Štvrtkové údaje ukázali, že eurozóna prekonala predchádzajúce prognózy a dva štvrťroky po sebe klesala, keďže energetické šoky, ruská vojna na Ukrajine, inflácia a sprísňovanie menovej politiky v zime znižovali dynamiku rastu.

Údaje ukázali, že dvadsaťnárodná menová oblasť sa nedokázala vyhnúť recesii – aj keď zatiaľ veľmi plytkej -, čím sa optimizmus politikov o odolnosti hospodárstva eurozóny voči takýmto výzvam javí ako predčasný.

Podľa revidovaných údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ, sa HDP za prvé tri mesiace 2023 znížil o 0,1 %. Správu zhoršila jeho revízia posledného štvrťroka 2022 – na pokles o 0,1 %, pričom predtým sa predpokladal pokles o 0 %. Recesia je definovaná ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky poklesu.

Tieto údaje sú ťažkým čítaním pre vlády, ktoré bojujú s krízou životných nákladov v Európe vyvolanou ruskou inváziou a následným prudkým nárastom cien energií, a zvyšujú tlak na Európsku centrálnu banku, ktorá v snahe obmedziť rekordnú infláciu pristúpila k bezprecedentnému zvyšovaniu úrokových sadzieb.

Údaje sú horšie, ako sa predtým signalizovalo. Podľa rýchlych odhadov zverejnených v apríli dosiahol rast eurozóny v prvom štvrťroku tohto roka 0,1 %. Korekcia smerom nadol nasleduje po údajoch z Nemecka, najväčšej ekonomiky eurozóny, ktoré ukázali, že sa tiež druhý štvrťrok po sebe zmenšilo a skĺzlo do recesie.

Celkovo sa v prvých troch mesiacoch roka zmenšilo osem krajín EÚ, pričom najviac, o 4,6 %, sa zmenšilo Írsko, a to v dôsledku poklesu vývozu nadnárodných spoločností. Litva, Holandsko, Estónsko, Malta, Maďarsko a Grécko boli tiež v mínuse.

Pozitívom je, že zamestnanosť v eurozóne sa v prvom štvrťroku tohto roka naďalej zvyšovala, a to o 0,6 % oproti 0,3 % v predchádzajúcom štvrťroku.

Rada guvernérov ECB sa najbližšie stretne 15. júna, aby stanovila úrokové sadzby.

“Júnové zvýšenie sadzieb je započítané, ale (pokles) posilňuje argumenty tých, ktorí chcú následne zasiahnuť pauzu,” povedal Daniel Kral, hlavný ekonóm pre Európu v Oxford Economics. “Uťahovanie, ku ktorému došlo koncom minulého roka, bude ešte bolestivejšie.”

Banka chce pokračovať vo zvyšovaní sadzieb na “dostatočne reštriktívnu úroveň”, aby sa inflácia v strednodobom horizonte vrátila k jej cieľu na úrovni 2 %, povedala v pondelok prezidentka ECB Christine Lagardeová poslancom Európskeho parlamentu.

ECB odhaduje, že sprísňovanie menovej politiky by malo v období rokov 2022 až 2025 znížiť HDP v priemere o 2 percentuálne body, pričom vrchol sa očakáva v tomto roku.

“Mútenie bude pokračovať,” povedal Ludovic Subran, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz. “Odhodlanie ECB zabiť infláciu bude počas nasledujúcich štvrťrokov poznačené obavami z recesie.”