Viac ako polovica detí na Slovensku už má vlastnú platobnú kartu, rodičia však strácajú prehľad o ich nákupoch

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit najväčšiu skupinu tvoria deti, ktoré kartu začali používať vo veku 14 až 16 rokov, a to 38 percent. Takmer štvrtina začala platiť kartou medzi 11. a 13. rokom života a ďalších 18 percent vo veku osem až desať rokov. Štyri percentá detí mali vlastnú kartu už vo veku šesť až sedem rokov. Naopak, 14 percent si na ňu počkalo až do 16 rokov alebo neskôr. „Celkovo ale takmer tri štvrtiny detí dostali kartu až keď mali aspoň jedenásť,“ približuje analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Platobná karta môže byť podľa odborníkov pre dieťa praktickým spôsobom, ako sa naučiť hospodáriť s peniazmi. Nemala by byť iba odmenou, ale nástrojom, pri ktorom si dieťa postupne osvojuje zodpovednosť za vlastné výdavky. Vhodný vek pritom závisí od konkrétneho dieťaťa a jeho schopnosti chápať hodnotu peňazí. „Prvé skúsenosti s kartou môžu dávať zmysel približne od ôsmich až desiatich rokov, keď už dieťa rozumie hodnote peňazí, dokáže pracovať s obmedzeným rozpočtom a chápe, že platba kartou znamená reálny výdavok,“ radí ombudsman spoločnosti Home Credit Miroslav Zborovský.

Na začiatku by podľa neho mal byť nastavený nízky denný limit a rodič by mal dostávať upozornenia na jednotlivé transakcie. Vďaka tomu môže priebežne sledovať, za čo a koľko dieťa míňa, a zároveň s ním o peniazoch hovoriť. Kontrola pritom nie je dôležitá iba pri bežných nákupoch. Deti môžu svoju kartu používať aj v digitálnom prostredí, kde môže byť hranica medzi jednorazovým nákupom a opakovanou platbou menej zreteľná.

Prieskum ukázal, že 65 percent rodičov uvádza, že ich deti si za digitálny obsah, ako sú hry, aplikácie či streamovacie služby, samy nikdy neplatia. Ďalších 14 percent rodičov deťom takéto platby umožňuje a zároveň má o ich výdavkoch dostatočný prehľad. Problém nastáva pri ďalších 18 percentách rodičov. Tí priznávajú, že samostatné platby detí za digitálne služby nemajú pod kontrolou vôbec alebo iba čiastočne.

„Dieťa si nemusí uvedomiť, že jedným kliknutím míňa skutočné peniaze alebo aktivuje opakovanú platbu,“ upozorňuje Zborovský. Rodič by podľa neho mal vedieť nielen to, koľko dieťa minulo, ale aj aký obsah si kupuje a k čomu mu platba otvorí prístup. Dôležité je sledovať aj vekové označenie a charakter obsahu.

Úplný zákaz pritom podľa odborníka nemusí byť najlepším riešením. Dieťa by sa malo postupne učiť, ako s peniazmi a platbami fungovať bezpečne. Súčasťou toho má byť aj rozhovor o hodnote peňazí, bezpečnosti a zodpovednom správaní v digitálnom prostredí.

Prieskum agentúry Ipsos pre Home Credit sa uskutočnil od 3. do 7. augusta 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov.