Masové protesty proti drahému bývaniu v Španielsku prerástli do násilností. Polícia použila slzotvorný plyn

Podľa odhadov úradov sa na proteste v Madride zúčastnilo približne 120-tisíc ľudí, zatiaľ čo v Barcelone ich bolo 55-tisíc. Desaťtisíce ďalších demonštrovali v ostatných častiach krajiny. Po skončení hlavných zhromaždení začali skupiny maskovaných protestujúcich hádzať predmety na policajtov a zakladať požiare. V uliciach Barcelony horeli veľké kontajnery na odpad, bicykle aj kvetináče. „Ľudia veľa pracujú, a aj tak im to nestačí na nájom či vlastné bývanie,“ povedala agentúre AFP 25-ročná divadelná technička Paula Díazová, ktorá stále žije s rodičmi.

Protesty sa konali len niekoľko týždňov pred predčasnými parlamentnými voľbami naplánovanými na 29. novembra. Socialistický premiér Pedro Sánchez ich vyhlásil po tom, ako jeho menšinová vláda nedokázala v parlamente presadiť balík opatrení na riešenie bytovej krízy. Odborová centrála UGT označila štrajk za veľký úspech, hoci priznala nerovnomernú účasť v jednotlivých odvetviach. Naopak, zamestnávateľská organizácia CEOE hovorila o neúspechu a tvrdila, že väčšina hospodárstva fungovala bez výraznejších obmedzení.

Nedostupné bývanie sa stalo jednou z hlavných tém predvolebnej kampane. Protestnú vlnu ešte v septembri vyvolalo vysťahovanie 87-ročného dôchodcu v Madride. Demonštranti požadujú dostupnejšie nájomné bývanie a prísnejšiu reguláciu cien. „Zákon ponuky a dopytu sa na bývanie nevzťahuje. Ceny nájmov by mali byť regulované,“ uviedla 34-ročná mikrobiologička María Piñanová, ktorá býva s priateľmi v byte s poškodeným stropom. Zdravotná sestra Isabel Iglesiasová z Madridu zase povedala, že s partnerom platia za nájom tisíc eur mesačne, pričom sama zarába 1 700 eur. Podľa nej mohla Sánchezova vláda v otázke bývania urobiť oveľa viac.

Prečítajte si tiež

• Španielsko paralyzuje generálny štrajk: Kríza bývania vyhnala ľudí do ulíc
• Jeden deň štrajku, miliardové straty. Kto v Európe dopláca najviac?