Môj profil 
Predplatné
Vyplynulo to z výsledkov laboratórnych skúšok vybraných trvanlivých potravín, ktoré si v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave zadala urobiť Asociácia spotrebiteľov Slovenska (ASS). Informoval o tom na tlačovej besede Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) predseda ASS Miloš Lauko. SAMO dlhodobo poukazuje na neefektívne nakladanie s potravinami označenými dátumom minimálnej trvanlivosti na Slovensku a na negatíva, ktoré z toho vyplývajú.
„Vítam, že okrem SAMO sa témy bezpečnosti potravín po uplynutí dátumu ich trvanlivosti chopili už aj spotrebiteľské organizácie. Efektívnejšie využitie týchto potravín by bezpochyby výrazne prispelo k zníženiu potravinového odpadu, ktorý je vážnym ekonomických, sociálnym, ale aj environmentálnym problémom,“ hovorí na výsledky laboratórnych testov trvanlivých potravín predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.
Laboratórne skúšky vybraných trvanlivých potravín, ktoré si dala urobiť ASS, sa uskutočnili v dvoch termínoch. Prvýkrát v deň končiaceho sa dátumu ich minimálnej trvanlivosti, ktorý je na trvanlivých potravinách označovaný ako „Minimálna trvanlivosť do“ a potom tri mesiace po tomto dátume. V obidvoch prípadoch laboratórne skúšky preukázali zdravotnú bezpečnosť, aj chuťovú a kvalitatívnu stálosť testovaných potravín. Išlo teda zásadne o trvanlivé potraviny, nazývané často aj ako suché potraviny, ako je fazuľa, tarhoňa, rezance, lúpané paradajky v konzerve, krekry a rôzne trvanlivé potraviny v prášku, ktoré ľudia v domácnostiach bežne skladujú.
Jedným z riešení ako tieto potraviny efektívne využívať je podľa SAMO úprava národnej legislatívy tak, aby aj na Slovensku bolo možné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti za stanovených podmienok darovať. Slovensko je totiž jednou z posledných členských krajín EÚ, v ktorých je darovanie takýchto potravín zakázané. Naopak, u nás sa tieto trvanlivé potraviny po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti aj napriek tomu, že testy ukázali ich bezpečnosť, považujú už za biologický odpad. Takéto potraviny sú obchodníci povinní zlikvidovať a za ich ojedinelý výskyt v obchodoch sú prísne finančné postihy.
V roku 2015 iba obchodné reťazce združené v SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) museli spolu zlikvidovať takmer 15 tisíc ton potravín. Išlo pritom prevažne o trvanlivé produkty ako múka, cestoviny, cukrovinky, či nápoje, ktoré boli zdravotne nezávadné. Negatívom takejto praxe je nadmerná tvorba potravinového odpadu na Slovensku, čo je v porovnaní napríklad s Českou republikou takmer dvojnásobok a je porovnateľná s Maďarskom, ktoré má raz toľko obyvateľov.
V týchto krajinách sa potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti môžu za stanovených podmienok ďalej darovať aj predávať. SAMO chce preto pokračovať vo verejnej diskusii na túto tému, ako aj v odbornej diskusii s príslušnými zainteresovanými ministerstvami. V riešení vidí prospech pre celú spoločnosť, vrátane domácností.
Obchodníci združení v SAMO sú aj naďalej odhodlaní zefektívňovať využitie potravín, či už zavedením efektívnejších interných systémov a opatrení, ale aj realizáciou potravinovej pomoci. Tá má v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu. Kým v roku 2013 členovia SAMO darovali spolu potraviny v hodnote 425 tisíc eur, v roku 2014 to už bolo viac ako dvojnásobok, 905 tisíc eur. V roku 2015 darovali obchodné reťazce združené v SAMO potraviny v rekordnej hodnote 1,2 milióna eur.
Distribučná kapacita potravinovej pomoci je v súčasnosti limitovaná zákonom, ktorý darovanie potravín považuje za daňový výdavok iba v prípade, ak sa uskutoční prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska. Ak by sa daňové zvýhodnenie vzťahovalo aj na iné subjekty, ako napr. sociálne výdajne samospráv, Slovenský Červený kríž, či katolícke charity, množstvo darovaných potravín by mohlo byť vyššie.
SAMO
.jpg)
.JPG)
