Pocity pred odletom vychádzajúce zo skromného počtu boli dosť rozpačité. “Vzhľadom na očakávania celkový počet len piatich našich atlétov vyvoláva u mňa hlboké sklamanie,” povedal Pupiš pred odletom a dodal: “Je to však realita, rešpektujeme ju, dôvody sú zdravotné a sú aj ďalšie príčiny. Musíme s tým žiť, aj s tým sklamaním zo skromného počtu.”

Budúcnosť však nemusím byť podobná a trvalý stav s nízkym počtom Pupiš vylučuje. “Naozaj nás teraz postihli zranenia i náznak striedania generácií, navyše sa objavila nešťastná záležitosť s chodcom Matejom Tóthom, všetko sa odrazu nakumulovalo. Ja verím, že tí, ktorí boli chorí, alebo zranení, si problémy doriešia a ďalší rok nás nič takto nepotrápi.”

Na postup IAAF pri nominačných kritériách sa vzniesla vlna kritiky, vrátane slovenského pohľadu. “Systém je úplne zlý, už plavci na to prišli pred pár rokmi. že nevyhovuje a nemalo by sa v ňom pokračovať. Pre mňa sú tieto postupy nepochopiteľné, keď niekto ešte týždeň pred MS nevie, či na ne pôjde. Objavil sa aj náznak netransparentnosti, čo už sme kritizovali pri halových majstrovstvách sveta minulý rok, že sa na ne dostal výškar so sezónnym maximom slabším ako náš Matúš Bubeník. Aj teraz sme nevedeli, prečo niektorí na MS pôjdu, aj keď to možno má nejakú logiku. Pre nás by bolo najjednoduchšie, keby existoval oficiálny rebríček na stránke IAAF, keďže všetci teraz pracujú s neoficiálnym. Na jednej strane sú limitári jasní, no musia byť zreteľní aj tí ďalší v poradí,” zdôraznil Pupiš.

Slovenská atletika dlho čakala na definitívny počet do Londýna. “Celé to bolo zvláštne,” vysvetľuje Pupiš. “Prvý náznak problému vznikol, keď sme sa dozvedeli, že na MS ide estónska kladivárka, ktorá figurovala až za našou Nikolou Lomnickou v rebríčku. Vtedy sme sa prvýkrát dožadovali vysvetlenia a odpísali nám, že Lomnická môže ísť. Na ďalší deň, minulý štvrtok, sme sa pýtali, či ešte môže k nejakej zmene prísť a poslali nám stanovisko, že definitívne už nie.”

Pupišovi je ľúto za každým jedným slovenským atlétom, ktorý sa do nominácie nedostal. “Či už Martina Hrašnová, Lucia Hrivnák Klocová, sestry Dana a Jana Velďákové majú potenciál, aby sa im niečo hodnotné podarilo dosiahnuť. No a z emocionálneho i kamarátskeho hľadiska musím spomenúť Mateja Tótha, ktorý by do Londýna cestoval ako obhajca titulu, no okolnosti so štatistickými odchýlkami v biologickom pase mu účasť znemožnili.”

V tejto sezóne na vrcholných podujatiach vždy niekto výrazným spôsobom zachraňoval bilanciu slovenských výprav, na MS-17 6. kladivár Daniel Danáč, na MEJ 3. Gabriela Gajanová na 800 m, na HME i ME-23 trikrát medailový šprintér Ján Volko. “Teraz by sa mohol v role záchranára ukázať piaty muž z olympiády v Riu kladivár Marcel Lomnický, ktorý sa nepochybne bude uchádzať minimálne o finálovú osmičku,” myslí si Pupiš. “U jeho sestry Nikoly by som uvítal hod na úrovni sezónneho maxima, čo by mohlo znamenať aj finálovú účasť. Bolo by dobré, keby sa Volko dostal ďalej v nabitej konkurencii z rozbehov, buď na stovke, alebo dvojstovke, čo by sa dalo považovať za úspech. Chodec Dušan Majdán bojuje s málo identifikovanými zdravotnými problémami a u neho si želám, keby v dôstojnom čase aspoň došiel do cieľa. Chodkyňa Mária Czaková sa bude usilovať aj o osobný rekord a svoje výsledkové maximum na MS, keďže sa očakáva, že v Londýne nebude nikoho brzdiť dramatické počasie.”

Pupiš v roku 2012 zažil atmosféru londýnskej olympiády ako divák. “Teraz mám v súvislosti s Londýnom pod vplyvom teroristických hrozieb trochu zmiešaný pocit, aby to nevyzeralo ako manévre, najmä na maratóne a chôdzi. Nepochybne celý šampionát ovplyvní lúčenie Usaina Bolta s kariérou, legendy, ktorá atletike na jednej strane veľmi pomohla, no na druhej vyvolala zdanie, že dnes sa už nedá bez neho urobiť poriadny míting.”

Slovenská výprava si v dejisku MS pri pobyte užije podľa slov Pupiša štandardné vybavenie. “V ponuke bolo päť hotelov, my sme si už minulý rok v októbri všetky prešli a vybrali si z hľadiska logistiky ten najvhodnejší pre nás. Veľký vplyv na voľbu mali aj samotní atléti, trebárs v zdanlivej maličkosti, no veľmi podstatnej, že budú spať na najlepších posteliach, primerane tvrdých.”

Slovenská atletika mohla v Londýne z olympijského víťaza Tótha opäť vyťažiť výrazné umiestenie. Pupiš nepochybuje, že by mu v prípade štartu patrila medaila, aj zlatá. “Teraz čakáme, ako dopadne konanie u nás na Slovensku na disciplinárnej komisii, malo by byť v priebehu augusta. Potom sa uvidí, či bude nutné robiť ďalšie kroky. Pre samotnú IAAF je dôležité, aby vysvetlenie pre ňu bolo dostačujúce, predstavitelia WADA a IAAF sú o našom konaní informovaní a môžu byť aj účastníkmi pri celom vysvetľovaní. Z mojej strany môžem povedať len toľko, že Maťovi absolútne dôverujem.”