V spoločnosti treba zvyšovať povedomie o faktoroch radikalizácie, upozorňuje psychologička

Za dôležité tiež považuje, aby odborníci, ktorí sa stretávajú s mládežou, rozumeli téme radikalizácie, poznali rizikové signály a vedeli ich rozoznať v ich kontexte a nastaviť nejakú intervenciu alebo systém podporných opatrení. „Varovné signály treba brať naozaj vážne,“ zdôraznila psychologička.

Spomenula aj, ako zapracovať na bezpečí v školách. Potrebné je podľa nej pozrieť sa najmä na klímu danej školy – či je bezpečná, či žiaci majú prístup k pomoci, k informáciám, či majú prístup k nejakému podpornému systému, k podpornej sieti školy, kde sa vedia obrátiť na pedagógov, u ktorých nájdu pomocnú ruku. Predovšetkým je však podľa nej dôležité sfunkčniť systém psychologickej podpory – bezplatnej, anonymnej a dostupnej nonstop. „Z mnohých prípadov z minulosti vieme, že tí mladí ľudia pomoc hľadali, ale nebola dostatočne dostupná,“ upozornila.

Zároveň podľa Heřmánkovej treba výrazne zvýšiť počet odborníkov priamo v praxi aj na školách, ktorí dokážu tému radikalizácie odborne uchopiť, rozpoznať varovné signály a včas intervenovať. Mladým ľuďom treba ponúkať nielen pomoc, ale aj možnosť participácie – pocit, že môžu niečo ovplyvniť, že nie sú bezmocní. Do podpory mladých treba podľa psychologičky zapojiť školu, rodičov, odborníkov z praxe aj širšiu spoločnosť.

Ochrana učiteľov

Čo sa týka ochrany učiteľov, za veľmi dôležitú označila fyzickú bezpečnosť školskej pôdy, no rovnako dôležité je podľa psychologičky vytvoriť v škole bezpečnú klímu, prostredie, kde sa problémy riešia, kde existuje dostupná odborná pomoc, kde systém podpory, ako je nakreslený v rámci štátu, funguje, a kde pedagógovia vedia, že ak nahlásia obavy, nezostanú v tom osamote. „Učitelia potrebujú vedieť, že hlásenie obáv neznamená, že to ostane v ich rukách a že aj oni sami nájdu v tom systéme podporu,“ zdôraznila s tým, že k tomu patrí aj vzdelávanie o rizikových faktoroch radikalizácie, nácviky krízových situácií a školenia zamerané na rozpoznávanie varovných signálov.

V škole v Staškove došlo v utorok (29. 9.) ráno k útoku nožom. O život prišla 61-ročná učiteľka. Zranenia utrpela aj žiačka, ktorej zdravotný stav je mimoriadne vážny. Do nemocnice previezli tiež 44-ročnú pedagogičku s bodným poranením hrudníka, ktorá je mimo ohrozenia života. Z útoku je podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka, ktorého polícia zadržala a momentálne je v príslušnom psychologickom detenčnom ústave. Vo veci je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Päť dní pred útokom prijala polícia trestné oznámenie zo základnej školy. Súvisí s incidentom, ktorý sa stal na škole minulý týždeň. Postup a konanie policajtov po prijatí trestného oznámenia preveruje Úrad inšpekčnej služby.

Deti potrebujú podľa psychologičky bezpečné vzťahy, podporu aj jasné hranice

Pri prevencii agresívneho správania detí sú dôležité bezpečné vzťahy, otvorená komunikácia a dostupnosť včasnej odbornej pomoci. Deti potrebujú podporu pri zvládaní emócií aj jasné hranice. V reakcii na tragickú udalosť v Staškove to uviedla detská klinická psychologička Alica Farkašová. Spoluzakladateľka konferencie o kybernetickej bezpečnosti Qubit Conference Mária Krahulecová upozornila aj na potrebu záujmu rodičov o obsah, s ktorým sa deti stretávajú online.

Podľa Farkašovej dostupné výskumy nepotvrdzujú jednoznačný plošný nárast agresivity detí ani jej výskyt v čoraz mladšom veku. Kým niektoré formy agresívneho správania, napríklad fyzické bitky, dlhodobo ustupovali, iné, najmä kyberšikanovanie, zaznamenali nárast.

„Hnev je prirodzenou a potrebnou emóciou. K agresívnemu správaniu môže prispievať dlhodobo nahromadené emocionálne napätie, frustrácia či ťažkosti so spracovaním a reguláciou emócií,“ vysvetlila. Úlohu podľa nej zohrávajú aj individuálne faktory, vzťahové skúsenosti a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.

Schopnosť regulovať emócie si deti osvojujú postupne, predovšetkým vo vzťahu s dospelými. Psychologička zdôraznila, že agresívne správanie nestačí iba zastaviť, ale treba porozumieť aj tomu, čo sa za ním skrýva. „Prijatie emócií však neznamená prijatie akéhokoľvek správania. Deti potrebujú aj jasné hranice a pomoc pri hľadaní spôsobov, ako zvládať náročné situácie bez ničenia vecí či ubližovania sebe alebo druhým,“ povedala Farkašová.

„Závažné násilné správanie nemožno vysvetliť jedinou príčinou a nie vždy mu predchádzajú nápadné varovné prejavy,“ uviedla Farkašová. Za dôležité považuje, aby každé dieťa malo vo svojom živote aspoň jedného dospelého, na ktorého sa môže obrátiť so svojimi radosťami, ale aj starosťami.

V súvislosti s tragédiou v Staškove Krahulecová varovala pred predčasnými závermi o príčinách. „V tejto chvíli nepoznáme všetky okolnosti ani motív útoku a bolo by nesprávne robiť predčasné závery alebo ho spájať s online svetom,“ zdôraznila.

Spoločná kontrola sociálnych sietí

Rodičia by sa podľa nej mali zaujímať nielen o čas, ktorý deti trávia online, ale aj o sledovaný obsah. Odporúča spoločne prejsť účty, ktoré dieťa sleduje, aj príspevky odporúčané sociálnou sieťou. Deťom treba ukázať, ako nevhodný obsah blokovať či nahlasovať, nastaviť súkromie účtov a obmedziť kontakt s neznámymi ľuďmi.

„Zároveň môžeme deťom priamo ukázať, ako nevhodný obsah zablokovať, nahlásiť alebo označiť, že oň nemajú záujem. Môžeme ich naučiť jednoduché pravidlo: zastav – nešír – ukáž. Ak narazia na násilný, desivý alebo inak škodlivý obsah, nemusia ho dopozerať ani posielať kamarátom a mali by vedieť, že s ním môžu prísť za nami,“ priblížila. Pri škodlivom obsahu by deti mali vedieť, že ho nemusia dopozerať ani posielať kamarátom a môžu sa obrátiť na rodičov.

Dôležitá je aj reakcia dospelého, keď za ním dieťa príde. „Ak nám ukáže niečo nevhodné a našou prvou reakciou bude hnev, zákaz alebo odobratie telefónu, nabudúce nám to už nemusí povedať,“ upozornila Krahulecová.

Prečítajte si tiež

• Staškov – zase sa riešia dôsledky nie príčiny
• Tragédia na škole v Staškove: Žiak napadol spolužiakov, učiteľka zraneniam podľahla