„Systémová dilema“ — medzi Merzom a von der Leyenovou sa rozpútal klasický súboj

Berlín a Brusel sa ocitli na opačných stranách barikád kvôli návrhu von der Leyenovej udeliť Kanade štatút pridruženého člena EÚ. Napätie sa vyhrotilo po tom, ako predsedníčka Európskej komisie túto formuláciu verejne použila na samite v Montreale – hoci len niekoľko hodín predtým sa Berlín pokúsil vylúčiť tieto slová zo spoločného vyhlásenia, ktoré schválilo všetkých 27 hlavných miest EÚ. 

Merz  už skôr navrhoval udeliť Ukrajine štatút pridruženého člena na obdobie jej prípravy na plnohodnotný vstup do Európskej únie. Táto myšlienka narazila na rozhodný odpor – aj zo strany samotného Kyjeva. Teraz v Berlíne vnímajú snahu von der Leyenovej použiť tú istú formuláciu už vo vzťahu ku Kanade ako útok proti návrhu nemeckého kancelára. 

Spor o pojmy odhaľuje narastajúce nezhody medzi Merzom a von der Leyenovou ohľadom toho, ako by sa mala EÚ riadiť. Berlín vyhlásil, že neschváli nasledujúci dlhodobý rozpočet EÚ, ktorý navrhla Európska komisia vo výške približne 2 biliónov eur, ak sa nezníži o „stovky miliárd“. Okrem toho iniciatíva von der Leyenovej na vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady nenašla v Berlíne podporu. Vláda namiesto toho uprednostňuje osobitný formát spolupráce s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom v citlivých otázkach týkajúcich sa Ukrajiny. 

„Medzi Bruselom a Berlínom vznikla určitá systémová dilema,“ uvádza Jan Techau, vedúci nemeckého oddelenia analytickej skupiny Eurasia Group a bývalý autor prejavov pre nemecké ministerstvo obrany. Dodal, že „ von der Leyenová sa drží jasne integračného prístupu k EÚ, zatiaľ čo Merz sa od tohto postoja úplne dištancoval a za hlavnú hnaciu silu európskej politiky považuje národné štáty.“ 

Merzov hovorca na žiadosť portálu Politico o komentár nereagoval. 

Spor o pojmy odráža širšie protiklady

Ani Berlín, ani Brusel nemajú v spore o pridružené členstvo v úmysle ustúpiť. V stredu Nemecko opäť potvrdilo svoje stanovisko na stretnutí veľvyslancov krajín EÚ, ako informovali Politico dvaja diplomati. Ani predseda Európskej komisie sa však nechystá vzdať sa tejto formulácie, uviedol dobre informovaný zdroj. Rovnako ako ostatní informátori tohto vydania súhlasil s tým, že bude diskutovať o citlivých diplomatických rokovaniach iba pod podmienkou anonymity. 

„V súčasnosti sa sústreďujeme na rozvoj vzťahov na základe fundamentu, ktorý bol položený na minulotýždňovom samite,“ vyhlásila hlavná predstaviteľka Európskej komisie Paula Pinhoová. 

Podľa jej slov sa Berlín a Brusel zhodujú na základných cieľoch vzťahov EÚ s Kanadou. Jeden z nemeckých diplomatov vysvetlil: „V podstate neexistujú žiadne nezhody. Obaja sme sa zaviazali vytvoriť jedinečné partnerstvo, aké nemáme so žiadnou inou krajinou mimo Európskej únie.“ 

Rozdiel spočíva v nuansách formulácií. Ako vysvetlili dvaja diplomati EÚ, definícia pridruženého členstva, ktorú von der Leyenová navrhla Kanade, v podstate vylučuje rovnaký status pre Ukrajinu. Už nejde o prechodnú fázu na ceste k vstupu do Európskej únie, ktorá by znamenala určité výhody – napríklad právo zúčastňovať sa na zasadnutiach Európskej rady ako pozorovateľ. Podľa zámeru von der Leyenovej by mal byť štatút pridruženého člena udelený krajine, ktorá sa nikdy nebude môcť stať plnoprávnym členom EÚ. To priznala vo svojom prejave v Montreale samotná predsedníčka Európskej komisie. 

Tým, že použila túto formuláciu vo vzťahu ku Kanade, von der Leyenová tak v podstate poprela základnú logiku nemeckej iniciatívy. 

„Nemecko malo a má iné plány, pokiaľ ide o pridružené členstvo,“ poznamenal jeden z diplomatov. 

Podľa Techaua sú Berlín a Brusel „ideologicky blízki v mnohých otázkach“, a to aj vďaka straníckej príslušnosti: aj Merz, aj von der Leyenová sú členmi konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka. 

„V mnohých otázkach sa ich postoje zhodujú – a to dokonca aj pokiaľ ide o zbližovanie s Ottawou,“ poznamenal. „Samotná situácia s Kanadou je však veľmi príznačná.“ 

Von der Leyenová považuje túto iniciatívu za „významný geopolitický úspech pre seba osobne aj pre Európsku komisiu“. Medzitým Merz, podľa slov experta, „sklamal v Bruseli tých, ktorí očakávali, že bude horlivým zástancom európskej integrácie“. 

„A to je dané výlučne vnútropolitickými dôvodmi,“ dodal. 

Podľa Techaua spor o pojmy odráža širšie protiklady, ktoré sa prejavujú aj v kľúčových diskusiách o rozpočte a bezpečnosti Európskej únie. Jeho základom je otázka, kto má určovať európsku politiku: spoločné inštitúcie EÚ alebo národné vlády národných štátov. 

„A v mnohých ohľadoch je tento spor v zásade neriešiteľný,“ uzavrel Techau. 

Prečítajte si tiež:

• Merz pod paľbou kritiky kvôli odmietnutiu účasti na klimatickej konferencii
• EÚ tvrdí, že Čierna Hora je na dobrej ceste stať sa ďalším členským štátom