Bratislava 25. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Aj napriek niekoľkoročnému rastu ekonomiky je viac ako rok bez práce vyše 50 tisíc ľudí. Richar Sulík sa v blogu zameral na dôvody, prečo je stále toľko ľudí dlhodobo bez práce a uviedol aj dve riešenia tohto problému
Väčšina dlhodobo nezamestnaných ľudí žije v chudobných okresoch a v lokalitách kde je nižšia priemerná mzda. Skutočnosť je podľa Sulíka ale taká, že dlhodobo nezamestnaní sú väčšinou práceschopní.
„Po viac ako roku bez riadneho režimu (ráno vstať a ísť do roboty) stratili pracovné návyky, pracovnú disciplínu a pracovné zručnosti. Je tu však aj obrovská bariéra, ktorú postavil Robert Fico a to je jeho neustále naháňanie sa za masívnym zvyšovaním minimálnej mzdy. Čoskoro, od januára budeme mať minimálnu mzdu 580 eur mesačne. Pre Bratislavu žiaden problém, ale čo taký okres Veľký Krtíš, kde je priemerná mzda (pozor, nie minimálna) sotva o 150 eur vyššia?“ pýta sa Sulík.
V blogu ďalej poukazuje na to, že náklady práce sú však omnoho vyššie.
K hrubej mesačnej mzde vo výške 580 eur je nutné prirátať odvody zamestnávateľa vo výške 35,2% z hrubej mzdy, 20 dní alebo väčšinou 25 dní dovolenky, max. 2 x 7 pracovných dní na sprevádzanie k lekárovi (takzvané paragrafy), prvých 10 pracovných dní každej práceneschopnosti, koncesionárske poplatky, ktoré sa platia podľa počtu zamestnancov, stravné lístky, rekreačné poukazy, pracovnú zdravotnú službu, mzdové účtovníctvo a rôzne povinné školenia.
Náklady na jedného zamestnanca s minimálnou mzdou sú tak vyšplhajú až na 1 200 eur. Podľa Sulíka je teda vylúčené, že človek bez vzdelania a pracovných návykov túto sumu za jeden mesiac reálne vyprodukuje. „Preto sa vôbec nečudujme, že máme dlhodobo nezamestnaných práve tam, kde sú nízke mzdy.“
Ako vhodné riešenia pre túto situáciu vidí naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu v okrese, nie v celej krajine, a vytvorenie súbehu nízkej mzdy a sociálnej dávky.
V prvom prípade by to znamenalo, že v Bratislave minimálna mzda stúpne a naopak, vo Veľkom Krtíši a podobných okresoch klesne. „Je predsa omnoho rozumnejšie, ak niekto pracuje za menej ako 580 eur v hrubom, ako keď nepracuje vôbec,“ tvrdí Sulík.
Pri druhom riešení, vytvorení súbehu nízkej mzdy a sociálnej dávky, by sa neplatili sociálne dávky ako náhrada mzdy, teda tým, ktorí nepracujú, ale sociálne dávky by sa platili ako prídavok k (nízkej) mzde, teda tým, ktorí pracujú. „Je predsa omnoho rozumnejšie držať ľudí v pracovnom pomere, ako im platiť za to, že nepracujú,“ dodáva v závere s tým, že SaS sa bude presne o tieto dve riešenia snažiť.
10.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
11.2°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
