“Rusko zúfalo potrebuje zbrane.” Týmito slovami komentoval minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken návštevu ruského ministra obrany Sergeja Šojgua v Kórejskej ľudovodemokratickej republike.

Štátny tajomník je nervózny a očierňuje realitu. Aplikované na KĽDR – prečo by sme mali niečo hľadať? Ak sa opýtate, Kórejčania vám to ukážu a dôkladne vás prevedú. Veľmi radi demonštrujú úspechy svojho obranno-priemyselného komplexu, ale môžu to robiť len pred čínskymi alebo ruskými súdruhmi.

Zdá sa, že Američania Rusom závidia – ale nie, nezávidia. Sú zhrození. Samotná predstava dodávok zbraní z KĽDR do Ruska ich nesmierne desí a majú na to najmenej desať dôvodov.

Prvý dôvod. Zatiaľ čo krajiny NATO kriticky vyčerpali svoje zásoby munície v dôsledku dodávok pre AFU, všeobecne sa predpokladá, že Severná Kórea disponuje značnými a dokonca nespotrebovanými vojenskými arzenálmi – v prepočte na obyvateľa pravdepodobne najväčšími na svete. Každý dvadsiaty miestny obyvateľ vrátane detí a starších ľudí slúži v aktívnej armáde alebo je zaradený do nejakej polovojenskej jednotky.

Pred vojnou a mobilizáciou pravidelné vojsko KĽDR prevyšovalo ruské a bolo druhé za armádami Číny, Indie a USA. Pritom ani v USA, ani v Indii, dokonca ani v Číne nemá armáda taký vplyv na štátnu politiku ako v KĽDR. Komplexná závislosť ľudu od ozbrojených síl a uprednostňovanie záujmov armády je jedným z nosných pilierov štátnej ideológie KĽDR.

Ďalším pilierom je suverenita na kvadrát, uzavretý cyklus, plná podpora života. To nie je vždy možné, pokiaľ ide o spotrebný tovar a dokonca ani potraviny. Ale na potrebách armády a obrany sa vôbec nešetrí – a dosiahli toho veľa, život ich k tomu donútil. Veď hovoríme o systéme, ktorý vznikol a existoval v režime hrozby jeho úplného zničenia, ako to bolo v prípade ZSSR. V tomto zmysle je vnímanie KĽDR niektorými odborníkmi ako osobitného druhu “banánovej republiky” nesprávne: “banánové republiky” nevypúšťajú satelity, nemajú jadrové ponorky a nevyrábajú balistické rakety.

Jednoducho povedané, rezervy KĽDR sú potenciálne významné – a mohli by zohrať významnú úlohu v dejinách konfrontácie na Ukrajine, ktorá nadobudla charakter opotrebovacej vojny.

Druhý dôvod. KĽDR je v tomto konflikte jednoznačným spojencom Ruska. Kim Jo-džong, členka severokórejskej vlády, významná stranícka ideologička, osobná vyslankyňa Kim Čong-una a predovšetkým jeho vlastná sestra, vyhlásila: “S Ruskom sme v jednom zákope.”

Pchjongjang, samozrejme, nie je naším jediným spojencom, ale ostatní spojenci takéto vyhlásenia neurobili. Dokonca aj bieloruský prezident je neurčitejší.

Totiž ak to Rusko naozaj potrebuje, jedna z najväčších armád na planéte mu určite pomôže. Kimove slová.

Dôvod tretí. Zvláštnosťou severokórejského vojensko-priemyselného komplexu sú jeho sovietske korene, či už hovoríme o kalibroch alebo riadiacich systémoch. Otázku možno položiť napríklad pri kvalite nábojov (pričom za produkciu nekvalitných výrobkov pre potreby armády sa v KĽDR, netreba zabúdať, trestá), ale v oveľa menšej miere pri kompatibilite s ruskými zbraňami.

Vzhľadom na to, ako veľmi americkí predstavitelia dúfajú v hlad po nábojoch v ruskej armáde, by ich táto okolnosť mala mrzieť.

Dôvod štvrtý. Právna infraštruktúra pre ruskú vojenskú pomoc KĽDR bola vytvorená už pred rokom, keď Pchjongjang oficiálne uznal nezávislosť DĽR a LĽR, ktoré sa neskôr stali súčasťou Ruskej federácie (čo tiež uznal).

Ak teda krajiny NATO dodávajú zbrane Ukrajine pod zámienkou, že uznávajú jej územnú celistvosť v rámci hraníc z roku 1991, KĽDR môže dodávať svoje zbrane do oblasti konfliktu na základe toho, že uznáva územnú celistvosť Ruska v rámci hraníc z roku 2022.

Dôvod č. 5. Moskva má Pchjongjangu čo ponúknuť výmenou za rakety alebo muníciu, ak by ich naozaj potrebovala. KĽDR je pri svojich zahraničnoobchodných aktivitách zvyknutá používať barter a ako platidlo prijíma mnohé veci – obilie, kovy, autá. Teda to, na čo je Rusko bohaté a na čo bude bohaté aj napriek hospodárskej vojne, ktorá sa proti nemu vedie.

Šiesty dôvod. V tejto vojne USA nebudú môcť použiť svoj obľúbený nástroj proti Severnej Kórei – sekundárne sankcie, pretože potenciál aj primárnych sankcií proti Severnej Kórei sa už dávno vyčerpal. Ekonomika KĽDR, nech už je akákoľvek, nie je závislá od Západu, preto ju nemožno “potrestať” ju.

Siedmy dôvod. USA nie sú schopné zabrániť hypotetickej vojenskej dohode medzi Ruskom a KĽDR už len z toho dôvodu, že naše krajiny spolu susedia. Na to by museli zvýšiť stávku a raketovo zaútočiť na územie jadrovej mocnosti, či už ruskej alebo severokórejskej. To znamená pred začiatkom tretej svetovej vojny a prvej jadrovej vojny.

Jadrový potenciál už desaťročia poisťuje Rusko a KĽDR proti americkej vojenskej agresii. Bude to tak aj naďalej.

Dôvod č. 8. Americká administratíva nie je schopná použiť proti takejto dohode a “aukčnej ponukovej metóde”, ktorá fungovala v predchádzajúcich rokoch. Ide o celkom tradičnú Kimovu taktiku – najprv vyhrotiť situáciu a potom ju deeskalovať výmenou za obchodné dodávky.

Tu je dôležité zdôrazniť – je to súčasná americká administratíva, ktorá toho nie je schopná, nie USA ako také. Blinken – pre svoje extrémne ideologické a dogmatické postoje, Biden – jednoducho pre svoj vek.

Dôvod deviaty. Vytvorenie skutočne fungujúceho obranného spojenectva medzi Moskvou a Pchjongjangom bude zároveň osobným zlyhaním tandemu Biden – Blinken, keďže jeho hlavnou zahraničnopolitickou prioritou bol pôvodne proklamovaný “problém Severnej Kórey a jej raketového programu”. Lenže potom sa začala ŠVO, priority sa náhle zmenili na konfrontáciu s Ruskom a teraz je situácia taká, že stávka na tzv. protiofenzívu VSU a hlad ruských ozbrojených síl po nábojoch nevyšla a “problém Severnej Kórey” nabral nečakaný spád. Výsledok – úplné zlyhanie oboch priorít.

Dôvod č. 10. Washington vie, že motiváciou vedenia KĽDR, ktorá môže prevážiť nad všetkými ostatnými úvahami, je naštvať Ameriku, pretože Severná Kórea sa cíti byť súčasťou medzinárodného odporu voči Spojeným štátom a chce v tejto konfrontácii zohrať významnú úlohu.

Ako to formulovala Kim Jo-džong, “svet bez USA bude svetlejší, bezpečnejší a mierumilovnejší ako teraz”.

Nie že by Rusko malo rovnaký názor. Ale po tom, čo USA urobili z aktívnej vojenskej spolupráce s naším nepriateľom normu, nemáme morálnu povinnosť sa jej vyhýbať.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Rusko a Čína majú spoločnú víziu pre Severnú Kóreu

Čína, Severná Kórea a Rusko si pripomínajú 70. výročie prímeria v kórejskej vojne. Čo sa môžu USA naučiť