„Zvýšené riziko pri prikrmovaní vzniká tým, že vtáky sa v kŕmidlách koncentrujú na jednom mieste, čo je situácia, ktorá sa vo voľnej prírode prirodzene nevyskytuje,“ podotkli ochranári. Kŕmidlá by mali byť skonštruované tak, aby krmivo zostalo suché aj počas dažďa či sneženia a aby sa dali jednoducho čistiť. Ideálne je podľa ŠOP denne odstrániť trus a zvyšky plesnivého alebo zvlhnutého krmiva. Aspoň raz za týždeň odporúča kŕmidlo dôkladnejšie vyčistiť kefou s horúcou vodou, prípadne použiť dezinfekčný prostriedok na báze chlóru.

Ochranári tvrdia, že ľudia si často mýlia kŕmidlá s búdkami. Vtáčie búdky majú zvyčajne podobu uzavretej debničky s menším otvorom a slúžia druhom hniezdiacim v dutinách. Potrava sa do nich nedáva. Kŕmidlá sú naopak väčšinou otvorené, aby mali vtáky k potrave ľahký prístup, vysvetlili.

Kŕmidlo by malo mať aj striešku, ktorá chráni krmivo pred navlhnutím, a okraje ako ochranu pred prípadným odfúknutím krmiva. „Použiť možno aj plastové kŕmidlá, tie sú však často vhodné len pre jednotlivé vtáky. Drevené kŕmidlá poskytujú priestor viacerým jedincom naraz,“ povedala ŠOP s tým, že farba kŕmidla nezohráva rozhodujúcu úlohu.

Kŕmidlo by nemalo byť umiestnené v blízkosti frekventovaných ciest a veľkých presklených plôch, do ktorých by vtáky mohli narážať. „Ak zvažujeme kŕmidlo v paneláku, je potrebné myslieť aj na susedov na nižších poschodiach, keďže môže dochádzať k rozhadzovaniu semien,“ podotkli ochranári.

Na záhrade je podľa ŠOP vhodné umiestniť kŕmidlo mimo krovín, ktoré môžu poskytovať úkryt pred predátorom, najmä mačkami. Kŕmidlo by malo byť zavesené približne 1,5 metra nad zemou a vo vzdialenosti aspoň dva metre od najbližšieho stromu s dostatočným priestorom na odlet vtákov v prípade nebezpečenstva.