Vzhľadom k tomu, že aj tento rok sú v trestnom práve témou kajúcnici, zaujímalo nás, či môže byť osamotená výpoveď kajúcnika postačujúca na výrok o vine, ak áno, tak v akých prípadoch, respektíve či v tomto smere existujú rôzne názorové línie v rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Nezaujímali nás vlastné úvahy umelej inteligencie, ale len analytický rozbor súdnych rozhodnutí s poukazom na spisové značky súdnych rozhodnutí, z ktorých umelá inteligencia vychádzala a ich spracovanie. Nižšie v texte je výsledok práce analytickej právnej umelej inteligencie (slová zvýraznené v samotnom texte, zvýraznila umelá inteligencia a na záver zoradila analyzované súdne rozhodnutia, ktorým priradila čísla, ktoré sú potom uvedené v texte pri jednotlivých spisových značkách), pričom do budúcna by analytická právna AI mohla slúžiť ako náhrada neexistujúcich analytických oddelení na súdoch (podľa dostupných informácií má analytikov len minimum súdov, okrem najvyššieho súdu, a jedného zamestnanca na špecializovanom trestnom súde, existujú takýto zamestnanci sporadicky na niektorých krajských súdoch; analytická právna AI umožňujúca vyhľadať, spracovať a zanalyzovať obrovské množstvá rozhodnutí, a to nielen slovenských, by mohla byť efektívnejšia, rýchlejšia a možno aj lacnejšia forma analytických oddelení).

Rozbor – môže osamotená výpoveď kajúcnika slúžiť na uznanie viny obžalovaného, respektíve v akých prípadoch a to aj so zistením, či existujú rôzne názorové línie súdov v tomto smere

Z rozboru databázy rozhodovacej činnosti slovenských súdov vyplýva, že súdy sa koncentrujú na niekoľko opakujúcich sa problémov:

1. Existencia alebo neexistencia „pravidla koroborácie (koroborácia – vzájomné potvrdenie alebo podporenie tvrdenia ďalšími dôkazmi či informáciami)“

– Časť judikatúry Najvyššieho súdu (najmä staršie rozhodnutia) formuluje tézu, že „v zásade“ alebo „spravidla“ samotná výpoveď spolupracujúcej osoby nemá byť jediným usvedčujúcim dôkazom (sp. zn. 4To/10/2015 12 , 5To/6/2018 7 , 3To/1/2014 17 , 6To/8/2012 16 ).

– Novšia a „hlavná“ línia NS a ÚS zároveň odmieta absolútne pravidlo, že výpoveď kajúcnika nikdy nemôže byť rozhodujúcim alebo aj jediným dôkazom – rozhodujúca je konkrétna dôkazná situácia a miera jej verifikácie (sp. zn. 2 to 9/2014 15 , 3Tdo/67/2018 10 , 1TdoV/2/2019 8 , 1TdoV/3/2018 6 , III. ÚS 708/2016 14 , III. ÚS 758/2016 13 , I. ÚS 275/2019 9 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 ).

2. Požiadavka verifikácie a hodnotenia motivácie kajúcnika

Súdne rozhodnutia takmer jednotne zdôrazňujú, že výpoveď kajúcnika musí byť mimoriadne obozretne hodnotená, s prihliadnutím na:

– výhody, ktoré získal (dočasné odloženie obvinenia, dohoda o vine a treste, miernejší trest, podmienečné zastavenie stíhania),

– jeho možné osobné motívy (pomsta, zvaľovanie viny, snaha odviesť pozornosť),

– konzistentnosť a korešpondenciu s inými (aj nepriamymi) dôkazmi.

Ak tieto kritériá nie sú splnené a výpoveď zostáva osamotená alebo vnútorné rozporná, súdy spravidla uplatňujú zásadu in dubio pro reo a oslobodzujú (sp. zn. 3To/1/2014 17 , 6To/8/2012 16 , 4To/10/2015 12 , 5To/6/2018 7 , 3To/1/2023 3 , 15T/2/2024 19 , 3To/59/2021 20 , 6To/64/2024 18 ).

3. Štandard „sole or decisive“ v judikatúre ESĽP

Tento štandard sa uplatňuje predovšetkým tam, kde je sporná zákonnosť dôkazu (napr. nezákonné odposluchy) alebo kde obžalovaný nemal možnosť svedka kontradiktórne vypočuť. ESĽP (a naň nadväzujúci ÚS SR) považuje za problematické, ak je takéto defektné svedectvo jediným alebo rozhodujúcim podkladom viny (sp. zn. I. ÚS 531/2017 11 , 3Tdo/67/2018 10 ).

V prípade zákonne získanej a kontradiktórne vypočutej výpovede kajúcnika ESĽP ani ÚS nevyžadujú, aby nikdy nemohla byť rozhodujúcim dôkazom; rozhodujúce je, či sú uplatnené primerané „vyvažujúce opatrenia“ a či existuje aspoň určitý podporný dôkazný rámec (sp. zn. III. ÚS 343/2022 4 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 ).

4. Dôkazná núdza a „tvrdenie proti tvrdeniu“

Viaceré senáty opisujú situáciu, keď proti obžalovanému stojí len jedna osamotená usvedčujúca výpoveď (kajúcnik alebo iný svedok) a žiadne ďalšie dôkazy ju nespevňujú; v takom prípade súdy obvykle považujú za povinné uplatniť zásadu in dubio pro reo (sp. zn. 6To/8/2012 16 , 3To/1/2014 17 , 3To/59/2021 20 , 4To/22/2015 25 , 6To/64/2024 18 ).

Existuje povinná „koroborácia“? – konflikt dvoch línií NS a ich zjednotenie cez ÚS

Na úrovni Najvyššieho súdu možno rozoznať dve čiastkové línie:

1. „Prísnejšia“ línia – výpoveď kajúcnika spravidla nestačí sama o sebe

Rozhodnutia sp. zn. 3To/1/2014 17 , 6To/8/2012 16 , 4To/10/2015 12 , 5To/6/2018 7 formulujú právne vety, podľa ktorých „nemôžu pre uznanie viny stačiť len výpovede spolupracujúcich osôb, ktoré nie sú potvrdené ďalšími priamymi alebo nepriamymi dôkazmi“.

„…nemôžu pre uznanie viny stačiť len výpovede „spolupracujúcich“ osôb, ktoré nie sú potvrdené aj ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi…“
(sp. zn. 3To/1/2014 17 )

„V zásade ale nie je možné, aby dôkaz vyplývajúci zo svedeckého výsluchu osoby, ktorá vystupuje ako spolupracujúci obvinený, bol jediným dôkazom, ktorý svedčí o vine obvineného.“
(sp. zn. 4To/10/2015 12 )

Tieto rozhodnutia však vychádzajú z konkrétnej dôkaznej situácie: výpovede kajúcnikov boli rozporné, osamotené, bez akejkoľvek objektívnej opory a existovali relevantné obhajobné verzie, ktoré neboli vyvrátené. Súd teda v skutočnosti nepovedal, že vždy treba ďalšie dôkazy; skôr konštatuje, že v konkrétnom prípade nebola výpoveď kajúcnika po verifikácii presvedčivá.

2. „Voľnejšia“ línia – neexistuje absolútne pravidlo povinnej koroborácie

Senát, ktorý rozhodol vec sp. zn. 2 to 9/2014 15 , a naň nadväzujúce dovolacie senáty (sp. zn. 3Tdo/67/2018 10 , 1TdoV/2/2019 8 , 1TdoV/3/2018 6 ) výslovne odmietajú dogmu, že kajúcnik nikdy nemôže byť sám osebe rozhodujúcim dôkazom:

„Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestnom konaní… V zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede svedka ‚kajúcnika‘ nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak… je potvrdená inými dôkazmi.“
(sp. zn. 2 to 9/2014 15 )

Ústavný súd túto „voľnejšiu“ líniu potvrdzuje a robí z nej ústavný štandard (sp. zn. III. ÚS 708/2016 14 , III. ÚS 758/2016 13 , I. ÚS 275/2019 9 , III. ÚS 343/2022 4 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 ).

Ako tieto línie zosúladiť?

· Neexistuje absolútne pravidlo typu „kajúcnik nikdy nestačí“.

· Súdy však v konkrétnych veciach opakovane hovoria, že ak výpoveď kajúcnika nie je spoľahlivo verifikovaná (resp. zostáva osamotená a sporná), v zásade by na odsúdenie postačovať nemala.

Inými slovami, koncept „v zásade nemá byť jediným dôkazom“ treba chápať ako zásadu opatrnosti, nie ako striktnú právnu normu.

Kritériá verifikácie a hodnotenia výpovede kajúcnika

Z judikatúry možno vyvodiť relatívne konkrétny test, ktorý súdy (najmä NS a ÚS) uplatňujú:

1. Motivácia a benefity

o Ak kajúcnik získal alebo očakáva výrazné benefity (zastavenie stíhania, výrazné zníženie trestu, prepustenie z väzby), súdy zdôrazňujú potrebu zvýšenej obozretnosti (sp. zn. 3To/1/2023 3 , 15T/2/2024 19 , 6To/64/2024 18 , 23To/36/2021 21 , III. ÚS 343/2022 4 , I. ÚS 67/2025 1 ).

„Čím väčšia výhoda, tým prísnejší test vierohodnosti“
(parafráza nálezu sp. zn. IV. ÚS 292/2020, na ktorý nadväzuje sp. zn. 23To/36/2021 21 )

· V kauze A. a M. z finančnej správy (sp. zn. 3To/1/2023 3 ) NS výslovne doplnil dokazovanie práve o informácie o benefitoch poskytnutých kajúcnikovi a na tomto základe zmenil odsúdenie na oslobodenie:

„…obžalované … sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzujú … pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalované.“
(sp. zn. 3To/1/2023 3 )

2. Konzistentnosť, rozpory a „tvrdenie proti tvrdeniu“

V situácii, keď proti obžalovanému stoja len výpovede kajúcnikov a tí majú rozpory, navzájom sa ovplyvňovali alebo menili výpovede, súdy zdôrazňujú, že ich výpovede musia mať vysoký stupeň spoľahlivosti.

„V dôkaznej situácii tvrdenia proti tvrdeniu možno uznať obžalovaného vinným len za predpokladu, že usvedčujúca výpoveď sa vyznačuje vysokým stupňom kvality a spoľahlivosti, a to až do takej miery, ktorá vylučuje akékoľvek rozumné pochybnosti.“
(sp. zn. 3To/59/2021 20 )

· Ak tento štandard nie je splnený, dochádza k oslobodeniu (napr. sp. zn. 15T/2/2024 19 , 6To/64/2024 18 , 3To/1/2014 17 , 6To/8/2012 16 ).

3. Podpora v iných (aj nepriamych) dôkazoch

Nevyžaduje sa vždy ďalšia svedecká výpoveď; stačiť môžu aj nepriame, objektívne dôkazy, ktoré dotvárajú logickú reťaz (nálezy pri domových prehliadkach, technické stopy, listinné dôkazy, zásahové okolnosti).

V rozhodnutí o „autíčkarskej“ kauze (sp. zn. 23To/36/2021 21 ) krajský súd po náleze ÚS výslovne konštatuje, že aj keď proti obžalovanému B. P. stojí v podstate jediný priamy svedok M. E., jeho výpoveď je podporená množstvom nepriamych faktov (zadržanie pri čine, náradia, modus operandi, korešpondencia s dovtedy neobjasnenými skutkami):

„…senát odvolacieho súdu … dospel k záveru, že na preukázanie viny obžalovaného B. P. je postačujúca aj výpoveď jedného priameho svedka M. E..“
(sp. zn. 23To/36/2021 21 )

· Podobne pri vražde „bieleho koňa“ (sp. zn. 2To/80/2017 23 ) krajský súd považuje výpoveď spolupracujúceho J. I. za kľúčovú, ale zdôrazňuje, že je podporená tým, že obžalovaný osobne označil miesto hrobu a znaleckými posudkami.

4. Kontradiktórnosť a právo na krížový výsluch

Ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 531/2017 11 ) a Najvyšší súd (3Tdo/67/2018 10 ) nadväzujú na judikatúru ESĽP: problém nastáva najmä vtedy, keď ide o nevypočutého kajúcnika, ktorého výpoveď je použitá ako „sole or decisive“ dôkaz bez možnosti obhajoby klásť otázky.

„K porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru dochádza typicky vtedy, ak je odsúdenie založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi svedka, ktorého obžalovaný nemohol kontradiktórne vypočúvať.“
(sp. zn. I. ÚS 531/2017 11 )

Ak bol kajúcnik riadne vypočutý na hlavnom pojednávaní, často aj cez video-prenos, a obhajoba mala možnosť krížového výsluchu, ÚS spravidla nevidí porušenie čl. 6, aj keď je jeho výpoveď rozhodujúcim dôkazom (sp. zn. III. ÚS 343/2022 4 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 ).

Typové scenáre a ich posúdenie judikatúrou

a) Osamotená, sporná výpoveď kajúcnika bez iných dôkazov

V tejto situácii judikatúra vo veľkej väčšine prípadov vedie k oslobodeniu, pretože:

· výpoveď je osamotená,

· má rozpory,

· neexistujú nezávislé faktické dôkazy (odposluchy, stopy, listiny) potvrdzujúce kľúčové časti jej obsahu,

· existujú alternatívne, nevyvrátené obhajobné verzie.

Príklady:

· sp. zn. 3To/1/2014 17 : zločinecká skupina, kde proti obžalovanému stáli len výpovede spolupracujúcich páchateľov; NS SR potvrdil oslobodenie:

„…tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného.“

· sp. zn. 6To/8/2012 16 : vražda B. B. – jediným priamym dôkazom bola výpoveď chráneného svedka; NS potvrdil oslobodenie:

„…keď obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje len jeden dôkaz, jeho obranné tvrdenia sa nevyvrátia, nie je možné vyhodnotiť vykonané dôkazy inak…“

· sp. zn. 15T/2/2024 19 : príprava úkladnej vraždy policajta – ŠTS odmietol kvalifikáciu vraždy, lebo rozhodujúca časť výpovede väzobne stíhaného svedka F. K. o úmysle zabiť policajta zostala osamotená a neoverená:

„Pri vyhodnocovaní takýchto výpovedí spolupracujúcich svedkov sa nemožno uspokojiť s konštatovaním, že takáto osoba nemá dôvod klamať… Práve naopak, výpoveď spolupracujúcich osôb je nutné obozretne posudzovať, preverovať a hodnotiť…“

Podobne sp. zn. 3To/59/2021 20 , 6To/64/2024 18 vedú k oslobodeniu či zmierneniu kvalifikácie pri „tvrdení proti tvrdeniu“ a absentujúcich iných dôkazoch.

b) Osamotená výpoveď kajúcnika ako jediný priamy dôkaz, podporená nepriamymi dôkazmi

V druhej skupine prípadov stojí proti obžalovanému jeden kľúčový svedok/kajúcnik ako jediný priamy dôkaz, ale jeho výpoveď zapadá do širšej mozaiky objektívnych zistení. Tu súdy – aj po zásahu ÚS – akceptujú, že takáto výpoveď môže byť postačujúcim základom viny, ak je odôvodnené, prečo jej veria.

· sp. zn. 23To/36/2021 21 : po náleze ÚS 292/2020 krajský súd rozobral motiváciu, benefity a konzistentnosť výpovede M. E. a uzavrel:

„…na preukázanie viny obžalovaného B. P. je postačujúca aj výpoveď jedného priameho svedka M. E..“

· sp. zn. 2To/80/2017 23 : krajský súd akceptoval výpoveď J. I. ako rozhodujúci dôkaz vraždy, lebo bola dlhodobo konzistentná a podporená inými dôkazmi (označenie hrobu, nálezy na mieste činu).

Podobný prístup je aj v rozhodnutiach ŠTS (sp. zn. 3T/10/2020 22 ) a NS (sp. zn. 1TdoV/2/2019 8 ), kde súdy uvádzajú, že hoci kajúcnik je kľúčovým dôkazom, v konkrétnej veci nešlo o jediný dôkaz – boli tu aj ďalší svedkovia a listiny.

c) Rozhodujúca výpoveď kajúcnika z pohľadu Ústavného súdu a ESĽP

Ústavný súd v niekoľkých nálezoch (sp. zn. III. ÚS 708/2016 14 , III. ÚS 758/2016 13 , I. ÚS 275/2019 9 , III. ÚS 343/2022 4 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 , I. ÚS 436/2023 5 ) vybudoval nasledovný rámec:

· Inštitút spolupracujúcej osoby je legitímny a súladný s Dohovorom, ak:

– je výpoveď vykonaná kontradiktórne (obžalovaný má možnosť klásť otázky),

– súdy transparentne zohľadnia poskytnuté benefity a motiváciu svedka,

– výpoveď je zasadená do kontextu ďalších dôkazov (aj nepriamych) a

– odôvodnenie rozhodnutia sa s otázkou vierohodnosti kajúcnika vysporiada podrobne a logicky.

„Výpoveď spolupracujúceho obvineného môže byť rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom, ak je vykonaná kontradiktórne a jej hodnovernosť je primerane overená ďalšími dôkazmi; sama osebe však spravidla nestačí, ak nie je ničím verifikovaná.“
(sp. zn. III. ÚS 343/2022 4 )

ÚS teda nezakazuje odsúdenie založené v rozhodujúcej miere na kajúcnikovi, ale kladie na súdy mimoriadne prísne požiadavky na odôvodnenie a verifikáciu takých výpovedí.

Dovolací a ústavný rozmer – kde napadnúť „odsúdenie na kajúcnikovi“

Rozhodnutia Najvyššieho súdu v dovolaniach (sp. zn. 1TdoV/2/2019 8 , 3Tdo/67/2018 10 , 1TdoV/3/2018 6 ) jasne hovoria:

· Vierohodnosť kajúcnika a rozsah vykonaného dokazovania sú otázky skutkové, ktoré primárne patria odvolaciemu súdu.

· Dovolanie je možné stavať len na procesných vadách (nezákonnosť dôkazu, porušenie práva na obhajobu), nie na nesúhlase s hodnotením dôkazov.

Ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 275/2019 9 , I. ÚS 436/2023 5 ) zase zdôrazňuje:

· Nepreskúmava skutkové závery, zasahuje len pri extrémnom nesúlade alebo arbitrárnom hodnotení.

· Úspech ústavnej sťažnosti založenej na výpovedi kajúcnika je možný najmä tam, kde:

– všeobecné súdy odmietli vykonať kľúčové verifikačné dôkazy, alebo

– sa nedostatočne vysporiadali s benefitmi kajúcnika a ich vplyvom na vierohodnosť,

– alebo založili vinu prakticky len na nevypočutom či procesne problematickom svedkovi.

Záverečné hodnotenie a odporúčania

1. Stručná odpoveď

· Formálne-právne:

Nie, neplatí všeobecné pravidlo, že osamotená výpoveď kajúcnika nikdy nemôže postačovať na odsúdenie.

Zároveň však judikatúra široko akceptuje, že bez verifikácie a pri pochybnostiach spravidla nepostačuje.

· Z hľadiska spravodlivého procesu (čl. 6 Dohovoru):

– Problém nastáva najmä vtedy, ak je výpoveď kajúcnika nezákonná alebo nevypočutá kontradiktórne a zároveň ide o „sole or decisive“ dôkaz.

– Pri zákonnom a kontradiktórnom výsluchu môže byť aj veľmi dominantným dôkazom, ale musia byť uplatnené „vyvažujúce opatrenia“ (verifikácia, zohľadnenie benefitov, racionálne odôvodnenie).

2. Rozhodnutia pre obhajobu

Najsilnejšie pre obhajobu v situácii, keď je kajúcnik prakticky jediným usvedčujúcim dôkazom a existujú pochybnosti, sú:

· sp. zn. 3To/1/2014 17 – výslovne: samotné výpovede spolupracujúcich osôb nestačia; pochybnosti v prospech obžalovaného.

· sp. zn. 6To/8/2012 16 – jediný chránený svedok nepostačil, NS potvrdil oslobodenie.

· sp. zn. 4To/10/2015 12 – korupčná vec, NS výslovne uvádza, že v zásade nemá byť spolupracujúci obvinený jediným dôkazom; kritika účelového delenia vecí.

· sp. zn. 5To/6/2018 7 – „nemôžu pre uznanie viny stačiť len výpovede „spolupracujúcich” osôb, ktoré nie sú potvrdené…“.

· sp. zn. 3To/1/2023 3 – NS po preverení benefitov kajúcnika mení odsúdenie na oslobodenie.

· sp. zn. 15T/2/2024 19 , 3To/59/2021 20 , 6To/64/2024 18 – aktuálna prax krajských súdov pri drogách a závažnej kriminalite: ak reťaz kajúcnikov nie je verifikovaná, vedie k oslobodeniu.

· sp. zn. I. ÚS 531/2017 11 – test ESĽP „sole or decisive“ pri nevypočutom kajúcnikovi.

Tieto rozhodnutia sú použiteľné na odvolanie aj ústavnú sťažnosť v prípade, ak:

· kajúcnik je jediný alebo dominantný dôkaz,

· existujú rozpory, indicie účelovosti alebo silné benefity,

· chýbajú významnejšie objektívne podporné dôkazy.

3. Rozhodnutia pre prokuratúru

Prokuratúra sa pravdepodobne bude opierať o:

· sp. zn. 2 to 9/2014 15 , 3Tdo/67/2018 10 , 1TdoV/2/2019 8 , 1TdoV/3/2018 6 – žiadna dôkazná hierarchia, výpoveď kajúcnika je plnohodnotný dôkaz, ktorý môže byť aj rozhodujúci.

· nálezy ÚS (sp. zn. III. ÚS 708/2016 14 , III. ÚS 758/2016 13 , I. ÚS 275/2019 9 , III. ÚS 343/2022 4 , III. ÚS 179/2025 2 , I. ÚS 67/2025 1 ), ktoré explicitne odmietajú absolútnu tézu, že kajúcnik nikdy nemôže byť rozhodujúcim dôkazom.

Prehľad v texte použitých rozhodnutí

JUDr. Peter Šamko

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk