Slováci menia dôvod investovania, dôchodok je na prvom mieste

Za týmto posunom stojí kombinácia ekonomických a demografických faktorov. Slovenská populácia starne a tlak na verejné financie rastie, čo znižuje istotu budúcich štátnych dôchodkov. Súčasne inflácia dlhodobo znižuje kúpnu silu peňazí, čo znamená, že aj nominálne rovnaký dôchodok bude mať v budúcnosti výrazne nižšiu hodnotu. „Ak má dnes Slovák projektovaný dôchodok na 700 eur a inflácia by dlhodobo dosahovala približne 3 % ročne, táto suma bude mať v roku 2055 kúpnu silu približne okolo 280 až 300 eur v dnešných cenách,“ upozorňuje Dominik Hapl, hlavný analytik Across Private Investments. Zároveň dodáva, že spoliehať sa výlučne na štát nemusí byť do budúcnosti udržateľné, keďže rast dôchodkov je často financovaný na úkor verejného dlhu.

Popri zabezpečení na dôchodok naberajú na význame aj ďalšie investičné ciele. Viac ako tretina Slovákov investuje s cieľom vybudovať kapitál pre svoje deti a podobná skupina sa snaží vytvoriť si pasívny príjem. Práve tento trend je výrazný najmä medzi mladšími generáciami, ktoré čoraz viac hľadajú finančnú nezávislosť a flexibilitu. Pasívny príjem pritom nevnímajú len ako doplnok k mzde, ale aj ako poistku pre prípad výpadku príjmu alebo nástroj na skoršie ukončenie pracovnej aktivity.

Ako vysvetľuje Andrej Rajčány z Across Private Investments, cesta k pasívnemu príjmu si vyžaduje čas aj disciplínu. „Pasívny príjem môže pochádzať z rôznych zdrojov, investícií do akciových trhov, z nehnuteľností na prenájom, dlhopisov alebo z dividend. Pre začiatočníkov sa často odporúča kombinácia ETF a nástrojov, ktoré sú likvidné a nenáročné na správu,“ približuje. Základom podľa neho zostáva pochopenie princípov, ako je zložený úrok, diverzifikácia či vzťah medzi rizikom a výnosom, pričom kľúčová je pravidelnosť investovania a dlhodobý horizont.

Investície však neslúžia len na vzdialenú budúcnosť. Približne štvrtina respondentov ich využíva aj ako spôsob sporenia na väčšie výdavky, napríklad kúpu auta či bývania. Tento prístup je typický najmä pre mladších investorov, ktorí majú kratší investičný horizont. Odborníci však upozorňujú, že práve pri krátkodobých cieľoch je potrebná zvýšená opatrnosť. „Pri investovaní s cieľom nákupu konkrétnej veci ide zvyčajne o kratší investičný horizont do päť rokov. Je preto vždy dôležité si stanoviť, čo chce investor dosiahnuť a tomu prispôsobiť aj stratégiu,“ zdôrazňuje Dominik Hapl. Vyšší výnos totiž spravidla znamená aj vyššie riziko, čo môže pri krátkom horizonte viesť k stratám.