My vieme, čo je pre Vás dobré

Keď sa v 60. rokoch 19. storočia veľkí investori rozhodli prepojiť Transkontinentálnou železnicou východné pobrežie Spojených štátov so západným, narazili na odpor miestnych obyvateľov Indiánov. Dobro, v mene ktorého bohaté americké spoločnosti s výdatnou finančnou podporou federálnej vlády železnicu stavali, nevnímali.

V Amerike 19. storočia niektorí považovali železnicu za symbol modernosti a národného pokroku.

Indiáni prínos v ohnivom koňovi fičiacom plnou parou po železnici prechádzajúcej ich územím pre svoj doterajší prirodzený život nevideli. Plne si vystačili a šťastných ich robil život spojený s prírodou, neobmedzeným sa preháňaním prériou na divokých mustangoch, manituom odobreným lovom bizónov nie pre potešenie, ale pre vlastnú obživu.

Transkontinentálna železnica uľahčila kolonizáciu západných území tým, že podporila vznik nových osád na území pôvodných obyvateľov. Noví osadníci, loviaci bizónov pre vlastné potešenie, pripravovali Indiánov o zdroj obživy, dnešným jazykom im narušili potravinovú bezpečnosť. Ak sa na území patriacom Indiánom našlo zlato alebo ropa (čierne zlato), znamenalo to pre pôvodných obyvateľov vyhostenie alebo smrť.

Keď prejavovali odpor voči tomuto nimi nechcenému prichádzajúcemu dobru, investori si ich buď kupovali za cincerlátka, zrkadielka, bižutériu, alebo ich o územie obrali, keď im predtým vymyli mozgy ohnivou vodou, na ktorej pitie neboli zvyknutí. Prípadne, keď kládli príliš veľký odpor, v trestných výpravách ich vyvražďovali. Vieme ako ich odpor voči stále väčšej presile bielych skončil. Buď sa podvolili a žili v rezerváciách alebo boli na vlastnom území vyvraždení.

Aj dnes vieme, čo potrebujete, čo je pre Vás dobré

Dnes je symbolom modernosti, pokroku dekarbonizácia, prechod na elektromobilitu a bezemisný priemysel, či život. Veľký čínsky investor Gotion High Tech spojil úsilie so slovenskou spoločnosťou Inobat do konzorcia GIB EnergyX Slovakia s. r. o. a so slovenskými politikmi predošlej a súčasnej vlády, aby na Slovensku postavili batériovú giga-továreň na výrobu batérií do elektromobilov, čim by sa Slovensko zaradilo na špicu plnenia cieľov zelenej transformácie a s ňou spojeným prechodom na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Vývoj batérií podporila grantom Európska únia.

Súčasná vláda úsilie investorov podporila tak, že výstavbu zaradila medzi investície strategického významu, definovala projekt ako projekt verejného významu na splnenie strategických cieľov vlády SR a pre konzorcium schválila na rokovaní 19.6.2024 finančný stimul 214 mil. EUR.  Z toho vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v nominálnej hodnote 150 000 000,- eur a vo forme úľavy na dani z príjmov v nominálnej hodnote 64 000 000,- eur. Okrem toho v sume do 200 mil. EUR pripraví priemyselný park, ktorý zabezpečí štátna spoločnosť MH Invest, s.r.o. To znamená, že slovenský daňový poplatník, na ktorého plecia dnes vláda preniesla konsolidáciu verejných financií v sume 2,7 mld. EUR poskytne rozprávkovo bohatej súkromnej spoločnosti cca 400 mil. EUR, aby si vybral pre investíciu Slovensko a to sa zaradilo medzi lídrov zelenej transformácie v Európskej únii.

Plocha Národného futbalového štadióna v Bratislave zaberá plochu 2,7 ha. Nová mega továreň sa má rozprestierať na ploche priemyselného parku Šurany s rozlohou 540 ha, čo je v prepočte 200 takých futbalových štadiónov. Konzorcium plánuje investovať 1,2 mld EUR, čim sa táto investícia svojim objemom zaradila na 2. miesto v histórii Slovenskej republiky.

Práce na investičnom zámere sú plánované od februára 2024 do júla 2028. Začatie výroby prijímateľ plánuje v januári 2027 a dosiahnutie plnej plánovanej kapacity prijímateľ predpokladá v júni 2027.

Celá produkcia novej prevádzkarne je určená na export na trh Európskej únie. Prijímateľ vládneho stimulu vytvorí 1 311 nových pracovných miest s priemerným hrubým platom v roku 2025 1 687 EUR, pričom sa v návrhu na pridelenie investičného stimulu uvádza, že priemerná mzda v okrese Nové Zámky bola v roku 2022 1 248 EUR.

Koniec zelenej rozprávky

A tu niekde celá rozprávka konči a vracia nás späť k severoamerickým Indiánom. Niekto vo Washingtone sa v 19. storočí rozhodol, že železnicu potiahne indiánskym územím, bez toho, aby sa Indiánov opýtal, či o túto životnú zmenu stoja. A tí sa buď prispôsobili moderným trendom alebo skončili. Rovnako niekto dajme tomu v Bratislave sa rozhodol bez toho, aby sa opýtal ľudí žijúcich na území veľkom ako 200 futbalových štadiónov, kde plánuje postaviť chemickú továreň gigantických rozmerov, či chcú zmeniť spôsob ich doterajšieho života.

Dnes obyvateľom Šurian vyvraždenie nehrozí, dnes sa používajú iné metódy. Premiér to nazval eufemicky „práca s verejnou mienkou“.  4.9.2024, v čase keď už vláda všetko spolu s investorom dohodla, rozhodla a schválila, sa zástupcovia investora stretli s obyvateľmi dotknutého územia a s prekvapením zistil, že sú títo nahnevaní a že zástupcom ani len nedali možnosť prezentovať to „dobro“, ktoré im do regiónu prináša. 2 roky investora ani vlády SR názor obyvateľov dotknutých území nezaujímal.

Dodnes si nikto kompetentný s občanmi z iniciatívy „Chránime si naše“ nesadol, aby ich obavy z toho, aký zásah realizácia projektu do ich životov, do prostredia, v ktorom žijú, prinesie, rozptýlil. Svoje obavy o to, čo sa stane s vodou, ovzduším, pôdou sústredili na web stránke iniciatívy  https://www.chranimesinase.sk/fakty/ do 31 bodov, na ktoré žiadajú odpovede. Svoje obavy v stručnosti vyjadrili aj v liste premiérovi:

Pôda, o ktorú sa pre ich „dobro“ niekto dotknutých obyvateľov Šurian a okolia presne ako severoamerických Indiánov rozhodol pripraviť, je najúrodnejšou pôdou na území Slovenska, v kvalite BIO. Oni tú pôdu obhospodarujú tak, ako ju obhospodarovali pred nimi ich otcovia, pred nimi ich dedovia a pradedovia, celé generácie po stáročia. Tá pôda je aj dnes pre nich živobytím.

Aký verejný záujem môže mať Slovensko na tom, keď v čase, keď prechádza krízou potravinovej bezpečnosti a ani zďaleka nedokáže zabezpečiť potravinovú sebestačnosť svojich obyvateľov, že pripraví o ornú pôdu (o veľkosti 200 futbalových štadiónov) a o spôsob živobytia tých, ktorí k lepšej potravinovej bezpečnosti Slovenska momentálne prispievajú? A odkáže aj týchto na nákup potravín v zahraničných supermarketoch?

Ľudia už nielen zo Šurian sa pýtajú súčasných koaličných politikov, kde ste, že nechránite záujmy ľudí? Matúš Šutaj Eštok (Hlas) do dnešných dní kade chodí hlása, že sme tu pre ľudí? Pán Huliak (Národná koalícia), kde zostalo Vaše predvolebné: budeme chrániť našu slovenskú pôdu, vodu, lesy? V Šuranoch získal Smer v ostatných parlamentných voľbách 40 % hlasov. A keď sa jeho voliči obrátia v zúfalstve na jeho predsedu a súčasne premiéra Róberta Fica so žiadosťou o stretnutie, tak im odkáže, že na ich názore na baterkáreň treba popracovať?

Štát ocenil pozemky pod priemyselným parkom sadzbou 11,67 EUR/m2. Za túto sumu začal pozemky od známych vlastníkov vykupovať. Tým, čo odmietli svoju dedovizeň predať, hrozí vyvlastnenie, nakoľko súčasná vláda zaradila projekt medzi strategické investície štátu a do zákona túto možnosť pripravil.

Nakoľko získané pozemky štát následne plánuje predať investorovi, spravodlivé by bolo, keby sumu za predaj pozemkov investorovi previedol v prepočte na m2 na pôvodných vlastníkov pozemkov.

Avšak už len nápad predať pôdu s takou rozlohou do rúk čínskeho vlastníka nepovažujem za strategické rozhodnutie, naopak za bezpečnostné riziko. Prečo štát pôdu pod priemyselným parkom investorovi neprenajme? Ziskom z prenájmu by mohol do doby, kým bude fabrika na dotknutom území stáť, odškodňovať pôvodných vlastníkov. Keď môže mať rentu premiér, prečo by nemohli mať aj občania, ktorých vláda pripraví o dedovizeň?

Petíciu za zastavenie projektu k dnešnému dňu podpísalo viac ako 11 000 obyvateľov Bánova, Šurian a ďalších dotknutých obcí ako aj obyvateľov miest i obcí z celého Slovenska, ktorým záleží na tom, aby sa veci hoc v mene šľachetných cieľov robili správne.

Na stranu dotknutých občanov Šurian sa dnes postavili predstavitelia hnutia Republika. Na stretnutí mesta Šurany s občanmi 4.9.2024 aktívne ich verejný záujem, nie vlády SR, obhajoval Miroslav Suja, čo hneď denníčky využili na to, aby dotknutých občanov označili za extrémistov. Ak správanie investora a slovenských vlád, ktorí vynechali pri príprave rozhodnutia obyvateľov dotknutého územia a dnes už spustili proces výkupu pozemkov, prípadne ich vyvlastňovania, prirovnám k správaniu Santera zo známeho románu Karla Maya, tak Miroslava Suju by ste si spodobnili s kým? V prípade, že politici nadradili záujem súkromného investora nad záujem občanov, prečo by sa nemohli postaviť iní politici na stranu občanov?

Obavy o vodu a pôdu, vzduch

Občania na dotknutých územiach sa boja o kvalitu vody, jej možnú kontamináciu, keďže bude v ich susedstve fungovať obrovská chemická továreň, ktorá ako rozpúšťadlo vzácnych zemín používa pred ich nanášaním na elektródy agresívne vysoko toxické rozpúšťadlo NMT (1-metylpyrolidín-2-ón), a o stratu pozemnej vody vôbec. Najmä v období sucha, keď môže byť aj v rieke Nitra vody menej. Rovnako sa bojí o kontamináciu pôdy.

Vodu plánuje investor čerpať z rieky Nitra a vracať po použití prečistenú späť do rieky Nitra. Ak chce rozptýliť obavy obyvateľov, mohol by ju čerpať v mieste nižšie a vracať vyššie po prúde rieky. Čo bude znamenať, že bude čerpať na použitie tú vodu, ktorá sa zmieša s tou, ktorú späť do Nitry po použití a prečistení vráti. Zároveň by mohol niekde uprostred čerpať vodu a čistiť ju na pitnú vodu na použitie zamestnancami v továrni.

Obavy z kontaminácie pôdy by mohol rozptýliť tak, že by súčasťou projektu bola agro časť, kde by pestoval produkty, z ktorých by pripravoval na mieste stravu do jedálne pre svojich zamestnancov.

A nakoniec obavy z kontaminácie ovzdušia môže rozptýliť tak, že súčasťou projektu bude vytvorenie rezidenčnej zóny, kde sa po dobu fungovania továrne nasťahujú investori a koneční poberatelia výhod plynúcich z fungovania chemickej giga-.továrne aj so svojimi rodinami.