Srdcervúca spoveď otcov, ktorých deti boli zabité potratom: ‚Prosil som, nezabíjaj moje dieťa!‘… A ona odpovedala: ‚Nie je to dieťa a nie je to tvoje rozhodnutie ‘“

Ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, v relácii „Face to Face“ hovoria doslova „tvárou v tvár“ s otcami, ktorí pri tomto rozhodnutí nemali na výber.

Diskusiu moderuje zakladateľka portálu Live Action Lila Roseová. Jej hosťami sú ženy, ktoré podstúpili potrat napriek vôli otcov svojich detí, a muži,  ktorých deti boli potratom zabité napriek ich vôli. Z ich príbehov behá mráz po chrbte.

„Prosil ma, aby som to neurobila“

Prvá žena, ktorá v diskusii rozpráva svoj príbeh, je Sara Bolingová.

Nečakane otehotnela a zo strachu z reakcie svojej matky sa rozhodla pre potrat – rozhodnutie, ktoré jej podsúvali všetci okrem jej priateľa a jeho matky. Ale ona si myslela, že „ísť na potrat je normálne“ a povedala, že propotratová organizácia Planned Parenthood „jej to veľmi uľahčila“. Pracovníci tejto organizácie jej povedali, že „ak to nepovie otcovi dieťaťa ani svojim rodičom, pomôžu jej“.

„Vtedy som mala 17 rokov…Proste som súhlasila,“ spomína.

Otec dieťaťa bol jej láska zo strednej školy a ona si myslela, že budú spolu navždy. „On aj jeho mama ma prosili, aby som to nerobila. Povedala mi, že ma vezmú (bývať) k sebe,“ spomína.

„Povedala mi, že mi pomôže, ako len bude môcť… Lenže ja som bola proste vystrašená…,“ uviedla.

Všetci jej priatelia a ďalší dospelí, ktorým dôverovala, jej radili, aby išla na potrat, že „dieťa jej zničí život“.

Zamestnanci Planned Parenthood sa ju dokonca snažili presvedčiť o tom, že „dieťa je len zhluk buniek, nie ľudská bytosť“. V tom čase bola už v druhom trimestri tehotenstva – v tomto období má plod už jasne viditeľné končatiny, orgány a dokonca sa hýbe. Až o roky neskôr sa dozvedela, čo sa skutočne počas interrupčného zákroku s jej dieťaťom stalo…

Teraz, o 20 rokov neskôr, stále bojuje s pocitom viny. Hoci hovorí, že vie, že svoje dieťa uvidí v nebi, výčitky ju prenasledujú na každom kroku. Teraz pomáha ako mentorka mladej generácii, aby mladé matky a otcovia nemuseli robiť také rozhodnutie, ako ona.

„S jeho otcom sme sa nikdy naozaj nezmierili, neviem, čo naozaj cíti…Potom bol koniec. Ja som sa jednoducho…. Kvôli svojej vine som si už nemohla dovoliť, aby ma miloval. A tak som to jednoducho ukončila,“ dodala.

„Pripravila som ho o možnosť stať sa otcom“

Melissa Manionová bola už slobodnou matkou, keď otehotnela druhýkrát. Spočiatku ona a jej nový priateľ plánovali dieťa vychovávať spoločne. Povedala, že mladý muž bol k nej milý a napriek tomu, že spolu chodili len tri mesiace, plánovali mať dieťa.

„Povedala som to všetkým a potom som sa… zľakla. Pomyslela som si: ‚Práve som sa postavila na nohy. Mám syna, o ktorého sa musím starať. Jeho predsa nemilujem. Neviem, čo mám robiť.‘ A namiesto toho, aby som s ním o tom hovorila, porozprávala som sa s niektorými priateľkami, ktoré interrupciu podstúpili, a v tom okamihu som zmenila názor,“ uviedla.

Zavolala do organizácie Planned Parenthood a dohodla si termín na nasledujúci deň. Keď otec dieťaťa prišiel domov, postavila ho pred hotovú vec. Povedala mu, že ide na potrat a že s tým nemôže nič urobiť.

„Začal sa správať veľmi nepredvídateľne, plakal a prosil ma, aby som to nerobila,“ povedala.

„Veľa si z toho nepamätám. Traumatická udalosť mi vymazala pamäť. Pamätám si len, že niekde v podvedomí som si myslela, že je to moje právo… Naozaj som nepremýšľala nad tým, že to nie je len moje dieťa…. že na jeho počatie boli potrební dvaja ľudia. Na ukončenie jeho života by nemalo stačiť len rozhodnutie jedného človeka. Povedala som mu, aby odišiel, a odvtedy som ho už nikdy nevidela,“ spomína.

„Úplne nevinného a milého muža som pripravila o možnosť stať sa otcom a zároveň som ukončila život svojho dieťaťa,“ dodala.

„Nie je to tvoje rozhodnutie“

Rozhovor sa potom presunul na to, ako to vnímajú muži.

Gregory Mayo povedal, že mal 18 rokov, keď jeho vtedajšia partnerka podstúpila potrat. On to však nechcel.

„Protestoval som, ale tak, ako to robí vystrašený, neistý 18-ročný chlapec. A tak, keď jej mama povedala: ‚No, tak či tak sa to stane‘, pomyslel som si: ‚Dobre, všetci to hovoria, tak čo mám robiť? No, mal by som ju v tom podporiť.‘ Tak som tam šiel s ňou…,“ uviedol.

„Spomínam si na ten celkový pocit strachu a na myšlienku, čo to vlastne robíme?! A tiež na to,  že toto je jedna z tých vecí, ktoré sa nedajú vrátiť späť. A potom vyšla von a ja som to hneď videl na jej tvári… niečo sa z nej vytratilo. A vtedy som sa rozhodol – nie vedome – ale rozhodol som sa, že sa teraz nebudem zaoberať emóciami,“ pokračuje Mayo.

Ten vzťah skončil krátko na to a o pár rokov neskôr otehotnela jeho ďalšia priateľka. A aj ona sa rozhodla pre potrat. Tentoraz sa snažil viac, ponúkol jej, že si ju vezme, alebo že si dieťa vezme a vychová sám, ale ona odmietla. Keď nič nezabralo, povedal jej, že pôjde 16 hodín autom, len aby bol s ňou, ale ona mu povedala, že sa nemusí „namáhať“, lebo to tak či tak nestihne – potrat totiž mala podstúpiť  na druhý deň ráno.

Poslednú vec, na ktorú si z dej doby spomína, bol telefonát. „Pamätám si, ako som z plných pľúc kričal: ‚Prosím, nezabíjaj moje dieťa!‘… Ona odpovedala: ‚Nie je to dieťa a nie je to tvoje rozhodnutie!‘“ spomína Mayo.

„Zložila mi telefón a ja som sa ocitol v panike. Pamätám si len, ako som z plných pľúc kričal a hádzal veci po byte,“ uviedol.

O pár rokov neskôr sa mu narodili deti, ale strata prvých dvoch ho poznačila na ďalších 10 rokov, kým sa s tým ako tak nevyrovnal. Výčitky však má dodnes.

„Cítil som sa naozaj bezmocný“

Sean Corcoran bol posledným účastníkom diskusie, ktorý sa podelil o svoj príbeh.

Keď jeho priateľka otehotnela, okamžite začal premýšľať, ako to ovplyvní jeho život a ako to zvládnu. „Zastavila ma a povedala: ‚No, ja to dieťa nechcem, pôjdem na potrat.‘ A to bolo v rozpore so všetkým, v čo ma naučili veriť,“ povedal.

„Hádal som sa s ňou. Nepamätám si presne, ako to bolo, ale došlo to až do bodu, keď môj otec šiel deväť hodín autom, aby tam mohol byť na druhý deň…,“ spomína.

Priletela jeho partnerky a dokonca aj jej matka, na rozdiel od jeho rodičov, ju v tom podporili. Jeho rodičia dokonca ponúkli, že dieťa adoptujú, ale oni zostali neoblomní a jeho priateľka podstúpila potrat. Ona aj jej rodina si mysleli, že tehotenstvo by jej „zničilo šancu“ dokončiť vysokú školu.

„Bol to prvýkrát v živote, čo som sa cítil skutočne bezmocný, že jednoducho neexistuje riešenie,“ povedal. „Zvyšok semestra som sedel vo svojej izbe na internáte. Nechodil som do školy, nechodil som na skúšky,“ spomína.  A jeho problémy sa len zhoršovali.

„Vyhodili ma z vysokej školy. Sedem rokov som bol závislý od metamfetamínu. Bol som bezdomovec, nezamestnaný a až počas liečby som prostredníctvom psychológov dokázal spojiť si súvislosti a uvedomiť si, že práve túto prázdnotu som sa snažil vyplniť drogami, závislosťou a všetkým ostatným deštruktívnym správaním, ktoré s tým súvisí,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Zrušte Planned Parenthood: Ženy tvrdia, že ich personál fyzicky a psychicky nútil k potratu
• Počet obvinení voči organizácii Planned Parenthood sa hromadí, medzi nimi je zatajovanie, diskriminácia, rasizmus, podvody…