Súdna rada SR odložila rokovanie k stanovisku rady o zrušení obvinenia Vladimírovi Pčolinskému

Bratislava 23. septembra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, Jakub Kotian)

Súdna rada SR odložila rokovanie k stanovisku rady o zrušení obvinenia Vladimírovi Pčolinskému. To námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, zastupujúci generálneho prokurátora Maroša Žilinku, zrušil 31. augusta prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku

Súdna rada v návrhu stanovisku, ktoré predložil predseda súdnej rady Ján Mazák uviedla, že spornému rozhodnutiu predchádzali rozhodnutia senátov Najvyššieho súdu SR. Tri senáty súdu opakovane konštatovali, že väzobné stíhanie Vladimíra Pčolinského je dôvodné. Konštatovali, že ustanovenie paragrafu 363 nedovoľuje taký výklad, podľa ktorého by bol generálny prokurátor oprávnený preskúmať alebo prehodnotiť právne závery vyslovené trestnými súdmi. Neumožňuje ani odňať súdu právomoc rozhodnúť o vine trestne stíhanej osoby.

Predseda súdnej rady Ján Mazák na zasadnutí skonštatoval, že ho rozhodnutie generálneho prokurátora z obsahového hľadiska až tak nezaujalo. Zaujalo ho však, či je v súlade s princípom právneho štátu, aby „orgán výkonnej moci, ktorým je nesporne prokurátor, bol opravnou inštanciou voči rozhodnutiam súdnej moci, v tomto prípade voči rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu a trom senátom Najvyššieho súdu SR“.

Najväčším problémom podľa neho je, že to je jediné rozhodnutie svojho druhu. „Nikdy sa takáto aplikácia paragrafu 363 neobjavila a potvrdila to aj zástupkyňa generálnej prokuratúry na stretnutí pracovnej skupiny na obnovu dôvery v právny štát,“ dodal.

Členka rady a sudkyňa Marcela Kosová mala počas diskusie opačný názor ako Mazák. Je presvedčená, že súdna rada nemá právomoc vyjadrovať sa ku konkrétnemu rozhodnutiu generálnej prokuratúry.

„Právomoc súdnej rady zahŕňa ochranu súdnictva pred výkonnou mocou. Len keď si pozrieme Ústavu SR, prokuratúra nespadá pod výkonnú moc. Z toho dôvodu sa súdna rada nemôže vyjadrovať k prokuratúre,“ uviedla. Vysvetlila, že generálny prokurátor postupoval podľa paragrafu 363, a teda rozhodnutie nemôže byť sporné. „To, či je v rozpore s ústavou nám hodnotiť neprináleží,“ pokračovala.

Podľa Kosovej rozhodnutie generálneho prokurátora nebol negatívny pokyn, lebo nezakázal stíhať Vladimíra Pčolinského. „Zamedzil tomu, aby bola nezákonne takáto osoba postavená pred súd a aby mohla byť oslobodená, hoc by boli indície, že spáchala trestný čin,“ povedala Kosová. Dodala, že keď súd rozhoduje o väzbe, tak nerozhoduje o vine, ale skúma formálne a materiálne podmienky väzby.

Členka súdnej rady Eva Mišíková, ktorá aj zastupovala Vladimíra Pčolinského, povedala, že orgány činné v trestnom konaní mali v prípade nízku úroveň postupov. Dozorujúci prokurátori podľa nej v týchto trestných veciach nevenujú dostatočnú pozornosť argumentom o porušení trestného poriadku.

„Ja rozhodnutie generálnej prokurátory v zastúpení námestníka považujem za zákonné, zodpovedajúce stavu postupu orgánov činných v trestnom konaní. Pretože hrubo porušili trestný poriadok,“ zdôraznila Mišíková s tým, že očakáva, že dôjde k ďalším takýmto rozhodnutiam.

„Ja si neviem predstaviť, že veci, kde som vykonávala dozor, či už sú to černákovci, bytová mafia, kukláči, kyselinári, by sme takýmto spôsobom vykonávali úkony,“ povedala.

Odložiť rokovanie o bode navrhol Ján Mazák. Navrhol zosúladiť si stanoviská členov súdnej rady. „Potom by sme sa pokúsili 14. októbra predložiť niečo, čo prejde alebo neprejde,“ uzavrel.