvodu nechce otvorene priznať.

Šnúrka na Sulíkových gatiach však tiež neunesie všetko. Čaputová, nech už sú jej tvrdenia akékoľvek, vo vzťahu k predčasným voľbám má určite rovnaký postoj. Ak by nie, stačilo by za tú šnúrku potiahnuť, pohroziť vymenovaním alebo vymenovať úradnícku vládu a je vymaľované. Naháňať Budaja, aby podporil skorší termín predčasných volieb, je rovnako nedôstojné, ako naháňanie poslancov pre sedemdesiat šestku.

K politikom by sme sa asi mohli občas správať ako malé deti k svojim rodičom. Všimli ste si? Deti takmer kašlú na to, čo im hovoríte, ale pozorne sledujú, čo robíte…