Strana Spolu sa snaží získať voličov Smeru, preberá ľavicovú agendu. Ak to nebude stačiť na parlament, aspoň to odčerpá Smeru hlasy

Bratislava 28. novembra 2018 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Že na Slovensku chýba pracovná sila, a preto musíme dovážať cudzincov? Vôbec nie! Je to iba o tom, že firmy ľuďom ponúkajú príliš malé platy, hovorí bývalý podpredseda pre ekonomiku strany SaS, v súčasnosti spoluzakladateľ strany Spolu – občianska demokracia Jozef Mihál. Že vás to prekvapuje? Že to neznie ako ten tvrdý pravičiar, ktorého poznáme z minulosti? Nuž, ľudia sa menia…

Z minulosti poznáme zakladateľov strany Spolu – občianska demokracia Miroslava Beblavého (predtým SDKÚ-DS a SIEŤ) a Jozefa Mihála ako zástancov tvrdej pravicovej línie a nekompromisných kritikov „populistických“ opatrení ľavicovej vlády. Mnohí si ešte pamätáme tú asociálnu rétoriku pravice z čias nedávno minulých: dvíhať, a vlastne vôbec stanoviť minimálnu mzdu je nesprávne a kontraproduktívne, lebo v konečnom dôsledku zamestnávatelia potom nebudú chcieť ľudí zamestnávať v štandardných zamestnaneckých pomeroch, ale budú hľadať možnosti ako to obísť cez zmluvy so živnostníkmi a podobne.

Aj týchto pánov však zrazu začali zaujímať sociálne témy. Teraz hlásajú názor, že mzdy na Slovensku sú nízke, a že Slováci si zaslúžia vyššie mzdy. A chcú zlepšiť mzdové podmienky zamestnancov v súvislosti s dodržiavaním minimálnych mzdových nárokov. Je naozaj chvályhodné a potešiteľné, že sa ich sociálne cítenie oproti minulosti z dozaista nezištných dôvodov výrazne zdvihlo. Aj to je dôkaz, že ľudia sa môžu zmeniť, najmä keď to môže priniesť hlasy voličov.

Strana Spolu prichádza s návrhom zákona, ktorý má pomôcť zamestnancom domôcť sa spravodlivej mzdy. Na internet chcú dať klasifikáciu náročnosti zamestnaní so zodpovedajúcimi minimálnymi mzdami, pričom výpis z tejto stránky by mal byť pre zamestnávateľa relevantný. A ak nie, potom inšpektoráty práce by vydávali záväzné stanoviská k uplatneniu minimálnych mzdových nárokov. Na získanie takéhoto stanoviska by zamestnanci, zamestnávatelia, potenciálni zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov vynakladali len minimálne náklady. Píšeme o tom TU.

Hlavné správy: Pravica zvykne argumentovať, že s minimálnou mzdou je ten problém, že zamestnávatelia ju obchádzajú. Nebude to tak aj v prípade opatrení, ktoré navrhujete?

Mihál: „Toto je dobrý argument v prípade, že by tu okolo nás zúrila ekonomická kríza, bola by vysoká nezamestnanosť a ekonomika by šla od desiatich k piatim. Ale teraz je to práve naopak, žiadna kríza nie je, a práve naopak, je obrovský ekonomický rozmach, nezamestnanosť je fakticky skoro nulová – hlavne v západnej časti Slovenska – a konkurencia na trhu práce je obrovská, je tu ten tlak na dovoz cudzincov. Takže priestor na rast miezd tu je. A ten základný priestor, aby sa vôbec dodržiavalo to, na čo má zamestnanec nárok, tu je určite. Tie minimálne mzdové nároky, to zase nie je nejaká obrovská suma. Minimálna mzda je tých 520 eur a najvyšší minimálny mzdový nárok je dvojnásobne vyšší, teda 1040 eur, ale to sa týka riaditeľov firiem alebo vysoko kvalifikovaných odborníkov. Poznáte z tejto kategórie ľudí niekoho, kto zarába menej ako 1040 eur? Problém je možno v tom strede, napríklad kuchárka v reštaurácii by mala mať stupeň náročnosti dva, teda 624 eur, a to v reštauráciách nie vždy tak je. Ak jej dajú len tých 520, tak sa pýtam, mal by to byť až taký problém? Ak to pre niekoho problém je, tak tvrdo poviem, nech ide preč z trhu. Nech sa ten trh prečistí. Ja naozaj dnes nebudem stáť na strane zamestnávateľov, ktorí nie sú schopní o sto eur niekomu pridať. Mzdy na Slovensku sú všeobecne nízke: tridsať rokov po revolúcii, budujeme tu kapitalizmus a kde sme s platmi?“

Hlavné správy: Vo vašom vystúpení ste uviedli, že podľa vás vládny návrh novely zákona o službách zamestnanosti je nastavený tak, že prinesie na Slovensko hlavne najlacnejších cudzincov na najmenej platené miesta. Myslíte si, že jeho prijatie bude znamenať prílev lacných cudzincov na Slovensko?

Mihál: „Srbi sem za plat 600-700 eur veľmi radi prídu, a aj chodia, veď to vidíme. PSA Citroen je žiarivý príklad. Dostanú ubytovňu, po odrátaní obedov a ďalších vecí dostanú 400 eur v čistom, tie si vezmú domov a sú s tým spokojní. Lenže toto potom kriví pracovný trh na Slovensku.“

Hlavné správy: Firmy, ktoré sa sťažujú, že na Slovensku nevedia nájsť dosť ľudí, však hľadajú práve tie najlacnejšie kádre. Čo by ste s tým robili vy?

Mihál: „Je pozícia operátora v svetovej automobilke na slovenské pomery neatraktívne zamestnanie? Trnavčania by sa tam zamestnali radi, lenže to by museli mať nástupný plat nie 800 alebo 900 eur hrubého, ale aspoň 1200-1300 eur. Keby im PSA Citroen ten plat ponúkol, tak by to bolo aj pre našincov dostatočne atraktívne. Pre ľudí, ktorí nemajú vysokú školu, by to naozaj bolo dosť atraktívne, lenže oni takúto platovú ponuku nedostanú. Veď prečo by ich niekto za túto sumu zamestnal, keď môže zamestnať Srba za 700 eur hrubého. Vo Francúzsku tá firma vypláca aké mzdy? Myslíte si, že 1200-eurové? Je kvalita našich ľudí trikrát nižšia ako kvalita práce ľudí vo Francúzsku? Jednoducho, títo investori sa nemôžu tváriť, že u nás budú donekonečna ťažiť z lacnej pracovnej sily. A keď to už nejde, lebo naši ľudia si už môžu vyberať, tak sem zrazu začneme voziť lacných Srbov, aby sme nahradili našich zamestnancov. Takto to funguje všade vo vyspelých štátoch: miesta v profesiách, o ktoré naozaj nie je záujem, ako čašník, pomocný kuchár, upratovačka, skrátka naozaj ,podradné‘ práce, ktoré by domáci nerobili, obsadzujú takíto cudzinci, ktorí nemajú vzdelanie, a ktorí sú radi, že to môžu robiť. Ale ja tvrdím, že tie voľné pracovné miesta, ktoré ponúkajú u nás automobilky, to nie sú zase až také podradné pracovné miesta na to, aby to Slovák len tak šmahom ruky odmietol. To je o platovej ponuke. Jaguar keď pred dvoma rokmi avizoval, že sem príde, vtedy boli plné noviny toho, že bude ponúkať 1800-eurové platy a pamätám si, že vtedy nestačili reagovať na tie húfy potenciálnych záujemcov, ktorí sa im hromadne hlásili. To už bola suma, na ktorú ľudia reagovali.“

Hlavné správy: Lenže tie sumy sú v skutočnosti úplne iné…

„Žiaľ, potom vysvitlo, že to bol len nejaký marketingový trik, a že v skutočnosti pri nábore ponúkajú iba 800 eur. Bolo to veľké sklamanie a ľudia to samozrejme odmietajú. Keby to bolo tých 1800 eur, tak by sme sem nepotrebovali voziť žiadnych cudzincov. A dialo by sa to, čo sme pred tými dvoma rokmi očakávali: vláda dala milióny na túto investíciu, čo sa zdali byť vyhodené peniaze, ale brali sme to ako spôsob, ako vytvoriť tlak na rast miezd v regióne okolo Nitry. Lenže namiesto toho oni vlastne ponúkajú ešte nižšie mzdy ako v Trnave a postavili to celé na tom, že si vybavia u vlády to, že sem budú môcť voziť lacných cudzincov.“

Hlavné správy: Zamestnávatelia tvrdia, že na Slovensku už jednoducho použiteľná pracovná sila chýba. Myslíte si teda, že tieto argumenty a prieskumy sú zavádzajúce a v skutočnosti máme na Slovensku použiteľných ľudí dostatok, lenže nadnárodní zamestnávatelia tlačia platy neúnosne nízko?

„Ale pravdaže, jednoznačne. Okrem toho, ďalšia vec je, že máme tristotisíc ľudí v zahraničí. A z toho stotisíc je v Británii, ktorí nevedia, čo bude zajtra, po Brexite. Tí ľudia dnes reálne uvažujú o návrate, ale ten je podmienený tým, že dostanú slušnú mzdu. Keď robia operátora vo výrobe v Británii alebo Belgicku za tritisíc eur mesačne, kde však majú podstatne vyššie náklady na bývanie ako tu na Slovensku – a žijú v cudzej krajine, čo je pre každého, kto nie je práve kozmopolitný typ jednoducho hendikep – radi by sa vrátili, ale nie za tisíceurovú mzdu. Alebo naše opatrovateľky v Rakúsku: ony tam nemajú ktovieaký skvelý zárobok. Im by stačilo dvesto-tristo eur pridať k tomu, čo na Slovensku vedia dostať dnes, a húfne by sa vrátili naspäť. Veď s tým sú spojené problémy ako rozpady rodín a podobne, to nie je len o tých peniazoch. Skutočne to nemusí byť stopercentné navýšenie miezd, ale možno o dvadsať-tridsať percent a 50 tisíc Slovákov sa vráti domov.“

Ivan Lehotský