Európska obrana

Európski lídri na zasadnutí schválili dva samostatné dokumenty. Prvý sa týka európskej obrany. Európska rada zdôraznila potrebu naďalej zvyšovať výdavky na bezpečnosť a obranu. Komisia bola vyzvaná, aby odporučila aktivovať národnú únikovú doložku v rámci Paktu stability a rastu, čo by umožnilo členským štátom flexibilnejšie zvýšiť výdavky na obranu bez obáv z porušenia fiškálnych pravidiel EÚ.

Európska rada stanovila zoznam priorít v oblasti obrany, ktorý zahŕňa protivzdušnú a protiraketovú obranu, delostrelecké systémy, drony, protidronové systémy, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie.

Komisia bude navrhovať dodatočné zdroje financovania obrany na úrovni EÚ, ako aj možnosti pre členské štáty využiť existujúce nástroje financovania. Zároveň bude predložený návrh na nový nástroj EÚ na poskytnutie úverov krytých rozpočtom EÚ až do výšky 150 miliárd EUR.

Zhrnuté, podčiarknuté. Zo záverov týkajúcich sa Obrany Európy pre Slovensko žiaden záväzok zvýšiť rozpočet na obranu nevyplýva. Závery otvárajú možnosť aj pre Slovensko rozpočet na obranu zvýšiť s tým, že výdavky na obranu nebudú porušením fiškálnych pravidiel vyplývajúcich z Paktu stability a rastu. Takže môžeme sa zadlžiť, ale nemusíme.

Z pohľadu daňových poplatníkov je problematický navrhovaný nový nástroj EÚ na poskytnutie úverov krytých rozpočtom EÚ až do výšky 150 miliárd EUR. Nakoľko tieto prostriedky budú kryté rozpočtom EÚ získaných na základe spoločného dlhu.

Ak Slovensko využije tento nový nástroj EÚ na získanie úverov na financovanie obrany, mohlo by získať prostriedky na posilnenie svojej bezpečnosti, ale zároveň by to viedlo k zvýšeným rozpočtovým záväzkom a potenciálne aj k zvýšeniu verejného zadlženia. O využití tohto nástroja bude rozhodovať vláda Slovenska, pričom bude musieť zohľadniť dlhodobé finančné dôsledky.

Aj keď Slovensko nevyčerpá finančné prostriedky z nového nástroja EÚ, ktorý by mal poskytovať úvery členským štátom kryté rozpočtom EÚ (až do výšky 150 miliárd EUR), bude sa musieť podieľať na splácaní spoločného dlhu, ktorý vznikne pri financovaní tohto nástroja.

Podľa záverov Európskej Rady, tento nástroj je krytý rozpočtom EÚ, čo znamená, že v prípade, ak členské štáty nevyužijú všetky dostupné prostriedky, bude stále potrebné zabezpečiť finančné krytie cez rozpočet EÚ.

Príspevok do rozpočtu EÚ je založený na hrubom národnom dôchodku (HND) každého členského štátu, a Slovensko v súčasnosti prispieva asi 1 % do celkového rozpočtu EÚ. Ak by Slovensko malo prispieť približne 1 % na financovanie spoločného dlhu z nástroja EÚ, ktorý môže dosiahnuť 150 miliárd EUR, jeho podiel na tomto dlhu by bol asi 1,5 miliardy EUR.

Treba ešte dodať, že plán poskytnúť 150 miliárd EUR prostredníctvom spoločného dlhu garantovaného rozpočtom EÚ, odsúhlasený Európskou radou, je súčasťou širšej iniciatívy s názvom ReArm Europe, ktorú predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Cieľom tejto iniciatívy je mobilizovať až 800 miliárd eur na posilnenie obranných kapacít Európskej únie.

Okrem spomínaných 150 miliárd eur z úverov zahŕňa plán aj uvoľnenie rozpočtových pravidiel EÚ, čo umožní členským štátom zvýšiť výdavky na obranu bez rizika sankcií za nadmerný deficit. Ak by členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu v priemere o 1,5 % HDP, mohlo by to vytvoriť fiškálny priestor vo výške takmer 650 miliárd eur počas štyroch rokov.

Tieto dve hlavné zložky – úvery vo výške 150 miliárd eur a uvoľnenie fiškálneho priestoru vo výške 650 miliárd eur – spolu tvoria plánovanú sumu 800 miliárd eur určenú na posilnenie obranyschopnosti Európskej únie.

Podpora Ukrajiny

Politické deklarácie, ktoré obsahujú Závery týkajúce sa podpory Ukrajiny sa dajú zhrnúť tak, že Európska rada naďalej odmieta vnímať realitu. Stále je presvedčená, že Ukrajina môže vojnu vyhrať, resp. vďaka pokračujúcej finančnej aj vojenskej podpore zo strany EÚ, aj bez podpory zo strany USA, dokáže ruské vojská vytlačiť s okupovaných území a tým dosiahnuť spravodlivý mier.

To je škoda komentovať. Za zmienku stojí len to, že žiaľ podpísal sa pod to aj slovenský premiér, hoci situáciu na Ukrajine vníma od dlhodobo inak. Na sebareflexiu a prijatie spoluzodpovednosti za vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine zo strany KoZa (Kolektívneho západu) si budeme musieť ešte počkať.

Výsledkom týchto záverov je aj pokračovanie vojny do posledného Ukrajinca, žiaden záujem vojnu ukončiť a už vôbec nie začať s Ruskom rokovať.

Z pohľadu financií v roku 2025, podľa záverov Európskej rady, Európska únia plánuje poskytnúť Ukrajine 30,6 miliardy EUR. Tento rozpočet je rozdelený na dve hlavné časti:

– 12,5 miliardy EUR z Nástroja pre Ukrajinu.

– 18,1 miliardy EUR z iniciatívy G7 ERA, ktoré sa splatia z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských aktív.

Tibor Gašpar sa po skončení samitu vyjadril, že Slovensko sa na samite nezaviazalo podporovať Ukrajinu vojensky ani finančne.

Dá sa s Tiborom Gašparom súhlasiť len v tom, že Slovensko nemusí Ukrajinu podporovať vojensky, lebo jeden so záverov znie, že „Európska rada pripomína, že pri poskytovaní všetkej vojenskej podpory, ako aj bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa bude plne rešpektovať bezpečnostná a obranná politika niektorých členských štátov a zohľadnia sa bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov.

Avšak finančný záväzok zo strany EÚ sa, samozrejme, dotkne aj slovenského rozpočtu. Slovensko ako členský štát EÚ prispieva do rozpočtu Únie prostredníctvom vlastných zdrojov (napr. clá, poľnohospodárske poplatky) a jeho podiel na financovaní pomoci Ukrajine bude zahrnutý v celkovom príspevku krajín EÚ.

Rovnaký efekt bude mať aj financovanie prostredníctvom nástrojov EÚ, ako je Nástroj pre Ukrajinu, ktorý si vyžaduje príspevky od všetkých členských štátov. V prípade, že Slovensko nebude schopné financovať tento záväzok výhradne zo svojho rozpočtu, môže sa rozhodnúť pre požičanie si peňazí alebo úpravu národného rozpočtu, aby pokrylo svoj podiel.

Konkrétna suma, ktorou Slovensko bude musieť prispieť, závisí od jeho podielu v rámci celkových príspevkov EÚ a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtových záväzkov členských štátov.

Keď si to rozmeníme na drobné:

Pretože Slovensko prispieva do rozpočtu EÚ podľa podielu svojho hrubého národného dôchodku (HND), môžeme odhadnúť jeho podiel na týchto 12,5 miliardách EUR. Podiel každého členského štátu závisí od veľkosti jeho ekonomiky v porovnaní s celkovou ekonomikou EÚ.

Ak podiel Slovenska na celkovom rozpočte EÚ (podľa HND) je približne 1 % (tento podiel sa líši každoročne, ale na základe posledných údajov sa pohybuje okolo 1 %), tak by Slovensko prispelo približne sumou 125 miliónov eur.

Rozumiem voličovi koalície, že je sklamaný, že pod čo sa Róbert Fico podpísal. Na druhej strane, ak by vetoval prijatie týchto záverov, nedostali by sa do nich z pohľadu národnoštátnych záujmov Slovenska posledné dva dôležite body vôbec:

12. Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľných riešení otázky tranzitu plynu a pri tom zohľadnili obavy, ktoré vyjadrilo Slovensko.

13. Európska rada sa k tejto otázke vráti na svojom ďalšom zasadnutí

Pravdou zostáva, že znenie tých bodov nesvedčí o vôli EÚ tento problém skutočne vyriešiť. Lebo inak by v tých bodoch bola formulovaná výzva Ukrajine tranzit plynu do nejakého dátumu obnoviť.

Dlh z plánu obnovy sme ešte nezačali ani splácať

Pri nadšení našich zástupcov prijímať ďalšie a ďalšie finančné záväzky, rozumej zadlžovať Slovensko, je dobré pripomenúť, že už jednu významnú pôžičku máme. Na podporu oživenia po pandémii COVID-19 bol v EÚ vytvorený fond NextGenerationEU (NGEU).

Celkový objem prostriedkov predstavuje 806 miliárd eur (v cenách roku 2018), čo je približne 800 až 850 miliárd eur v bežných cenách v závislosti od inflácie a časového rozloženia výdavkov. Z toho:

723,8 miliardy eur je určených pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Plán Obnovy a Odolnosti)

– 385,8 miliardy eur vo forme pôžičiek

– 338 miliárd eur vo forme grantov

Zvyšné prostriedky sú rozdelené medzi rôzne programy, ako sú ReactEU, Horizont Európa, InvestEU, rozvoj vidieka, Fond spravodlivej transformácie a RescEU.

Financovanie fondu prebieha cez spoločné dlhopisy vydané Európskou komisiou, ktoré budeme splácať do roku 2058.

Slovensko môže z NextGenerationEU celkovo využiť 6,4 miliardy eur v grantoch a môže požiadať o 3,7 miliardy eur v pôžičkách. Spolu by tak mohlo čerpať až 10,1 miliardy eur.

Z toho hlavný balík z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (POO) pre Slovensko je:

– 6 miliárd eur v grantoch

– 0,9 miliardy eur v pôžičkách (Slovensko pôvodne neplánovalo čerpať pôžičky, ale neskôr požiadalo o ich časť)

Okrem toho môže Slovensko čerpať aj z ďalších nástrojov ako ReactEU, Modernizačný fond či Fond spravodlivej transformácie.

Prvé splátky úverov z NextGenerationEU začne EÚ splácať v roku 2028, pričom úplné splatenie je naplánované do roku 2058. EÚ si plánuje požičať približne 800 miliárd eur, čo bude splácať 30 rokov. Ročné splátky sa budú pohybovať okolo 15 – 20 miliárd eur, v závislosti od úrokov a splátkového kalendára.

Členské štáty vrátane Slovenska budú prispievať na splácanie prostredníctvom rozpočtu EÚ. Časť splátok má byť pokrytá novými vlastnými zdrojmi EÚ, ako napríklad:

– Uhlíkové clo (CBAM)

– Digitálna daň

– Podiel na dani z firemných ziskov

– Daň z nerecyklovaných plastov

Ak tieto zdroje nebudú postačovať, členské štáty môžu byť požiadané o vyššie príspevky do rozpočtu EÚ. Pre Slovensko to môže znamenať desiatky až stovky miliónov eur ročne, v závislosti od konečného mechanizmu splácania.

Aj keď granty nemusia členské štáty splácať priamo, ich splácanie prebehne cez spoločný rozpočet EÚ, do ktorého Slovensko prispieva.

EÚ si na financovanie grantov požičala na dlhopisoch – teda tie peniaze nie sú „zadarmo“, ale musia sa splatiť. Splácanie začne v roku 2028 a bude trvať do roku 2058. Časť splátok pokryjú nové vlastné zdroje EÚ (napr. uhlíkové clo, digitálna daň, plastová daň). Ak tieto nové zdroje nebudú stačiť, členské štáty budú musieť zvýšiť svoje príspevky do rozpočtu EÚ.

Slovensko dostane 6,4 miliardy eur v grantoch, ale cez príspevky do rozpočtu EÚ sa môže podieľať na splácaní spoločného dlhu. Presná suma, ktorú Slovensko zaplatí, závisí od výšky nových daní v EÚ a celkového príspevku do rozpočtu EÚ. Ak nové dane nepokryjú splácanie, Slovensko môže platiť viac do rozpočtu EÚ, než koľko v grantoch získalo.

V praxi to znamená, že aj keď Slovensko granty „nevracia“, peniaze na ich splatenie sa budú musieť nájsť – buď cez nové dane EÚ, alebo cez vyššie príspevky členských štátov, vrátane Slovenska.

Takže dlhov máme v EÚ už viac než dosť. Máme na to, aby sme si robili ďalšie?