Žijeme v právnom štáte?

Ako by sa dalo pozrieť na témy a aktuálne dianie z hľadiska práva, ale aj na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a iné otázky, sa redaktorka spýtala Patrika Števíka, právnika a sudcu…

Patrik, Váš názor na problematiku právneho štátu v našej krajine je všeobecne známy. Podľa Vášho tvrdenia je právny štát v našom spoločenskom vedomí mŕtvy. Čím si to vysvetľujete?

Fundamentálnou príčinou je nepochopenie prínosu vedecko – technickej revolúcie. Kvalitatívnu zmenu života v celom európskom priestore sme pochopili ako útek od duchovna a intelektu. Ako malé deti s rozžiarenými očami sme sa vrhli na obchody preplnené tovarom, obrázky a videá na internete či sociálne siete v mobilných telefónoch. Produktom tohto šialenstva sa stal konzumný skepticizmus, ktorý pripútal človeka iba k matérii a zmyslovému vnímaniu bez duchovnej nadstavby a túžby po pravde.

Následkom tohto procesu je aj nízke právne vedomie občanov našej krajiny prepojené s diskutabilnou morálnou kvalitou spoločnosti. Neznalosť toho, čo nazývame právnym štátom, je všeobecným javom, čo má za následok akceptovanie protiprávneho konania a krivenie právnych princípov mediálnou a politickou mocou. Porušovanie prezumpcie neviny, pomsta, umlčovanie iného názoru, lož či verbálna šikana sa stali bežnou súčasťou mentálneho sveta veľkého množstva občanov, ktorí si vybíjajú svoju frustráciu a zlosť na svojom okolí.

Degradácia ľudského ducha zašla až tak ďaleko, že ako spoločnosť ani netušíme, v akom intelektuálnom a morálnom suteréne sme sa ocitli. Niektoré skupiny spoluobčanov sú dokonca fanaticky presvedčené, že európsky človek žije úžasnú dobu novej a modernej Európy a právny štát je len to, čo slúži ich presvedčeniu, ktoré často odporuje absolútnym hodnotám prirodzenosti či ľudskej dôstojnosti. Je mimo rozsah ich vnímania, že inštitút právneho štátu je tu na to, aby korigoval aj ich správanie. Tieto typy charakterizuje upínanie sa iba na úlomky ontologickej úplnosti.

Je teda Slovensko ešte právny štát?

Aj vďaka niektorým statočným a zanieteným odborníkom z oblasti práva, ktorí aj za cenu straty vlastného komfortu vytrvalým spôsobom obhajujú princípy právneho štátu, je ešte inštitút právneho štátu stále živý. Prispieva k tomu aj súdnictvo, ktoré napriek mnohým problémom funguje ako celok na dobrej úrovni.

Vidíme ale, že mnohí právnici sa začali o právny štát obávať až po posledných voľbách. Napríklad bývalí ministri spravodlivosti Mária Kolíková či Viliam Karas.

Právny štát je zárukou, že demokratické a právne princípy budú zaručené bez ohľadu na ideológiu a politickú moc. Vami spomínaní ministri spravodlivosti vložili svoje schopnosti do služieb politickej moci, ktorej cieľom bola pomsta na úkor spravodlivosti, masívne porušovanie ľudských práv, cenzúra, zámerné zbavenie občana možnosti brániť sa v riadnom súdnom konaní proti opatreniam štátu počas pandemického obdobia, či dehonestácia a trestanie ľudí s opačným názorom. Je nutné veľmi citlivo rozlišovať, či sa o právnom štáte vyjadruje osoba politicky angažovaná alebo osoba bez ideologického či politického kontextu.

S trestaním za iný názor máte osobnú skúsenosť, keď ste boli disciplinárne potrestaný za Vašu výzvu prezidentke Čaputovej. A bol to práve bývalý minister Karas, ktorý si Vaše potrestanie vyžiadal.

Áno, aj moje potrestanie je dôkazom o skutočnom presvedčení ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe obavu o právny štát v Slovenskej republike. Môj prípad je len jedným z viacerých účelových trestaní nepohodlných sudcov, ktoré sa udiali od roku 2020. Žijeme v dobe, v ktorej majú rozhodujúci význam slová, sľuby či marketing. Mnohým občanom to stačí. Už im neostávajú morálne sily na sebaúctu a kritické myslenie, aby konfrontovali slová so skutkami. Tento proces si totiž vyžaduje určitú intelektuálnu námahu a preto konzumne zameraný občan tento rozpor medzi slovami a skutkami nemôže postrehnúť. Stáva sa obeťou manipulácie.

Ale mnohí si túto skutočnosť neuvedomujú a myslia si, že obeťami manipulácie sú tí druhí.

Nie sme to, čo si o sebe myslíme, že sme, ale to, ako konáme. Ľudia si často o sebe myslia, že sú demokraticky zmýšľajúci a ctia si hodnotu slobody, ale zároveň sa identifikujú so skupinami, ktoré inak zmýšľajúcim nadávajú a dehonestujú ich, agresívnym a nevkusným spôsobom presadzujú svoje názory, preukázateľne klamú a zavádzajú či presadzujú cenzúru. V takom prípade sa, bez ohľadu na svoju mienku o sebe, stávajú tiež totalitne zmýšľajúcimi jedincami. Stáva sa bežným javom, že ľudia majú o sebe vyššiu mienku, na akú stačia ich morálne a intelektuálne schopnosti.

Možno majú mnohí aspoň dobrý úmysel…

Dobrý úmysel bez múdrosti a oddanosti pravde už dopomohol k moci mnohým totalitám.

Ako sa pozeráte na kvalitu súdnej moci v našej krajine? Môže byť občan spokojný a cítiť sa bezpečne?

Napriek masívnej a ideologicky účelovej dehonestácii súdnej moci od bývalej ministerky Kolíkovej či predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka môžem ubezpečiť občana, že súdnictvo v našej krajine funguje kvalitne. Pri jeho hodnotení treba zohľadniť skutočnosť, že Slovenská republika patrí medzi krajiny s najväčšou súdivosťou na európskom kontinente. Napriek tomu je slovenská justícia niekde okolo polovice medzi krajinami Európskej únie ohľadne dĺžky konania.

Za nespokojnosťou verejnosti s činnosťou nášho súdnictva sú často prehnané očakávania sporových strán a štvavá mediálna a politická kampaň, ktorej cieľom je ovládnutie súdnej moci cez umelé vyvolanie nespokojnosti v radoch verejnosti. Samozrejme, aj justícia v našom štáte má čo zlepšovať vo viacerých oblastiach, najmä v rozhodovaní o politických kauzách, kde existuje masívny politický a mediálny tlak.

Spamätalo sa už slovenské súdnictvo z rany, ktorú mu zasadila policajná akcia Búrka v roku 2020?

Myslím si, že spamätalo. Aj táto policajná akcia potvrdila, že naša justícia nemá taký problém s korupciou, ako sa verejnosti snažili nahovoriť politickí predstavitelia od roku 2020, ktorí avizovali ďalšie veľké zásahy voči sudcom. Ukázalo sa, že išlo iba o búrku v pohári vody. Doteraz bol z asi dvanástich obvinených sudcov právoplatne odsúdený iba jeden a k ďalším politicky želaným zásahom už neprišlo. Poukazujem na to, že na Slovensku máme okolo 1 400 sudcov.

Je teda slovenské súdnictvo dôveryhodné?

Áno.

Ako sa pozeráte na aktuálne dianie? Bežný človek, ktorý chodí do práce nemá asi čas a možnosti pochopiť do hĺbky snahy o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či zmeny v trestnom zákone. Hlavné médiá prinášajú pohľad, akoby sme tu vlastne s demokraciou skončili.

Na tému rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry sa už vyjadrovali renomované trestnoprávne autority ako sudcovia Peter Šamko a Marcela Kosová či dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. Sú to ideologicky a politicky nezaťažení odborníci, ktorí sledujú iba odbornú právnu rovinu. Podotýkam, že dekan Eduard Burda sám navrhol Daniela Lipšica za kormidelníka Úradu špeciálnej prokuratúry. Pripájam sa k názorom týchto právnych autorít.

Je nemysliteľné, aby v krajine s takou nízkou úrovňou právneho vedomia a politickej kultúry, stálo vyšetrovanie korupčných a politických káuz na špeciálnych zložkách, akou je aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Existencia týchto inštitúcií je veľkým rizikom, že sa stanú nástrojom politickej moci. Vytvárať politický tlak na niekoľko desiatok prokurátorov sústredených na jednom mieste je ľahšie, ako dostať pod kontrolu prokurátorov pôsobiacich po celom Slovensku.

Celý rozhovor dočítate tu: Magazín 40plus