Podľa prijatého uznesenia Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018, je rozporuplným dokumentom, ktorý nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky.

Parlament zároveň žiada vládu Slovenskej republiky, aby zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018.

Vláda má taktiež podľa uznesenia NR SR vykonať príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenskej republiky z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatím Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.

Za uvedenú podobu uznesenia Národnej rady sa vyslovilo celkovo 90 zo 142 prítomných poslancov. Nesúhlas s paktom OSN tak vyslovil celý poslanecký klub Smeru-SD, SNS, ĽSNS, a takmer celý klub Sme rodina, okrem poslankyne Pčolinskej, ktorá nebola prítomná.

Našli sa však aj politické strany, respektíve niektorí poslanci, ktorí uznesenie odmietli, teda inak povedané podporili Globálny pakt o migrácii.

Medzi ne patrí mimoparlamentná strana SPOLU, ktorú však v parlamentne zastupuje jej predseda Miroslav Beblavý a Simona Petríková.

Ďalej nikoho zrejme neprekvapuje, že pakt o migrácii de facto podporil Martin Poliačik, zo strany Progresívne Slovensko.

Takmer celá vládna strana Most-Híd sa zdržala hlasovania, čo však treba tiež chápať ako vyjadrenie podpory paktu. Jedinými, ktorí z tohto klubu uznesenie podporili, teda hlasovali proti prijatiu paktu boli poslanci Eduard Adamčík a Péter Vörös.

Viac prekvapujúce je však hlasovanie poslancov strany OĽaNO Igora Matoviča, ktoré sa zo začiatku tvárilo ako konzervatívne hnutie. Dnes už je zrejmé, že sa táto strana zmenila na čisto liberálnu a potvrdilo to aj spomínané hlasovanie v parlamente.

Konkrétne proti uzneseniu odmietajúcemu migračný pakt OSN a teda protinárodný postoj zaujali Ján Budaj, Natália Milanová, Siliva Shahzad, Alan Suchánek. Nehlasovali poslanci Červeňáková, Fecko, Gaborčáková, Heger, Sopko, Verešová. Neprítomní boli Grendel, Krajčí, Lukáč, Matovič, Remišová. Dá sa teda konštatovať, že OĽaNO bolo druhou stranou s najväčším protinárodným postojom.

Postoj OĽaNO sa však dal predpokladať, pretože ich líder Igor Matovič ešte pred tým podporil Lajčáka a vyhlásil, že Slovensko by malo byť pri stole, keď nechce byť na jedálnom lístku.
Zarážajúce je však hlasovanie strany SaS. Richard Sulík s Martinom Klusom totiž pred hlasovaním vyhlásili, že SaS tento návrh za odmietnutie paktu OSN o migrácii podporí, no nakoniec všetko dopadlo úplne inak.

Poslanci za stranu SaS sa hlasovania zdržali až na dva prípady. Proti národným záujmom sa postavila dvojica zákonodárcov Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová.

Strana SaS je teda úplne nepredvídateľná strana. Jedno hovorí a iné robí. Môže to mať súvis aj kuloárnymi informáciami, že extrémni liberáli v strane sa snažia zosadiť Richarda Sulíka z predsedníckej stoličky. Sulík už zrejme stratil v strane SaS autoritu.

Niekto by však mohol namietať, že zdržanie sa hlasovania je neutrálny postoj a nehorí nič o tom, či strana migračný pakt podporuje, alebo nie. Problém je ale v tom, že ak by toto uznesenie náhodou neprešlo s tým, že sa tieto strany zdržali hlasovania, bolo by to aj ich zodpovednosťou, že Miroslav Lajčák by mal dvere do Marrakéša otvorené, čo by v konečnom dôsledku pre Slovensko znamenalo prijatie paktu OSN o migrácii.

Nakoniec aj tak všetko záleží od interpretácie ich voličov. Keďže strany SaS, OĽaNO, Most-Híd, Spolu a PS nepodporili uznesenie odmietajúce migračný pakt OSN, ale buď sa zdržali, alebo boli proti, je zrejmé, že ľudia to týmto stranám vo voľbách “spočítajú.”

Samuel Gdovin