Vodíkové technológie by mohli pomáhať stabilizovať českú elektrizačnú sústavu

Najväčší potenciál majú podľa analýzy elektrolyzéry vyrábajúce obnoviteľný alebo nízkouhlíkový vodík, pri ktorých by poskytovanie flexibility predstavovalo doplnkový zdroj príjmov. V prípade potreby by mohli dočasne znížiť alebo prerušiť odber elektriny a uvoľniť tak výkon pre potreby sústavy.

Perspektívne sú najmä zariadenia napojené na stabilné nízkouhlíkové zdroje elektriny, ako sú nové jadrové bloky a malé modulárne reaktory. Ekonomické uplatnenie bude závisieť od vývoja cien vodíka, dopytu a európskych pravidiel jeho certifikácie.

Projekt skúmal aj výrobu elektriny z vodíka v plynových turbínach a kogeneračných jednotkách. Z technického hľadiska môžu tieto zariadenia poskytovať flexibilitu, ich širšiemu využitiu však zatiaľ bráni vysoká cena vodíka v porovnaní so zemným plynom.

Podmienky by sa mohli zlepšovať s rozvojom výroby a infraštruktúry, poklesom ceny vodíka a rastom nákladov na využívanie fosílnych palív.

Za menej perspektívny považuje analýza model, pri ktorom by elektrolyzéry spotrebúvali iba prebytky elektriny v sieti. Dôvodom je nízke využitie zariadení, vysoká investičná náročnosť a nepravidelná výroba vodíka.

Významnejšie nasadenie vodíkových technológií pri zabezpečovaní flexibility elektrizačnej sústavy sa podľa doterajších výsledkov projektu očakáva najmä po roku 2040. Najväčší rozvoj by mohol prísť v období pred rokom 2050 spolu s rozvojom jadrových zdrojov, vodíkovej infraštruktúry a trhu s vodíkom.