Bratislava 20. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Rozmanitosť kultúr je na Slovensku často vnímaná ako problémový, nie obohacujúci fakt. Pri príležitosti sobotňajšieho (21.5.) Svetového dňa kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj to uviedol výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP – zákonom zriadená nezisková organizácia podporovaná hlavne z OSCE – organizácia pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe) Marian Mesároš.
“Ľudia na Slovensku majú sklony skôr inklinovať ku xenofóbii ako k multikulturalizmu,” skonštatoval Mesároš. Za hlavné príčiny tohto stavu považuje rozsiahle zovšeobecňovanie zo strany predstaviteľov štátu, médií, ale aj spoločnosti ako takej.
Mesároš v tejto súvislosti pripomenul prvý článok Všeobecnej deklarácie UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, v ktorom sa píše, že “kultúrna rozmanitosť ako zdroj výmeny, inovácií a tvorivosti, je pre ľudstvo rovnako nevyhnutná, ako je biologická rozmanitosť nevyhnutná pre prírodu”. Xenofóbia ako strach z neznámych ľudí, je preto podľa Mesároša presný opak toho, čo Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti znamená.
“Rozmanitosť kultúr nám prináša nové pohľady na život, ukazuje rôzne aspekty chápania spoločnosti, určuje smerovanie ľudského zmýšľania, a tiež obohacuje o skúsenosti,” uviedol Mesároš. “Ak sa naučíme tolerovať iné kultúry v ich rôznorodosti, zistíme, že máme veľa spoločného, a to v čom sa líšime nám môže pomôcť v takých aspektoch života, v akých by sme to ani neočakávali,” dodal.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva na základe svojho mandátu monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, zhromažďuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike.
Národné inštitúcie pre ľudské práva -NHRIs (National Human Rights Institutions) sú nezávislé inštitúcie zriadené zákonom so širokým mandátom na ochranu a podporu ľudských práv v štáte, v ktorom boli zriadené. Národné inštitúcie pre ľudské práva by mali byť mostom, ktorý zabezpečuje implementáciu medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov do legislatívy na národnej úrovni. Možno ich teda považovať v prenesenom význame za predĺženú ruku OSN na národnej úrovni.