Rezort hospodárstva okrem iného navrhol prehodnotiť dopady minimálnej mzdy, ako referenčnej veličiny, za účelom jej odpojenia, ako základu pre zvyšovanie celkových mzdových nákladov zamestnávateľov. Ministerstvo práce to vzhľadom na zmeny v právnej úprave považuje za bezpredmetné. “Od 1.1.2020 platí novela zákona o minimálnej mzde, ktorá od 1.1.2021 spája rast mesačnej minimálnej mzdy s rastom priemernej mesačnej mzdy. Mesačná minimálna mzda na rok 2021 bude vychádzať z rastu priemernej mesačnej mzdy medzi rokmi 2018 a 2019. Z tohto dôvodu je bezpredmetné odpojiť rast mzdových zvýhodnení od minimálnej mzdy a napojiť ho na rast priemernej mzdy,” myslí si rezort práce.

Ďalším opatrením na podporu automobilového sektora na Slovensku malo byť vytvorenie účinného mechanizmu na podporu udržania kvalifikovaných zamestnancov a ich pracovných návykov v čase stagnácie ekonomického vývoja. S týmto bodom ministerstvo práce zásadne nesúhlasí z dôvodu duplicity. “Úloha rovnakého znenia je pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny uložená uznesením vlády zo 17. apríla 2019 k návrhu Opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. Obdobná úloha pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva aj z 1. akčného plánu pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, schváleného uznesením vlády z 11. decembra 2019,” konštatuje ministerstvo práce.

To odmieta aj návrh na vyplácanie prostriedkov na rekreačné poukazy zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Účelom sociálneho fondu je totiž podľa neho akumulácia prostriedkov na sociálnu politiku nad rámec plnenia povinností napríklad podľa Zákonníka práce. “V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný plniť celý rad povinností: vyplácať mzdu, mzdové zvýhodnenia, prispievať na stravovanie, na rekreáciu, zabezpečovať prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov. Ide o povinné plnenia. Nad tento zákonný rámec je vytváraný sociálny fond, účelom ktorého je zamestnancom zabezpečiť ďalšie plnenia, napríklad príspevky na kino, divadlo, kultúru, príspevok na dopravu, sociálnu výpomoc, peňažné pôžičky. Jeho vytváranie nemá slúžiť na to, aby si zamestnávateľ z neho mal plniť zákonné povinnosti,” poukazuje rezort práce. Podľa neho umožnenie vyplácania príspevku na rekreačné poukazy zo sociálneho fondu neguje samotnú podstatu jeho účelu.

Ministerstvo hospodárstva v rámci opatrení navrhlo aj možnosť zmeny právnych predpisov tak, aby vyplácanie 13. a 14., prípadne ďalších platov vyplácaných nad rámec zákona, bolo oslobodené od odvodov a daní na strane zamestnancov aj zamestnávateľov, minimálne do výšky priemerného mesačného platu zamestnanca. “Vzhľadom na to, že sociálne poistenie predstavuje univerzálny poistný systém a zákon o sociálnom poistení je postavený na princípe rovnakého zaobchádzania, je takýto návrh z pohľadu rezortu práce nesystémový,” tvrdí ministerstvo. Okrem toho poukazuje aj na jeho možný zásadný vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpor s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou. Úlohu preto žiada vypustiť. Nesúhlasí s ňou ani Ministerstvo financií SR.

Rezort práce zásadne nesúhlasí ani s revíziou pravidiel pracovného času z hľadiska ich flexibility vrátane rozšírenia možnosti dohody zamestnávateľa s odbormi na flexibilite pracovného času. Podľa neho obsahuje Zákonník práce primeranú mieru flexibility aj v porovnaní s krajinami V4 a západnými členskými štátmi a nie je jasné, na akej ďalšej flexibilite by sa zamestnávateľ a odborová organizácia mali dohodnúť. “Navrhovateľ a aj ten, kto úlohu má plniť, by najprv, aspoň rámcovo, mali poznať dôvody, pre ktoré sa má úloha realizovať. Navrhovaná úloha je obsahovo nejasná, neurčitá a navyše nie je ju potrebné ukladať prostredníctvom uznesenia vlády zo strany Ministerstva hospodárstva SR Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR,” poukazuje rezort práce.

S materiálom zásadne nesúhlasia ani odborári. Konfederácia odborových zväzov SR žiada jeho stiahnutie z legislatívneho procesu. Je totiž presvedčená, že nie je potrebné prijímať ďalší nelegislatívny materiál cielený na podporu podnikateľského prostredia. “Navrhnuté opatrenia v predloženom materiáli cielia na podporu podnikateľského prostredia ako celku a len jedno je zamerané vyslovene na automobilový priemysel, preto nevidíme dôvod aby boli prijímané samostatne. Všetkých päť opatrení bolo predmetom legislatívneho procesu k návrhu 1. akčného plánu pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený uznesením vlády. Opätovné predkladanie opatrení, prakticky následne po tom, ako boli viackrát odmietnuté v rámci legislatívneho procesu k viacerým legislatívnym a nelegislatívnym materiálom a ktoré prešli aj rokovaním tripartity bez dohody, pokladáme za neštandardné,” konštatujú v zásadnej pripomienke odbory.

Ministerstvo hospodárstva predložilo pred vianočnými sviatkami do pripomienkového konania návrh šiestich opatrení, ktorých cieľom je znížiť, respektíve odstrániť negatívny vplyv na ďalší vývoj automobilového priemyslu na Slovensku. Po schválení uznesenia k predmetnému materiálu, má vláda so Zväzom automobilového priemyslu SR podpísať memorandum o porozumení a spolupráci. Na Slovensku sa v minulom roku vyrobilo viac ako 1 100 000 automobilov. Slovensko tak aj naďalej ostáva svetovým lídrom vo výrobe áut per capita, čo znamená, že sa u nás vyrobilo 202 osobných motorových vozidiel na 1 000 obyvateľov. Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle dosiahol 49,5 percenta a podiel na exporte 46,6 percenta. Automobilový priemysel na Slovensku priamo zamestnáva vyše 177-tis. ľudí a priamo aj nepriamo generuje až 275-tis. pracovných miest.