Brusel 9. júna 2023 (HSP/Foto:TASR/DPA-Frank Rumpenhorst/dpa-Bildfunk)
Štvrtkové údaje ukázali, že eurozóna prekonala predchádzajúce prognózy a dva štvrťroky po sebe klesala, keďže energetické šoky, ruská vojna na Ukrajine, inflácia a sprísňovanie menovej politiky v zime znižovali dynamiku rastu.
Údaje ukázali, že dvadsaťnárodná menová oblasť sa nedokázala vyhnúť recesii – aj keď zatiaľ veľmi plytkej -, čím sa optimizmus politikov o odolnosti hospodárstva eurozóny voči takýmto výzvam javí ako predčasný.
Podľa revidovaných údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ, sa HDP za prvé tri mesiace 2023 znížil o 0,1 %. Správu zhoršila jeho revízia posledného štvrťroka 2022 – na pokles o 0,1 %, pričom predtým sa predpokladal pokles o 0 %. Recesia je definovaná ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky poklesu.
Tieto údaje sú ťažkým čítaním pre vlády, ktoré bojujú s krízou životných nákladov v Európe vyvolanou ruskou inváziou a následným prudkým nárastom cien energií, a zvyšujú tlak na Európsku centrálnu banku, ktorá v snahe obmedziť rekordnú infláciu pristúpila k bezprecedentnému zvyšovaniu úrokových sadzieb.
Údaje sú horšie, ako sa predtým signalizovalo. Podľa rýchlych odhadov zverejnených v apríli dosiahol rast eurozóny v prvom štvrťroku tohto roka 0,1 %. Korekcia smerom nadol nasleduje po údajoch z Nemecka, najväčšej ekonomiky eurozóny, ktoré ukázali, že sa tiež druhý štvrťrok po sebe zmenšilo a skĺzlo do recesie.
Celkovo sa v prvých troch mesiacoch roka zmenšilo osem krajín EÚ, pričom najviac, o 4,6 %, sa zmenšilo Írsko, a to v dôsledku poklesu vývozu nadnárodných spoločností. Litva, Holandsko, Estónsko, Malta, Maďarsko a Grécko boli tiež v mínuse.
Pozitívom je, že zamestnanosť v eurozóne sa v prvom štvrťroku tohto roka naďalej zvyšovala, a to o 0,6 % oproti 0,3 % v predchádzajúcom štvrťroku.
Rada guvernérov ECB sa najbližšie stretne 15. júna, aby stanovila úrokové sadzby.
„Júnové zvýšenie sadzieb je započítané, ale (pokles) posilňuje argumenty tých, ktorí chcú následne zasiahnuť pauzu,“ povedal Daniel Kral, hlavný ekonóm pre Európu v Oxford Economics. „Uťahovanie, ku ktorému došlo koncom minulého roka, bude ešte bolestivejšie.“
Banka chce pokračovať vo zvyšovaní sadzieb na „dostatočne reštriktívnu úroveň“, aby sa inflácia v strednodobom horizonte vrátila k jej cieľu na úrovni 2 %, povedala v pondelok prezidentka ECB Christine Lagardeová poslancom Európskeho parlamentu.
ECB odhaduje, že sprísňovanie menovej politiky by malo v období rokov 2022 až 2025 znížiť HDP v priemere o 2 percentuálne body, pričom vrchol sa očakáva v tomto roku.
„Mútenie bude pokračovať,“ povedal Ludovic Subran, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz. „Odhodlanie ECB zabiť infláciu bude počas nasledujúcich štvrťrokov poznačené obavami z recesie.“
SaS: Štát nakúpil pozemky za 23 miliónov bez stavebného povolenia
Strana Sloboda a Solidarita upozorňuje na ďalšie závažné zistenia týkajúce sa nákupu pozemkov ministerstvom investícií pod vedením Samuela Migaľa. Štát…
Ústredný krízový štáb prijal uznesenie, rieši nedostatok vody v okrese Rimavská Sobota, uviedol Michal Kaliňák
Ústredný krízový štáb prijal na štvrtkovom rokovaní uznesenie, ktoré reaguje na mimoriadnu situáciu v okrese Rimavská Sobota spôsobenú nedostatkom pitnej…
Z najvyšších ústavných činiteľov zarobil v roku 2025 najviac prezident
Prezident SR Peter Pellegrini zarobil v roku 2025 z výkonu verejnej funkcie 200.797 eur. Je to najviac spomedzi troch najvyšších…
Prezident: Hlas detí a mladých ľudí musí byť v našej spoločnosti počuť
Hlas detí a mladých ľudí musí byť v našej spoločnosti počuť. Uviedol to vo štvrtok prezident SR Peter Pellegrini počas…
V Chránenom vtáčom území Sysľovské polia napočítali 638 dropov
V Chránenom vtáčom území Sysľovské polia napočítali 638 dropov. Viac ich na Slovensku naposledy zaznamenali v roku 1973, keď ich…



























