Môj profil 
Predplatné
Ondrejcsák povedal, že je potrebné zamerať sa aj na výcvik či budovanie infraštruktúry. “My potrebujeme investovať do kasární, ktoré sú v zlom stave. Potrebujeme investovať do ľudských zdrojov, lebo nám odchádzajú kvalitní ľudia. Je tu veľa vecí, ktoré potrebujeme riešiť,” skonštatoval. To, že slovenská armáda nie je v dobrom stave, sa podľa Ondrejcsáka vie minimálne od rokov 2010-2011, keď bolo spustené strategické hodnotenie obrany.
Štátny tajomník upozornil na to, že obrana nebola viac ako desaťročie dlhodobou prioritou politických elít. “Pre žiadnu vládu to doposiaľ nebola priorita, čo sa odzrkadlilo aj na rozpočte. Vždy sa seklo na obrane,” podotkol. Ako tvrdí, ani najlepšie armády na svete nie sú schopné nasadiť 100 percent svojich dostupných prostriedkov, no Ozbrojené sily SR sú na tom horšie.
Ondrejcsák tvrdí, že Slovensko je dnes v situácii, keď otázka nestojí na tom, či sa majú modernizovať vzdušné alebo pozemné sily. Modernizovať je podľa neho potrebné všetko, aby sa armáda udržala na určitej úrovni. “Vyzerá to tak, že prvýkrát máme k tomu zabezpečený aj rozpočtový rámec. Tieto veci treba riešiť systémovo, a práve preto bol vypracovaný dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl, ktorý hovorí o tom, ako by mala vyzerať armáda v roku 2030. Tento dokument obsahuje aj konkrétne modernizačné projekty, v akých rokoch, koľko a čo potrebujeme nakúpiť,” vysvetlil štátny tajomník.
Poslanec Národnej rady SR a bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS) súhlasí s tým, že stav ozbrojených síl na Slovensku je nelichotivý. Podľa neho je už však päť minút po dvanástej a treba s tým niečo robiť. Poukázal pritom na modernizáciu. “Myslím si, že nám veľmi uteká čas. Nová vláda je tam rok a pol a tender na radary je prakticky zamrznutý. Vôbec sa o ňom nevie. Už aj naši zahraniční partneri sa čudujú, že čo sa deje,” podotkol Galko. Slovensko má podľa jeho slov “holé” vrtuľníky Black Hawk a ako poznamenal, prídu aj predražené spartany. “Tie prídu o rok neskôr, ale radary – nula bodov,” povedal poslanec. Keď sa menila v roku 2016 vláda, mal pocit, že je už vyriešená otázka nadzvukového letectva. “Prešiel rok a pol a tu sa diskutuje, že či to majú byť ruské stroje alebo gripeny,” podotkol.
Ľ. Galko: Iná cesta ako byť členom NATO pre Slovensko dnes neexistuje
Pre Slovensko dnes neexistuje iná cesta ako byť členom NATO. V dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to povedal poslanec Národnej rady SR a bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Reagoval tak na niektoré hlasy v spoločnosti, ktoré volajú po vystúpení z EÚ a NATO. “Dnes je to existenčná otázka, nielen pre Slovensko, ale aj pre ďalšie podobné krajiny, aby sme boli členmi NATO,” uviedol.
Integrovanie členských štátov EÚ v otázkach vnútornej i vonkajšej bezpečnosti je podľa neho veľmi potrebné a má zmysel. “Nielen Slovensko, ale väčšina krajín EÚ je na spoluprácu a integráciu z hľadiska vonkajšej bezpečnosti odsúdená,” skonštatoval Galko. Poukázal pritom na dlhodobo podhodnotené a nemoderné ozbrojené sily vo viacerých krajinách.
Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák tvrdí, že ak taký štát ako Slovensko chce existovať v komplexnom geopolitickom prostredí, ako je stredná Európa, musí patriť do nejakého spoločenstva. “Bez toho sa neubráni a dlhodobo je jeho existencia vážne ohrozená,” povedal. Pôsobenie nepriateľskej propagandy, ktorá má za cieľ oslabiť príslušnosť Slovenska k EÚ a NATO, považuje za komplexný problém, ktorý nemožno podceniť. “Potrebujeme posilniť strategickú komunikáciu, prácu s obyvateľstvom a mladými ľuďmi,” skonštatoval Ondrejcsák.
Galko tvrdí, že frustráciu obyvateľstva, ktorá sa prejavuje v náraste extrémizmu a poklese dôveryhodnosti v inštitúcie, zvyšuje nespravodlivosť. Taktiež nefungujúci právny štát a elementárna spravodlivosť, ale aj to, že ľudia, ktorí páchajú korupčné trestné činy, nie sú postihovaní. Na mladých ľudí sa podľa neho valí veľké množstvo lží a poloprávd. “My si musíme položiť otázku, čo robí dnešná vláda, aby to tak nebolo, aby tá propaganda tu nefungovala a korupcia nebola,” vyhlásil.
Ondrejcsák upozornil, že sa dramaticky zmenilo bezpečnostné prostredie v našom susedstve. “Máme na mysli predovšetkým porušenie medzinárodného práva a ilegálnu anexiu Krymského polostrova Ruskou federáciou, ako aj vojnu, ktorá sa vedie na východnej Ukrajine,” spresnil. Ako tvrdí, pred 10 až 15 rokmi bola medzištátna vojna v Európe, aká je teraz na východe Ukrajiny, považovaná len za teoretickú možnosť. “Teraz, keď je to realita, nielen my, ale aj ostatní okolo nás, meníme strategické dokumenty,” povedal. Ondrejcsák si nemyslí, žeby hrozil momentálne bezprostredný ruský útok na členský štát NATO. „Potrebujeme si však udržať schopnosť reagovať na potenciálnu hrozbu, aby sa to ani nestalo. A nevravím len o Rusku, ale aj o ďalších štátoch,” povedal.
.JPG)
.jpg)
