Súčasná spoločenská kríza

Bratislava 9. mája 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Toľko bolo nadšenia a vznešených rečí o najlepšej vláde, v médiách i medzi ľuďmi, keď vyhrali 29 februára 2020 voľby strany Oľano, Sme rodina, Sas a Za ľudí a poskladali vládnu aj ústavnú väčšinu. Odvtedy už nasledoval len úpadok a rozklad, ktorým trpí celá spoločnosť. Dnes už ani najväčší optimisti nedokážu dôverovať viacerým jej protagonistom a predstaviteľom, vláda je v totálnom rozklade a je na stole otázka, ako zabezpečiť základný chod spoločnosti do nasledujúcich volieb naplánovaných na konci septembra 2023. Hoci sa v parlamente podarilo skrátiť volebné obdobie o 5 mesiacov, dnes je väčšina ľudí presvedčená, že voľby dokážu súčasnú krízu spoločnosti aspoň zmierniť, že mali byť pred prázdninami, nie až v septembri

Je nás čoraz viac, ktorí strácame optimizmus, a niekedy aj nádej a sme presvedčení, že spoločnosť ide nesprávnym smerom, vidíme že je v totálnom rozklade, ktorý nedokážu vyriešiť ani voľby. Že súčasná kríza vlády a problémy spoločnosti majú hlbšie korene a je súčasťou krízy ľudstva, cirkvi, rodiny, autority, morálky, politiky, ekonomiky… Už aj jeden z posledných symbolov novembra 89, Ján Budaj, minister súčasnej vlády, stratil dôveru aj tých, ktorí mali ešte aspoň štipku nádeje, že zo súčasného politického marazmu je ešte nejaké východisko. Myslím si, že vo voľbách sa podarí získať dôveru novým populistickým skupinám a úpadok spoločnosti bude pokračovať. Súčasná parlamentná a vládna koalícia a jej predstavitelia nemôžu obviňovať nikoho z jej diskreditácie, vyhovárať sa nemôže ani na Covid, zdiskreditovali sa sami na svojej neschopnosti, klamstve, podvodoch, demagógií a rozbrojoch, hádkach, ktoré si sami vytvorili. Je teraz už zbytočné zaoberať sa dôvodmi, prečo tento projekt, ktorý získal väčšinovú podporu spoločnosti, nevyšiel, predpokladal som to a pri jeho vzniku mu dával šancu na polovicu volebného obdobia.

Bolo to však trápenie a šikanovanie občanov počas pandémie i po nej, a oni to znášali bez protestov a čudoval som sa, že ani v januári 2023 neprišli vo väčšom počte k referendu, keď mali tým najjasnejším a najtransparentnejším spôsobom možnosť vyjadriť sa k spoločenskej kríze, ale svojou pasivitou podporili tento chaos, rozklad predĺžili ho a legitimizovali ho. A dali najavo, že je pre väčšinu národa vyhovujúcim a sú s ním spokojní. Ešte sme neupadli do hlbšej ekonomickej krízy, ešte sa máme príliš dobre a nedorástli sme k tomu, aby sme bojovali za slobodu ducha, za hodnoty vyššie, ktoré človeka budujú a robia ho spokojným, radostným a šťastným. Uspokojujeme sa s materiálnymi hodnotami a tie väčšine dočasne úplne postačujú, ale aj tie nemusia byť trvalé, sú ohrozené, možno viac ako si myslíme.

Drahota, inflácia, chudoba, nedostupné zdravotníctvo, niektoré služby, neporiadok, chaos, komplikovanie každodenného života sú problémy, ktoré ale trápia väčšinu obyvateľov Slovenska, aspoň tak to deklarujú. Nevyriešila ich doterajšia nevyrieši ich ani vláda, úradnícka, ani prezidentka a pravdepodobne ani budúca vláda. Je len otázka, či budúca vláda bude rešpektovať základné práva a slobody človeka a bude mať na zreteli dobro všetkých obyvateľov Slovenska. Existuje východisko? To čo ponúkajú novovznikajúce strany a strany, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, je predpoklad pre nové krízy, hrozby, katastrofy, chaos… pre pokračovanie a prehĺbenie toho doterajšieho. Doterajšiu neschopnú, aj úradnícku vládu nahradí iná, súčasných ministrov iní. Po skúsenosti z minulosti má šancu znova vládnuť ľavica, médiami a záujmovými skupinami presadzovaná cesta liberalizmu, je cestou k novým problémom a ťažkostiam, pretože pohŕda hodnotami duchovnými a všetko chce riešiť cez moc a peniaze a pevnú ruku. Tzv. konzervatívne zoskupenia neexistujú, resp. zápasia o prežite a nemajú šancu sa presadiť ani vládnuť, len sa pridať k skupine ľavicovej alebo liberálnej a je otázka čo je pre súčasnú spoločnosť lepšie a potrebnejšie.

Čo zostalo okrem spomienok na kresťanský disent a aké ovocie priniesol, už nikto dnes nerieši. Odmietame sa spamätať a voliť Pravdu, Dobro, Spravodlivosť, Pokoj, Lásku, Porozumenie, Čestnosť, Slušnosť, Zodpovednosť, Morálku, Pokoru… a tak si žneme len úrodu z toho, čo sme si zasiali a pestujeme. Spoločné dobro sme nahradili egoizmom a aroganciou, Staré klamstvá nahrádzame novými, hráme divadlá, hľadáme spôsoby ako oklamať ďalšie skupiny ľudí, kde by sme si ešte niečo privlastnili na úkor iných či spoločného… Z rozkladu sa žiť trvale šťastne nedá, treba nám budovať hodnoty, vzťahy, kultúru. Za svoje činy a správanie nechceme ani nevieme niesť zodpovednosť, chceme brať, ale nechceme dávať, ani platiť svoje dlhy. Chceme vlastniť, vládnuť, ovládať, panovať, diktovať, ale nie slúžiť a čestne žiť. Sme starší, unavenejší, ohrozenejší, oslabení, ochudobnení pandémiou, vojnou, nepokojom, nestabilitou, médiami. Skomplikovali sa naše vzťahy, sťažila sa naša komunikácia, prestali sme sa správať k sebe ako ľudia. Politické hádky a šarvátky z parlamentu a od predstaviteľov moci sme preniesli do nášho každodenného správania sa medzi sebou v rodinách, na pracoviskách, vo verejnom priestore, v spoločnosti…

Čoraz viac ľudí nevie ako má žiť a niet nikoho kto by ich usmernil a poukázal na správnu cestu. Správame sa arogantne, hrubo, sebecky, povýšenecky a čudujeme sa, že sa o nás nemá kto postarať, keď potrebujeme pomoc a sme ohrození. Inštitúcie, ktoré to po stáročia robili akoby strácali silu, prostriedky i orientáciu a my sa škriepime, delíme, strácame smer, čas, komplikujeme si život a niekedy ani nevieme ako ďalej. Akoby ani neboli prirodzené autority, ktoré by udávali smer života v našich spoločenstvách, obciach, národe, svete, ktoré by dokázali budovať a pracovať pre spoločné dobro.

Podarí sa nám ešte aspoň podporiť prosperitu a spoločné dobro v najbližších voľbách? Alebo sa celkom spoľahneme na mocných a bohatých, na silu médií a mienku a názory iných? Rozhodnutie je na nás, aspoň takto je to verejne prezentované. Pozývam aj týmto k zodpovednosti za spoločnosť i za nás tým, že spoločnosť zveríme ľuďom, ktorí sú morálni nielen v oblasti peňazí a majetku, ale vo všetkých formách, ako nás Desatoro Božích prikázaní usmerňuje, ktorí žijú v usporiadaných rodinných pomeroch, ktorí chránia život v každej forme a osvedčili sa v menších úsekoch ako zodpovední, tvoriví a obetaví a určite sa spoločnosť vedená takýmito ľuďmi pohne dopredu od súčasného marazmu k prosperite.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

“Zúfalec, babráctvo najhrubšieho zrna,” politici na Hegerovi nenechali nitku suchú. Reaguje aj jeho manželka

Hegera natočili “exkluzívne” po tom ako skončil, okomentoval aj Sulíka a Matoviča