Cyklistický pelotón natrvalo opustili skvelý nemecký šprintér Marcel Kittel, Austrálčania Mathew Hayman a Mark Renshaw či Holanďan Laurens ten Dam. V kariére sa rozhodli nepokračovať aj dve superhviezdy ženského biatlonu Nemka Laura Dahlmeierová a tiež najúspešnejšia olympionička slovenskej športovej histórie Anastasia Kuzminová.

Kuzminová svoj posledný rok kariéry ozdobila ziskom titulu majsterky sveta, ktorý jej v kariére dovtedy chýbal. Práve sympatická biatlonistka s ruskými koreňmi je azda najprominentnejšia postava, ktorá sa rozlúčila s kariérou v slovenskom športe. Zďaleka však nie je osamotená. Kariére zamávali na rozlúčku aj bývalá svetová tenisová štvorka Dominika Cibulková, ako aj viacerí hokejoví reprezentanti ako Ladislav Nagy, Tomáš Surový, Peter Budaj a Arne Kroták či futbalový reprezentant Matúš Kozáčik. Každý z nich zvolil inú formu rozlúčky. Zatiaľ čo Kuzminovej pri oficiálnom oznámení konca kariéry počas októbrovej tlačovej konferencie v Bratislave vyhŕkli slzy, Dominika Cibulková spojila novembrový rozlúčkový brífing s predstavením knihy “Tenis je môj život” a o čosi neskôr aj priznaním tehotenstva. Emotívne verejné “zbohom” zažil hokejista Ladislav Nagy. Vo svojom poslednom zápase kariéry premeneným samostatným nájazdom rozhodol o víťazstve Slovenska nad Dánskom (2:1 sn) na domácich MS a v stoji mu tlieskala zaplnená košická Steel aréna.

Desať známych svetových a slovenských športovcov, ktorí v roku 2019 ukončili kariéru aj s ich krátkym profilom:

Biatlonistka Anastasia Kuzminová (35) je síce rodáčka z ruskej Ťumene, ale nezmazateľnú stopu zanechala najmä v slovenskom športe. V roku 2019 na šampionáte vo švédskom Östersunde skompletizovala zlatom z rýchlostných pretekov medailovú zbierku z majstrovstiev sveta. Hrdiť sa môže najmä tromi zlatými a tromi striebornými medailami zo zimných olympijských hier a v ostatnom súťažnom ročníku obhájila aj malý krištáľový glóbus z vlaňajšej sezóny v jej najsilnejšej disciplíne – rýchlostných pretekoch. Vo Svetovom pohári Kuzminová vyhrala spolu 18 pretekov, až desať z nich bolo v šprinte. Na pódium sa celkovo postavila v SP 39-krát. V samom závere kariéry sa matke dvoch detí splnil ešte jeden biatlonový sen. V stíhacích pretekoch v rámci záverečného kola Svetového pohára v nórskom Osle sklopila všetkých 20 terčov, čo sa jej v individuálnych pretekoch podarilo vôbec po prvý raz. V cieli 10 km dlhých pretekov vtedy triumfovala s obrovským náskokom 1:42,8 min pred Nemkou Denise Herrmanovou. “Bola takmer zázračná bežkyňa. Je pôsobivé, aká rýchla bola na lyžiach ešte aj na konci kariéry. Na veľkých podujatiach bola vždy v dobrej forme. Ako človek je stále dobre naladená a sympatická. Zdá sa mi, že nikdy nebola vo vyslovene zlej nálade,” povedala na adresu Kuzminovej jej veľká rivalka a obhajkyňa veľkého glóbusu v SP Talianka Dorothea Wiererová.

Hokejista Ladislav Nagy (40) najprv ukončil klubovú a potom aj reprezentačnú kariéru. Ani v jednom prípade to nebol povestný happyend, ale držiteľ zlatej aj bronzovej medaily z majstrovstiev sveta nemá čo ľutovať. S tímom HC Košice sa mu nepodarilo získať majstrovský titul a s reprezentáciou Slovenska zasa nedosiahol na vytúžené štvrťfinále na “domácich” majstrovstvách sveta. Svoj posledný 122. zápas s dvojkrížom na hrudi odohral s kapitánskym “céčkom” a po jeho skončení mu zaplnená Steel aréna pripravila poďakovanie v štýle “standing ovation”. A nielen preto, že gólom v samostatnom nájazde rozhodol o triumfe Slovákov nad Dánmi (2:1 sn). Ešte aj ako 39-ročný bol s 34 gólmi najlepším strelcom slovenskej najvyššej súťaže, v reprezentácii pridal 36 gólov. Nagy má za sebou skvelú klubovú kariéru na dvoch kontinentoch. V NHL odohral 435 zápasov v základnej časti s bilanciou 115 gólov a 196 asistencií. V KHL pridal 230 zápasov so súčtom 52 gólov a 71 asistencií. “Na rozlúčkových majstrovstvách sveta som si užíval každý zápas. Ľudia boli fantastickí, boli náš šiesty hráč… Faktom však je, že sme to nezvládli najmä takticky ako sme chceli. Mali sme ísť ďalej v turnaji, to ma veľmi mrzí,” povedal Ladislav Nagy po poslednom zápase kariéry.

Tenistka Dominika Cibulková (30) už nemala síl na to, aby pokračovala vo vrcholovom tenise aj po tridsiatke. Na svojich rozlúčkových stretnutiach s novinármi spomenula dôvody ako “vyhorenie”, resp. strata motivácie. Podľa dosiahnutých výsledkov aj rebríčkového postavenia je práve Cibulková najúspešnejšou slovenskou tenistkou histórie. Vo vitríne jej úspechov nechýbajú singlové trofeje z ôsmich turnajov na hlavnom okruhu WTA a medzi nimi sa vyníma titul na prestížnom šampionáte WTA Finals v Singapure z roku 2016. K tomu treba zarátať aj úspešné reprezentovanie Slovenska v tímových súťažiach – víťazstvo v Hopmanovom pohári 2009 po boku Dominika Hrbatého, či množstvo víťazných zápasov v Pohári federácie. V tomto roku ho ukončila so skvelou bilanciou 22-11 vo dvojhre. V roku 2013 bola aktérkou semifinálového súboja v Moskve, v ktorom Slovenky tesne nepostúpili do finále po prehre s Ruskami 2:3. Cibulkovej dlhodobo vysokú výkonnosť odrážalo aj postavenie v rebríčku WTA vo dvojhre. Štyrikrát za sebou (2014 – 2017) končila tenisový rok v Top 10 a jej dlhoročné atakovanie tých najlepších vyústilo až do štvrtého miesta z 20. marca 2017. Žiadna slovenská tenistka nikdy pred ňou ani po nej nebola vyššie vo svetovom renkingu vo dvojhre. Finalistka Australian Open z roku 2014 sa rozhodla aj knižne zhrnúť úspešnú kariéru. Autobiografia “Tenis je môj život” je nahliadnutím do zákulisia tenisu aj súkromia hráčky, ktorá sa napriek svojmu nízkemu vzrastu (161 cm) výrazne presadila aj vo svetovom meradle.

Bezmála 20 rokov trval netuctový lyžiarsky príbeh Američanky Lindsey Vonnovej (35). Do Svetového pohára vstúpila na sklonku roku 2000 a svoje posledné preteky absolvovala na tohtoročnom svetovom šampionáte vo švédskom Aare. Napriek pochybovačným hlasom ju po zjazde žien dekorovali bronzovou medailou. Vonnová je s 82 víťazstvami ženskou rekordérkou Svetového pohára, ale absolútneho historického lídra Ingemara Stenmarka s 86 víťazstvami už nedostihla. Vonnová absolvovala osem svetových šampionátov a štvoro zimných olympijských hier. Jej najúspešnejším šampionátom bolo francúzske Val d’Isére 2009, kde sa stala majsterkou sveta v zjazde aj super G. Až zo šiestich svetových šampionátov odchádzala s medailou vo vrecku, vybojovala ich dovedna osem (2-3-3). Spod piatich olympijských kruhov vydolovala tri cenné kovy. Olympijskou víťazkou v zjazde sa stala vo Vancouveri 2010, v zbierke má aj dve bronzové medaily. Svoju výnimočnosť špecialistka na rýchlostné disciplíny najviac potvrdzovala vo Svetovom pohári. Počas 19 sezón nazbierala rekordných 82 víťazstiev a 137 pódiových umiestnení. Štyrikrát sa na konci sezóny tešila z veľkého glóbusu pre celkovú víťazku Svetového pohára, v zbierke má aj 16 malých glóbusov za sezónne prvenstvá v zjazde (8), super G (5) a superkombinácii (3).

Nemecký basketbalista Dirk Nowitzki (41) s 21 sezónami v drese tímu Dallas Mavericks prekonal rekord NBA v klubovej vernosti, ktorý sa dovtedy spájal s Kobem Bryantom a jeho 20 ročníkmi v tíme Los Angeles Lakers. V roku 2011 Nowitzki priviedol Mavericks k dosiaľ jedinému titulu šampióna NBA v histórii po finálovom triumfe nad Miami Heat. Stal sa vtedy MVP finálovej série, hoci v tíme Heat mal proti sebe LeBrona Jamesa či Chrisa Bosha. Nowitzki bol známy tým, že napriek “podkošovému” vzrastu počas celej kariéry mal konštantne vysokú úspešnosť streľby zo stredných a dlhších vzdialeností. Podľa expertov jeho najväčší prínos spočíva v tom, že začiatkom 21. storočia zastavil streleckú krízu, v ktorej sa ocitla NBA. Nastrieľal takmer 2000 trojok a z trestných hodov mal úspešnosť 88 percent. “Pred 20 rokmi som odišiel z Nemecka a Dallas je teraz môj domov. Stal som sa Texasanom,” povedal šiesty najlepší strelec histórie NBA a najúspešnejší Európan.

Švédsky hokejista Niklas Kronwall (38) bol symbolom klubovej vernosti v NHL. Pätnásť sezón strávil v organizácii Detroit Red Wings a v roku 2008 sa dočkal najväčšej odmeny. Podieľal sa na zisku Stanleyho pohára pre “červené krídla”. A keďže v drese švédskej reprezentácie sa v minulosti stal majstrom sveta (Riga 2006) aj olympijským víťazom (Turín 2006), je jedným z 28 členom elitného “Triple Gold Clubu”. V NHL odohral rodák zo Štokholmu 953 zápasov s bilanciou 83 gólov a 349 asistencií. V zbierke má aj striebornú medailu zo ZOH 2014 v Soči.

Rok 2019 bol aj rokom rozlúčky španielskeho futbalistu Xaviho Hernándeza (39) s bohatou a úspešnou kariérou. Počas kariéry sa tento neobyčajne kreatívny stredopoliar vypracoval na jednu z kľúčových postáv katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona aj španielskej reprezentácie. Xavi si obliekal dres FC Barcelona v rokoch 1999-2015, odohral rekordných 767 zápasov, v ktorých nastrieľal 85 gólov. K tomu pridal 133 duelov a 13 gólov v najcennejšom reprezentačnom drese Španielska, s ktorým triumfoval na troch veľkých šampionátoch. Zlato z majstrovstiev sveta získal v roku 2010 v Juhoafrickej republike, dva tituly majstra Európy vybojoval v roku 2008 v Rakúsku a Švajčiarku a tiež o štyri roky neskôr v Poľsku a na Ukrajine. Na ME 2008 ho zvolili za najlepšieho hráča turnaja, päťkrát sa dostal do najlepšieho európskeho tímu roka. V roku 2012 dostal vysoké štátne vyznamenanie – Cenu Princa z Astúrie za zásluhy v športe. Po skončení kariéry zostal v katarskom Al-Sadde pôsobiť ako tréner.

Zrejme najväčším šokom pre športovú verejnosť v roku 2019 bol koniec kariéry Marcela Hirschera (30). Fenomenálny rakúsky slalomár osem rokov po sebe nenašiel premožiteľa v celkovom hodnotení Svetového pohára a už nenašiel motiváciu na pokračovanie v plnom tréningovom a súťažnom rytme. Jeho rekordný zápis sa bude v budúcnosti iba ťažko prekonávať, keďže druhý v historickom poradí Luxemburčan Marc Girardelli má “iba” 5 veľkých glóbusov. Špecialista na slalom a obrovský slalom, šesť resp. sedemkrát v nich získal malý glóbus za celkový triumf v hodnotení disciplíny vo Svetovom pohári. Celkovo si na svoje konto pripísal 67 víťazstiev v pretekoch SP, na pódium sa dostal 138-krát. Na majstrovstvách sveta Hirscher dovedna sedemkrát získal zlatú medailu, päťkrát v individuálnych súťažiach a dvakrát medzi tímami. Pridal k tomu aj štyri striebra. Napriek veľkej dominancii má na konte “iba” dve zlaté olympijské medaily, v Pjongčangu 2018 triumfoval v obrovskom slalome aj kombinácii. “Hirscher sa rozlúčil ako kráľ. Rakúsky kanibal, výnimočný pretekár, ktorý osemkrát získal veľký glóbus. Lyžiarsky cirkus opúšťa v najvyššom možnom bode. Osem rokov za sebou sa na všetkých díval z vrcholu lyžiarskeho sveta,” napísal o Hirscherovi taliansky denník Corriere dello Sport.

Dvojnásobná olympijská víťazka a sedemnásobná majsterka sveta v biatlone Nemka Laura Dahlmeierová mala iba 26 rokov, keď sa rozhodla ukončiť svoju mimoriadne úspešnú kariéru. Dahlmeierová podľa vlastných slov už prestala pociťovať vášeň zo športovania na najvyššej úrovni. Nezmazateľnú stopu zanechala najmä na majstrovstvách sveta v roku 2017 v rakúskom Hochfilzene, kde získala päť zlatých medailí, z toho tri v individuálnych pretekoch. Jej derniérou bol tohtoročný svetový šampionát vo švédskom Östersunde, kde získala dva bronzové kovy.

Podobne skoro sa rozlúčil aj Dahlmeierovej krajan, cyklista Marcel Kittel (31). Do sezóny 2019 síce vstúpil víťazstvom na podujatí Trofeo Palma na Malorce, ale neskôr pre zdravotné dôvody rozviazal kontrakt so svojím tímom Kaťuša-Alpecin. Na konci augusta oznámil definitívny koniec kariéry. Kittel bol jedným z najobávanejších šprintérov svojej generácie a veľký rival Petra Sagana. V profipelotóne nazbieral 89 víťazstiev, z toho až 19-krát triumfoval v etapách na prestížnych pretekoch Grand Tour. Absolútne najviac sa mu darilo na Tour de France, kde vyhral 14 etáp. Z jednorazových pretekov si obľúbil najmä šprintérsku holandskú klasiku Scheldeprijs, kde triumfoval päťkrát. Z majstrovstiev sveta má v zbierke jednu zlatú medailu ako člen tímu Etixx-Quick-Step z časovky družstiev v roku 2016 z katarskej Dauhy.