Na najviditeľnejšej úrovni je to diera do železnej opony sankcií, ktorú USA vybudovali okolo Severnej Kórey. Šojguova návšteva, ktorá sa koná v čase summitu o Afrike v Petrohrade, ktorému predsedá prezident Vladimir Putin, však musí byť vnímaná ako súčasť posolstva Ruska, že sa s veľkou pompou vrátilo do centra svetovej politiky.

Čerešničkou na torte bola prehliadka arzenálu severokórejských rakiet schopných niesť jadrové hlavice vrátane najnovšieho balistického raketového úspechu Hwasong-18, ktorú Kim osobne absolvoval pre ruskú vojenskú delegáciu.

Severokórejská tlačová agentúra [NKNA] informovala, že Šojgu odovzdal Kimovi ručne písaný list od Putina. V liste sa uvádza: “S hlbokým dojatím si pripomenuli históriu hlboko zakoreneného priateľstva medzi KĽDR a Ruskom, počas rozhovoru si vymenili hodnotenia a názory na otázky spoločného záujmu v oblasti národnej obrany a bezpečnosti a na regionálne a medzinárodné bezpečnostné prostredie a dosiahli v nich zhodu názorov…

“Stretnutie medzi Kim Čong-unom a Sergejom Šojguom vo významnom čase slúži ako dôležitá príležitosť na ďalší rozvoj strategických a tradičných vzťahov medzi KĽDR a Ruskom, ako si to vyžaduje nové storočie, a na ďalšie prehĺbenie strategickej a taktickej spolupráce a spolupráce medzi oboma krajinami v oblasti národnej obrany a bezpečnosti s cieľom vyrovnať sa s neustále sa meniacim regionálnym a medzinárodným bezpečnostným prostredím.”

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Šojguova návšteva “prispeje k posilneniu bilaterálnych vojenských väzieb a bude znamenať dôležitú etapu v rozvoji spolupráce medzi oboma krajinami”.

V severokórejskej správe sa jednoznačne kladie dôraz na obranu a bezpečnosť, pričom sa upozorňuje na nestabilné prostredie na Ďalekom východe a konkrétne na “strategickú a taktickú spoluprácu a kooperáciu”. Moskva vyvrátila západné správy o vojenskej spolupráci so Severnou Kóreou. Možno sa otvára nová stránka.

Šojguova návšteva sa uskutočnila súbežne s návštevou Li Chung-čonga, podpredsedu Stáleho výboru čínskeho Národného ľudového zhromaždenia, čo signalizuje, že Rusko a Čína “stoja blízko” Severnej Kórei – ak si požičiame komentár z Global Times – v reakcii na to, že Bidenova administratíva urýchlila prehlbovanie trojstranného spojenectva medzi Washingtonom, Tokiom a Soulom.

Washington využíva politickú transformáciu v Južnej Kórei, keď bol vlani v máji zvolený prozápadný juhokórejský prezident Yoon Suk-Yeol, ktorý zvrátil nezávislú zahraničnopolitickú trajektóriu svojho predchodcu Moon Jae-In smerom k Moskve a Pekingu a úplne sa vzdal úsilia o vypracovanie détente s Pchjongjangom.

Prístup Spojených štátov k Ďalekému východu sa dá porovnať s ich stratégiou na Blízkom východe, kde tiež vyvolávali iranofóbiu a blokovali kryštalizáciu akéhokoľvek regionálneho bezpečnostného procesu, čo pomohlo posilniť ich vojenskú prítomnosť v regióne a podporilo masívny vývoz zbraní. Hlavný rozdiel spočíva v zameraní stratégie Washingtonu na Ďalekom východe, ktorá spočíva v zadržiavaní Číny a Ruska.

Niet pochýb o tom, že USA zhoršujú situáciu v Ázii tým, že provokujú Pchjongjang a podkopávajú situáciu na Kórejskom polostrove, aby ho udržali v stave pozastavenia činnosti, ku ktorému sa môžu kedykoľvek vrátiť. Príkladom sú nedávne júlové postupné návštevy dvoch amerických jadrových ponoriek na juhokórejských námorných základniach.

V poslednom období sa zmrazená konfrontácia medzi oboma Kóreami neustále blíži k eskalácii v dôsledku prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi Washingtonom a Soulom. Rozhodujúci moment nastal v apríli, keď Biden a Yoon podpísali Washingtonskú deklaráciu o odstrašení Severnej Kórey, ktorá zahŕňa vytvorenie poradnej skupiny pre otázky v jadrovej oblasti a častejšie objavovanie sa amerických strategických zbraní, ako aj návštevy jadrových ponoriek v Južnej Kórei.

Je isté, že zdvojnásobenie Washingtonu vyvolalo ostrú reakciu Pchjongjangu a vytvára sa začarovaný kruh, keďže americká strana nemá záujem obnoviť kontakty s Pchjongjangom. V skutočnosti teda Američania vyhrocujú situáciu pod zámienkou podpory Južnej Kórey.

Jednoducho povedané, vytvára to synergiu pre schopnosť USA čeliť čínsko-ruskej osi v ázijsko-tichomorskom regióne. Noviny Izvestija minulý týždeň s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany v Moskve informovali, že sa uvažuje o posilnení nasadenia na Ďalekom východe, čo môže zahŕňať aj umiestnenie strategických raketových nosičov Tu-160 “Biela labuť” v Amurskej oblasti – viacrežimového nadzvukového strategického bombardéra s premenlivou geometriou krídla, ktorý je určený na zásah v hlbokom tyle rýchlosťou až 2000 km/h.

Vojenský expert Jurij Ljamin pre Izvestija povedal: “Osobitnú pozornosť treba venovať Japonsku, s ktorým [Ruskom] stále vedieme územné spory o Južné Kurily. V poslednom čase táto krajina [Japonsko] zvyšuje svoje vojenské výdavky a plánuje aj vývoj systémov úderných zbraní. Preto je potrebné posilniť naše odstrašujúce sily, aby sme neutralizovali hrozbu z tohto smeru.”

Geopolitika Ďalekého východu má však aj iné rozmery. V centre pozornosti je obchodná hodnota arktickej lodnej trasy, “ktorá je dôležitou oblasťou, kde majú Čína a Rusko potenciál a mali by posilniť spoluprácu,” napísal tento týždeň Global Times.

Rusko v súčasnosti testuje arktickú lodnú trasu s nákladom ropy pre Čínu, ktorý by mal doraziť 12. augusta do mesta Rizhao vo východočínskej provincii Shandong. Táto trasa by mohla skrátiť námornú vzdialenosť medzi Európou a severovýchodnou Áziou takmer o tretinu v porovnaní so suezskou trasou, ktorá sa v súčasnosti využíva na väčšinu ruského vývozu ropy do Číny a Indie.

Klimatické zmeny nepochybne podporujú záujem o arktickú lodnú dopravu. Tým sa však zároveň vytvára nová etapa globálnej mocenskej súťaže, ktorá zahŕňa politické aj hospodárske záujmy o obchod medzi Áziou a Európou. Strategický význam je hlboký, keďže Severná cesta nie je pod americkou kontrolou, na rozdiel od Malacca prielivu.

Denník Global Times napísal: “Z geopolitického hľadiska je pre hospodársku a obchodnú bezpečnosť Číny najdôležitejšie včasné plánovanie a opatrnosť, pokiaľ ide o diverzifikáciu lodných trás. Čína sa preto musí spojiť s Ruskom pri rozvoji nových lodných trás v Arktíde v záujme svojich dlhodobých strategických záujmov.”

Stačí povedať, že prehlbujúca sa spolupráca medzi čínskou a ruskou námornou dopravou, najmä spoločné hliadkovanie atď. – mení pravidlá hry v geopolitike Ďalekého východu a západného Pacifiku.

Kde sa nachádza Severná Kórea? Jednoducho povedané, prístav Rajin, ktorý sa nachádza na severovýchodnom pobreží Severnej Kórey, je najsevernejšie položeným prístavom bez ľadu v Ázii.

Rajin by sa mohol stať “logistickým centrom”, ak bude napojený na Transsibírsku magistrálu. Už teraz existuje železnica spájajúca Rusko a Severnú Kóreu cez križovatku na rieke Ťumeň do prístavu v Rajine (podľa dohody podpísanej v roku 2008 medzi železnicami oboch krajín.

Osobitná hospodárska zóna v meste Ranjin na jednej strane zapadá do siete arktickej lodnej dopravy a na druhej strane patrí do skupiny prístavov v severovýchodnej Ázii, do ktorých by mohli priplávať alebo z ktorých by mohli odplávať lode prechádzajúce severnou námornou cestou, pričom tri z nich – Busan, Qingdao a Tianjin – sú zároveň desiatimi najrušnejšími kontajnerovými prístavmi na svete.

Zámer USA udržať vysoké napätie v situácii okolo Severnej Kórey je skutočne zrejmý. Na to, aby sa z Rajinu skutočne stalo logistické centrum, by sa pravdepodobne museli uskutočniť rozsiahle zmeny politickej situácie na Kórejskom polostrove.

Šojguova prelomová návšteva v Pchjongjangu má oveľa väčší program, ktorého cieľom je integrovať Severnú Kóreu do geoekonomiky Eurázie. Vnímať ju z hľadiska nulového súčtu by nebolo spravodlivé voči intelektuálnym zdrojom Ruska, ktoré plánujú budúcnosť s ďalekosiahlou víziou. Nebuďte prekvapení, ak Šojguove rozhovory v Pchjongjangu budú figurovať v Putinovej nadchádzajúcej októbrovej návšteve Číny so zameraním na iniciatívu Pásmo a cesta.

Prečítajte si tiež

Čína, Severná Kórea a Rusko si pripomínajú 70. výročie prímeria v kórejskej vojne. Čo sa môžu USA naučiť

Ruský minister obrany v Severnej Kórei. O čo išlo?