1/ Teória sociálneho označenia. Túto technológiu použili u nás prvý raz na elimináciu HZDS. Dôsledne a každodenne médiá hovorili a písali, že sympatizanti HZDS sú starší, menej vzdelaní,  z vidieka a malých miest. Voliči SDKÚ naproti tomu sú mladší, lepšie vzdelaní a z veľkých miest.  Nakoniec to do ľudí implantovali a keďže ľudia sa nestotožnili s predstavou, že sú „starí, sprostí dedinčania“  nedali svoje hlasy HZDS. Dnes túto technológiu používajú proti Smeru neustálym spájaním Smeru s mafiou, haciendami a oligarchami. Smer hovorí o  Matovičovej rétorike, ale profesionálni manipulátori to Matoviča naučili a teraz tak inštruovali aj ostatné opozičné strany. Nikdy pritom ani slovíčkom nespomenú, kto je tá mafia, kto sú tí oligarchovia a kde sú tie haciendy. Vyzerá to, akoby celá opozícia „zmatovičela“ ale oni len prebrali rovnaký druh mediálnej manipulácie. Ak Smer nenájde efektívny spôsob eliminácie tohto vplyvu na podvedomie voliča, tak ho významná časť voličov opustí, lebo si povedia, že nemajú žiadne haciendy a nemajú nič spoločné s mafiou ani s oligarchami.

2/ Name and shame,  po slovensky: Pomenovať a potupiť. Túto manipulačnú techniku používajú najmä na Tibora Gašpara, keď o ňom stále hovoria ako „obvinený Tibor Gašpar.“  V poslednom čase poslanci PS opakovane hovoria o Republike ako fašistickej strane, zjavne to poslancom PS niekto odporučil. Tibor Gašpar sa snaží odolávať pasívnou rezistenciou a stoickým pokojom, ale aj to má svoje hranice. Predstavitelia Republiky zatiaľ nevedia sofistikovane tejto manipulácii čeliť, nemajú na túto invektívu pripravenú profesionálnu odpoveď, ktorá by im zabezpečila ofenzívu v takomto dialógu. Cieľom je výroba negatívneho imidžu, aby si ľudia povedali že s týmito politikmi nechcú mať nič spoločné.

3/ Roaring silence, ohlušujúce ticho. Dôsledná selekcia správ. Správy a osobnosti, ktoré sa do daného mediálneho obrazu nehodia, sa jednoducho nikde nikdy neobjavia.  Napríklad dodnes je absolútne informačné embargo na informácie spochybňujúce testovanie proti Covidu a podávanie mMRA vakcín. Metóda roaring silence je sofistikovane používaná aj v rôznych diskusných reláciách, keď je pozývaná len jedna strana názorového spektra a protinázor zaznieť nemôže. Bohužiaľ dodnes to platí aj o vysielaní STVR. Dňa 5.5. 2026 napríklad usporiadali Profesor Viliam Fischer a Profesor Štefan Hrušovský mimoriadne kvalitnú medzinárodnú konferenciu:  Slovenskí lekári nahlas proti očkovacej pavede. Kde ste dostali akúkoľvek informáciu o tej konferencii? Nikde žiadnu, dokonca ani negatívnu! Tak funguje technológia  ohlušujúceho ticha, žiadne informácie, dokonca ani negatívne! To, čo nie je spomenuté v médiách, sa vlastne nestalo.

Popri týchto známych manipulatívnych technikách som ja v slovenských médiách vypozoroval ešte dve: Prvú som nazval „Utopenie témy.“  Na tlačovej konferencii novinári začnú od prvej sekundy klásť otázky, ktoré vôbec nesúvisia s témou tlačovej konferencie a často tým celý zmysel a odkaz tlačovky zametú pod stôl. Hlavnú tému tlačovej konferencie utopia v malichernostiach. Dosť často sa im to darí aj na tlačovkách premiéra, ktorý sa nechá novinármi vyprovokovať.  Neuvedomí si, že práve o to korporátnym médiám ide. Robia to programovo, cieľavedome, opakovane a vysoko efektívne. Druhú som nazval „Hysterizácia udalosti“.

Drobnú udalosť zhysterizujú, zveličia, dajú jej silný emocionálny náboj, akoby od toho závisel osud celej spoločnosti. V skutočnosti pritom klamú. Ako príklad uvediem dve udalosti: Spomeňte si, čo médiá robili, keď Oskar Rózsa zmenil aranžmán Slovenskej štátnej hymny. Pritom Oskar Rózsa na Slovenskej štátnej hymne nezmenil ani jednu notu v hudbe, ani jedno slovo v texte, len upravil aranžmán, aby už neznela ako vojenský pochod, ale 99% informácií, ktoré médiá o tej úprave šírili, boli lži. Lžami vyrobili takú atmosféru, že ešte aj pán prezident sa vyjadril, že sa mu „zmena hymny“ nepáči. Druhá, rovnako zhysterizovaná udalosť, bol primitívny vulgarizmus a grobianstvo študenta Mura, z ktorého médiá vyrábali pomaly morálny idol, neohrozeného hrdinu, bojujúceho za slobodu slova. A zasa to všetci riešili, každý pubertiak niečo nakreslil na chodník, mysliac si, že zachraňuje svet.

Neviem, či sa pán prezident nevyjadroval aj k Murovi. Čistá hystéria. Dnes už nikto nerieši ani hymnu, ani Mura. Po pár dňoch bublina spľasla pre svoju prázdnotu a nulovú hodnotu. Dovolím si ale vysloviť názor, že sa jedná o istý druh šikany, keď médiá vnucujú celej spoločnosti nejakú bezvýznamnú  tému a tým nás vlastne všetkých šikanujú. Šikanujú nás bičovaním emócií, keď sú rovnako neurotizovaní aj tí, ktorí sú „za“ aj tí, ktorí sú „proti“.

Prečo sa to všetko deje? Pretože profesionálni manipulátori vytvárajú to, čo sami nazvali Postfaktuálna éra. Ústredným krédom postfaktuálnej éry je heslo: „Nezáleží, ako to bolo, ale ako sa to podá.“ Médiá vytvárajú nový druh reality krivením pravdy. Pravda už nie je pre mnohé médiá prvoradá.

V postfaktuálnej ére sa cítia ako ryby vo vode herci. Nie balet, nie opera, len herci z činohry, pretože na tom, ako svoju rolu zahrajú, ako ju podajú,  je založené celé divadlo: Othello môže byť interpretovaný ako vraždiace monštrum, ktoré Vás odpudzuje, ale aj ako zúfalá obeť intríg, ktorú ľutujete. Herci uverili mesianizmu, ktorý im naočkovali, že oni sú tí, ktorí ľuďom majú zvestovať pravdu. Pritom sú len obeťami manipulátorov a raz sa možno budú za svoje dnešné postoje hanbiť.

Oveľa nebezpečnejšie a tragickejšie je, že postfaktuálne krédo: „Nezáleží, ako to bolo, ale ako sa to podá“ sa objavuje v niektorých skutkoch polície, prokuratúry a súdov. Celá filozofia pôsobenia kajúcnikov je postavená na tom, aby to „správne podali“, pričom sa na tom aktívne podieľajú policajní vyšetrovatelia. Celá aféra okolo obvinení Danyho Kollára od vyšetrovateľov, prokuratúry a súdov bola postavená na tom, aby sa to správne podalo. Prokurátor Remeta Naďove odzbrojenie Slovenskej republiky tiež „správne podal“. Kauza Kováčik nebola hľadaním pravdy, ale hľadaním správneho podania. Časť polície, prokuratúry a justície sa takto podieľajú na demontáži právneho štátu, to je hrozivé. Demokratická spoločnosť nemôže fungovať tak, že sa právne argumenty nahrádzajú manipuláciou s faktami. Takéto počínanie rozkladá právne základy štátu a  otvára dvere anarchii a následnej diktatúre.

Opakovane tvrdím, že informačný priestor je rovnaká strategická komodita, ako pitná voda, alebo orná pôda.  Štát by ho mal ochraňovať a dbať na jeho čistotu, analogicky ako ochraňuje zdroje pitnej vody a ornú pôdu. A štát má na to vládu, aby tak konala. Preto vládnej koalícii pripomeniem jednu myšlienku Vladimíra Mečiara: Opozícia v princípe nikdy voľby nemôže vyhrať. To len vláda môže voľby prehrať.

Prečítajte si tiež:

• Už to začína. Liberáli novou fintou zachraňujú Šimečku a PS
• Progresívci im môžu zatlieskať: česká ľavica znovu deformuje triedny boj na agendu LGBTi