Spoločná agropolitika po roku 2020 by mala byť spravodlivá a jednoduchšia

Bratislava 2. marca (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) EÚ po roku 2020 by mala byť spravodlivá a jednoduchšia, aby skutočne zaručila porovnateľné podmienky pre všetkých poľnohospodárov a potravinárov krajín EÚ.

Zhodli sa na tom v Bratislave predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín V4, Litvy, Rumunska a Bulharska, v spoločnom vyhlásení v piatkovom závere dvojdňového rokovania o CAP.  Agrosamosprávy vo vyhlásení požadujú, aby v CAP po roku 2020 boli rešpektované požiadavky, ktoré boli zakotvené v tzv. Bratislavskej deklarácii z 31. marca 2017.

“Zdôrazňujeme potrebu silnej CAP po roku 2020 s primeranými finančnými zdrojmi, aby sa zabezpečila ekonomická životaschopnosť našich poľnohospodárov a aby bolo možné naplniť hospodárske, environmentálne a sociálne rozmery udržateľnosti,” uviedli agrosamosprávy.

“Trváme na zachovaní priamych podpôr, aby aktívni poľnohospodári, pre ktorých je poľnohospodárstvo hlavným zdrojom príjmov, boli hlavným beneficientom CAP. Priame platby a najmä SAPS zabezpečujú stabilitu a likviditu pre poľnohospodárov. Dokázalo sa, že sú základom pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti poľnohospodárstva a udržanie životaschopnej výroby potravín. Trváme na tom, že spoločné finančné zdroje nemôžu byť nahradené vnútroštátnym spolufinancovaním,” zdôraznili agrokomory.

Obmedzenie priamych platieb by malo podľa agrokomôr vychádzať z dobrovoľného určenia členských štátov. “Zdôrazňujeme, že nový spôsob poskytovania priamych platieb môže viesť k finančnému riziku v prípade neskorého schválenia strategických plánov Komisiou. Zdôrazňujeme, že v tomto prípade členské štáty potrebujú právnu záruku na nepretržité vyplácanie priamych platieb, aby sa zabránilo negatívnym dopadom, ktoré spôsobujú nedostatky priamej podpory,” podčiarkli agrosamosprávy.

S cieľom zabezpečiť efektivitu alokovania zdrojov agrosamosprávy požadujú, aby sa posilnilo postavenie poľnohospodárov v potravinovom reťazci, pretože poľnohospodári sú dnes najslabším článkom reťazca napriek tomu, že znášajú najvyššie riziko.

“Zdôrazňujeme potrebu udržania a navýšenia viazanej podpory, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní poľnohospodárskych činností v citlivých sektoroch. Preto by sa táto platba mala zachovať a podporovať efektívnymi finančnými zdrojmi,” žiadajú samosprávne poľnohospodárske organizácie.

“Podporujeme finančne silný a rôznorodý druhý pilier CAP. Trváme však na udržiavaní nenávratných investičných podpôr, ktoré sú kľúčovou hnacou silou šírenia inovatívnych technológií. Zdôrazňujeme, že refundovateľná podpora a iné finančné nástroje možno použiť iba ako doplnkové,” zdôraznili agrokomory, ktoré považujú za nevyhnutné stanoviť maximálnu výšku spolufinancovania druhého piliera a zosúladenia rozsahu štátnej pomoci v rámci EÚ.

Poľnohospodárske komory zároveň žiadajú, aby poľnohospodárom, ktorí hospodária v oblastiach s prírodnými obmedzeniami, boli vytvorené vhodné podmienky na hospodárenie. Akákoľvek úroveň degresivity by mala byť v kompetencii jednotlivých členských štátov. “Podporujeme potrebu poskytovania zvláštnej podpory pre malých poľnohospodárov. Upozorňujeme, že CAP by mala podporiť generačnú obnovu na všetkých úrovniach,” konštatovali agrokomory.

“Vyzývame európske rozhodovacie orgány, aby zabezpečili spravodlivú rovnováhu medzi potrebami poľnohospodárov a udržateľnosťou pri navrhovaní novej, modernej a zjednodušenej CAP,” dodali poľnohospodárske komory.