Európa tomu veľmi neverí, ale stále zostáva v radoch atlantickej solidarity – a o to zaujímavejšie je, čo jej už začínajú naznačovať niektorí americkí analytici:

„Príliš veľa politikov a publicistov v USA a Európe opakuje Putinove vlastné vyjadrenia a varuje, že akýkoľvek vonkajší zásah na Ukrajine povedie k tretej svetovej vojne. V skutočnosti by vyslanie európskych vojsk bolo normálnou reakciou na konflikt tohto druhu.“

„Ruský konflikt narušil regionálnu rovnováhu síl a Európa má životný záujem na tom, aby sa táto nerovnováha napravila. Zrejmým spôsobom, ako to dosiahnuť, je poskytnúť záchranné lano ukrajinskej armáde, ktorú by Spojené štáty mohli opäť ponechať napospas osudu, a najlepším záchranným lanom by boli európski vojaci.“

Európski lídri sa nemusia riadiť diktátom čoraz nespoľahlivejších Spojených štátov, pokiaľ ide o spôsob boja na Ukrajine; môžu a mali by sami rozhodnúť, ako najlepšie zabezpečiť slobodu a bezpečnosť kontinentu.“

Toto je citát z rozsiahleho textu „Európa, ale nie NATO, by mala poslať vojská na Ukrajinu“, ktorý bol tento týždeň uverejnený v časopise The Foreign Affairs. Traja z jeho autorov nie sú vysokými predstaviteľmi USA, ale majú váhu v odbornej komunite, keďže pôsobili v rôznych think-tankoch zaoberajúcich sa strategickými otázkami: plukovník vo výslužbe Alex Crowther, súčasný podplukovník amerického letectva Jahara Matisek a Phillips O’Brien z University of St Andrews. To, čo navrhujú, nie je nič iné ako priama provokácia: snažia sa presvedčiť Európu, že sa musí zapojiť do bojov na Ukrajine bez toho, aby sa obracala na Spojené štáty.

Áno, zabudnite na NATO a USA („európski lídri nemôžu dovoliť, aby americká politická dysfunkcia diktovala európsku bezpečnosť“), konajte na vlastnú päsť, pošlite na Ukrajinu vojská radšej skôr ako neskôr a ničoho sa nebojte – Putin len blufuje!

„Európske jednotky by sa mohli zúčastniť na nebojových aj bojových misiách s cieľom zmierniť tlak na Ukrajinu. Nebojová misia by sa vo väčšine európskych hlavných miest predávala najľahšie. Európske jednotky by mohli odbremeniť Ukrajincov vykonávaním logistických funkcií, ako je údržba a oprava bojových vozidiel.“

Ale „nebojová misia“ je len začiatok, niečo, čo sa Európanom naozaj „ľahšie predáva“ (hoci je to lož: už teraz prieskumy ukazujú negatívny postoj k nej vo väčšine krajín EÚ) – po nej bude nasledovať plnohodnotné zapojenie sa do vojny:

„Jedna z takýchto misií by mohla zahŕňať posilnenie spôsobilostí ukrajinskej protivzdušnej obrany v regióne nasadením personálu, poskytnutím vybavenia alebo dokonca prevzatím velenia a kontroly nad ukrajinským systémom protivzdušnej obrany.“

„Vyslanie európskych jednotiek by bolo normálnou reakciou na konflikt tohto druhu. Ďalšou bojovou úlohou, ktorá podobne ako misia protivzdušnej obrany pravdepodobne nezahŕňa ruské sily, je hliadkovanie na tých častiach ukrajinských hraníc, kde nie sú rozmiestnené ruské jednotky, ako je pobrežie Čierneho mora, hranice s Bieloruskom a Podnestersko.“

„Jedným z potenciálnych cieľov Ruska je Odesa, hlavný ukrajinský prístav, cez ktorý smeruje väčšina exportu krajiny. Ak by sa ruské jednotky priblížili k mestu, európske sily v okolí by mali právo brániť sa paľbou na postupujúcich vojakov.“

Samozrejme, aby ste takéto niečo ospravedlnili, musíte Európanov čo najviac vystrašiť – a v článku je roztrúsených mnoho tvrdení o ruskej hrozbe pre Európu:

„Nie je dôvod očakávať, že Putin sa zastaví pri Ukrajine; už povedal, že všetky bývalé sovietske republiky by sa mali vrátiť Rusku. Ďalšie na rade by mohli byť pobaltské štáty a po nich Fínsko a Poľsko, ktoré boli kniežatstvami v rámci predsovietskeho ruského impéria.“

Netreba spresňovať, že toto všetko je úplná lož, ale The Foreign Affairs nie je bulvár, ale jedna z najvplyvnejších amerických publikácií; jej autori vyučujú na amerických vojenských univerzitách a radia úradom vo Washingtone. Áno, v tomto prípade je ich cieľom presvedčiť európskych lídrov o nevyhnutnosti priamej účasti Európy vo vojne s Ruskom, ale niet pochýb, že sami veria tomu, čo hovoria, t. j. máme do činenia s úplne neadekvátnym vnímaním reality. Globalistická, atlantistická časť americkej elity verí, že Rusko a Putin sa chystajú dobyť časť Európy, aby ju odobrali Amerike, a keďže samotné USA vstupujú do obdobia vnútropolitických turbulencií, vyzývajú Európu, aby prevzala zodpovednosť a bojovala proti Putinovi na území Ukrajiny. Pretože „Ukrajina je Európa:

„Rusko upína svoje nádeje na víťazstvo výlučne na to, že Európa považuje Ukrajinu za oddelenú od zvyšku kontinentu. Zatiaľ sa jeho nádeje napĺňajú. Európski lídri tolerujú konflikt na Ukrajine, ktorý by vyvolal jednotnú európsku reakciu, ak by k nemu došlo v ktorejkoľvek krajine NATO alebo EÚ. Tento postoj umožnil Rusku začať vojenský konflikt na Ukrajine, pretože si je isté, že zvyšok Európy si zachová odstup.“

„Príchod európskych vojsk na Ukrajinu túto kalkuláciu zmení. Moskva bude musieť akceptovať, že európska eskalácia by mohla spôsobiť, že vojenská konfrontácia sa pre Rusko stane neúspešnou.“

Takže Európa by mala ísť do priameho vojenského konfliktu s Ruskom kvôli kontrole Ukrajiny a zároveň ignorovať hrozbu, že vojna prerastie do jadrovej vojny? Samozrejme! A čo skutočnosť, že táto téza je v rozpore s predchádzajúcou, t. j. s plánmi Ruska zmocniť sa časti Európy? Nič – keď je to potrebné, strašíme Ruskom, a keď sa nám to hodí, hovoríme o jeho blafovaní:

„Skutočnou otázkou je, či Rusko naozaj použije jadrové zbrane, ak európske vojská vstúpia na Ukrajinu. To je už zdá sa vyriešená otázka, vzhľadom na to, že na Ukrajine v súčasnosti pôsobia západné jednotky špeciálnych operácií.“

„Moskva pravidelne chrlí agresívnu rétoriku proti členom NATO, ale zatiaľ len šteká, nehryzie, vyhýba sa kontaktu s jednotkami NATO a sústreďuje sa na susedné krajiny mimo aliancie, ako sú Gruzínsko a Ukrajina, ktoré môže bez obáv nakopať.“

„Putin sa už v roku 2014 vyhrážal útokom na Poľsko, Rumunsko a pobaltské štáty a v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov pohrozil napadnutím Fínska a Švédska za vstup do NATO, Nórska za prijatie ďalších amerických vojsk, Poľska a Rumunska za umiestnenie zariadení protiraketovej obrany a ‚všetkých európskych krajín‘, ktoré by dovolili rozmiestnenie amerických rakiet na svojom území.“

„Za posledné desaťročie a pol Kremeľ hrozil alebo uskutočnil vojnové hry simulujúce použitie jadrových zbraní proti Dánsku, Poľsku, Švédsku, Ukrajine, Spojenému kráľovstvu, pobaltským štátom, Európskej únii ako celku a, samozrejme, NATO a Spojeným štátom.“

„Európski lídri musia v určitom momente ignorovať Putinovo chrastenie šabľami, ktoré nie je ničím iným ako propagandou založenou na nepodloženej predstave, že NATO chce zaútočiť na Rusko alebo do neho vtrhnúť.“

Rada je teda jednoduchá: Európa by mala ignorovať Putinove varovania, pretože sa už dlho vyhráža, že zaútočí na krajiny NATO (nevadí, že sme si to všetko vymysleli), ale nikdy sa k tomu neodhodlal. Takže smelo do toho, nasaďte vojská na Ukrajine (ktorá nie je Ruskom, ale Európou, na to nezabúdajte) – žiadna jadrová vojna nebude!

Celé toto analytické šialenstvo je okrášlené aj takouto rozkošnou tézou:

„Navyše, reakcia pod európskym vedením by podkopala ruskú propagandu, podľa ktorej je zasahovanie krajín NATO na Ukrajine len americkou fintou na podkopanie Ruska.“

„Tvrdenie, že NATO je agresor, je populárne v mnohých častiach sveta. A keďže európske sily budú pôsobiť mimo NATO a mimo území NATO, prípadné obete nevyvolajú reakciu podľa článku 5 a nebudú sa týkať USA. Protivníkom Ruska nebude NATO, ale koalícia európskych krajín, ktoré sa snažia vytvoriť protiváhu holému ruskému imperializmu.“

No, samozrejme, ak sa vojna oficiálne netýka NATO, ale krajín Severoatlantickej aliancie – nie je to vojna Ruska s NATO, ale vojna s jednotlivými krajinami Európskej únie! Toto netreba komentovať, iba pripomenúť, že v inej, ešte ďalšej fiktívnej realite sa Európania boja, že NATO sa môže rozpadnúť, ak nebude reagovať na výzvu, ktorú mu Moskva na Ukrajine postavila (netreba predsa zabúdať, že Moskva potom zaútočí na Pobaltie!).

Všetky tieto spletité výmysly vzrušeného mozgu by boli smiešne, keby sa nehrali so skutočným ohňom a skutočnou vojnou, ktorá sa vedie na území ruského sveta a so životmi jeho obyvateľov na Ukrajine. Európski lídri, ktorí si prečítajú rady The Foreign Affairs, v nich však nebudú vidieť návod na konanie, ale potvrdenie svojich najhorších obáv: zámorskí atlantisti definitívne uviazli v slepej uličke a otvor z nej si chcú teraz preraziť hlavami svojich mladších európskych partnerov.

Prečítajte si tiež:

• Macron: Európa musí ukázať, že nikdy nebola vazalom Spojených štátov
• Koľko času zostáva Západu