Bratislava 30. decembra 2019 (HSP/Global Times/Foto:Pixabay)
Morálny a etický rozklad americkej spoločnosti v roku 2019 dosiahol novú nebezpečnú hranicu. Frustrovaní a deštruktívni Američania uskutočnili v roku 2019 41 hromadných incidentov s použitím strelných zbraní, pri ktorých zahynulo 211 amerických občanov. Ak odrátame samovraždy, tak v USA zahynulo v minulom roku za použitia zbraní 14 800 Američanov, čo je smutný rekord. Počet zavraždených Američanov už niekoľko rokov neustále rastie, čo je varovným signálom. Informácie prináša portál Global Times
V americkej spoločnosti to už dlhšiu dobu vrie. Napätie dosahuje nebezpečnú úroveň a Američania, dlhodobo vystavení neoliberálnej propagande, spochybňovaniu morálnych a etických hodnôt, deštrukcii školstva, stresom v súvislosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou v USA sa dostali do veľmi nebezpečnej fázy vlastnej existencie. Neoliberáli sú presvedčení, že ak sa zastaví a obmedzí predaj zbraní v USA, tak sa môže dostať katastrofálna situácia v súvislosti s obeťami a strelnými zbraňami v krajine pod kontrolu. Pod kontrolu sa však situácia len tak jednoducho nedostane, zbrane za smrť obetí nemôžu, za smrť obetí môžu frustrovaní a a deštruktívni Američania, ktorí si rovnako ako v politike tak i v bežnom živote zvykli riešiť problémy násilnou cestou.
Ak by sa podarilo v USA obmedziť držbu strelných zbraní, počet úmrtí to pravdepodobne veľmi nezníži, frustrovaní a deštruktívni Američania sa budú namiesto strelnými zbraňami vraždiť chladnými zbraňami alebo inými zbraňami, pretože k tomu aby sa americké priority a etický systém ráznejšie zmenili chýba dnes proste vôľa. Očakávať od Američanov alebo napríklad Afgáncov, že sa nebudú pri riešení problémov spoliehať na zbrane je málo reálne. Pritom Afganistan na stredovekú úroveň v myslení či etike dostali Briti, Sovieti a Američania, ktorí sa snažili so zbraňou prinútiť obyvateľstvo Afganistanu prijať ich politické predstavy a dominanciu. V USA sa však Američania k súčasnej katastrofálnej úrovni dopracovali vlastnými krokmi sami, nikto ich nebombardoval a ani v ich krajine nevyprovokoval farebnú revolúciu či občiansku vojnu, za problémy doma si môžu Američania sami.
Dnes je Afganistan vnútorne slabá a chudobná krajina, afgánske štátne orgány nedokážu chrániť vlastné obyvateľstvo, to sa preto rozhodlo chrániť samo. Keďže USA sa do súčasnej katastrofálnej situácie v spoločnosti dostali sami je otázne či je potrebné i ďalej americké názory a predstavy nekriticky preberať, pretože keď si Američania nedokážu urobiť poriadok vo vlastnom dome, ako to chcú dokázať vo svete? Navyše v slušnej, eticky a morálne rozvinutej spoločnosti sa poriadok nerobí tak, ako si americké elity predstavujú – porušovaním medzinárodných zákonov, krádežami nerastného bohatstva cudzích krajín, organizovaním farebných revolúcií či odmietaním rezolúcií OSN odsudzujúcich nacizmus. Kto nacizmus neodsudzuje, ten sám seba morálne dehonestuje.
Právo nosiť zbrane je zakotvené v ústave USA. Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky, podľa ktorých by bolo možné reálne zistiť, koľko zbraní je medzi obyvateľmi USA, ale počet zbraní v americkej spoločnosti sa všeobecne odhaduje na stovky miliónov. K týmto zbraniam sa môžu dostať všetci, od zločincov (tí sa k zbraniam dostanú vždy a všade) až po slušných ľudí, ktorí sa v štáte neschopnom zabezpečiť životy, majetok a zdravie svojich obyvateľov (ak by americká polícia mala situáciu pod kontrolou, nebolo by v USA každoročne toľko zavraždených) rozhodli chrániť pred násilím sami. Faktom ostáva, že USA sa nachádzajú dnes v značnej bezpečnostnej kríze.
Súkromné vlastníctvo zbraní je americkou tradíciou a Američania považovali v minulom storočí nosenie zbraní za výhodné. Bez zbraní by nedokázali americkí osadníci uskutočniť genocídu amerického indiánskeho obyvateľstva, no v 20. storočí sa už začala stávať tradícia voľného držania zbraní nevýhodou. Zločin a terorizmus sú v 21. storočí jednou z najvýznamnejších moderných chorôb západnej spoločnosti a ruka v ruke so zločinom či terorizmom degradácia morálnych a etických hodnôt v USA zapríčinili, že sa v USA uvoľnila energia zabíjania. V USA dnes vykonáva trestnú činnosť množstvo príslušníkov ozbrojených gangov, ktorých členovia nie sú len Američania, ale i imigranti.
Masaker neozbrojených indiánskych Siuxov americkými vojakmi pri Wounded Knee si môžete pozrieť TU.
Američania sa snažia problémy spôsobené súkromným vlastníctvom zbraní riešiť, ide však o obrovský problém zbaviť sa ktorého nebude tak jednoduché. Z obchodu so zbraňami profituje množstvo záujmových skupín, bežní obyvatelia, ktorí vnímajú zlyhávanie štátu získali vďaka zbraniam určitý počet bezpečia. Presvedčiť ich, aby sa zbraní zbavili práve dnes, keď sa situácia vyhrocuje a zločinci a teroristi sa k zbraniam dostanú takmer vždy, bude v USA pravdepodobne veľmi nereálne.
Americký systém ale už evidentne nedokáže zvládnuť zložitosť nespočetných problémov, ktoré sa týkajú zbraní v americkej spoločnosti. Zbrane, ekonomika, právny systém, hodnotový systém, psychická nevyrovnanosť Američanov vytvorili koktejl v ktorom americké orgány už nedokážu nájsť jednoduché a prijateľné riešenie, s ktorým by sa stotožnila celá americká spoločnosť. Navyše od zvolenia Trumpa je situácia v USA značne napätá aj vo vnútropolitickej oblasti. V americkej spoločnosti sa značne stupňuje názorové i etnické napätie, a súčasná nenávistná kampaň v amerických médiách sa až nepríjemne podobá na nenávistnú mediálnu kampaň, ktorá predchádzala vzniku občianskej vojny Severu proti Juhu (1861-1865). Okrem toho predstavy, že USA sú demokratická krajina, ktorú masové vraždy podobné streľbe v Las Vegas z októbra 2017 (pri ktorej zahynulo 59 ľudí) nemôžu vnútorne oslabiť, sú značne nereálne.
Masakre za použitia strelných zbraní sú vážnym porušením ľudských práv a dôkazom zlyhania amerického štátu. V krajine, ktorá sa snaží budiť dojem, že je najmodernejšou, najpokrokovejšou a najrozvinutejšou krajinou sveta sú životy jej obyvateľov paradoxne ohrozené samotnými vlastnými obyvateľmi a zločincami, neschopnými morálnej či etickej sebareflexie. Zdá sa, že Američania nemôžu byť strážcami svetovej bezpečnosti, keď sa im nedarí úspešne dostať bezpečnostnú situáciu pod kontrolu priamo na pôde USA.
František Olčaj