Môj profil 
Predplatné
Najnovší prieskum agentúry Focus okrem iného zistil aj tú skutočnosť, že opozičné pravicové strany strácajú a novozaložené neparlamentné subjekty výraznejšie posilňujú.
Napríklad Štefunkovo Progresívne Slovensko dosiahlo 3,6 %, Beblavého Spolu 2,8 %. V prípade ich spojenia by spočítaním preferencií dosiahli 6,4 %. Naozaj by stačila jednoduchá matematika, aby sa dostali nad 5 % potrebných do parlamentu?
“Myslím si, že by to nefungovalo ani v prípade týchto dvoch strán. Netvrdím však, že nemajú hľadať spoločnú cestu,” myslí si Martin Slosiarik, pretože niektorí voliči Progresívneho Slovenska nemusia sympatizovať s predstaviteľmi Spolu. “Minimálne Miroslav Beblavý by mohol byť prekážkou, pretože už bol vo viacerých politických stranách. Buď sa to musí otestovať vo výskume, ale zo skúseností vieme, že nefunguje ani len jednoduchý súčet,” dodáva.
Obidve strany pozná relatívne malý počet ľudí, musia sa teda zvýrazňovať, aby ešte viac posilnili. Slosiarik vraví, že “nie sú pod tlakom”, majú dostatok času, pod tlakom by boli vtedy, keby sa predčasné parlamentné voľby konali.
Slosiarik vo videorozhovore zanalyzoval situáciu aj u ďalších politických strán.
Strana Smer-SD dosiahla pomyselné “dno” v preferenciách. Podľa Slosiarika je ale prekvapivé to, že sa jej podaril zastaviť pokles a udržala sa na hranici okolo 20%. Očakával, že sa voličov východného Slovenska dotkne vyjadrenie premiéra, že “na východe nič nie je”, alebo problém s agrodotáciami, ktorý je spájaný aj so stranou Smer-SD. Ale výraznejší prepad nastal práve po vražde Jána Kuciaka, keby od strany odskočila asi pätina sympatizantov.
No niektorí z nich sa aj vracajú k tradičnej strane. Tá sa snaží ich pritiahnuť a získať aj ďalších ohlásením nových sociálnych balíčkov, ktoré by mohli občanov osloviť. V takomto prípade hovorí Slosiarik o “krátkodobej pamäti” voliča.
Sociálne balíčky pripravila každá z koaličných strán. Každá navrhla istú časť týchto benefitov. Občan ich však vníma komplexne, preto podľa Slosiarika sa strany budú musieť pripomenúť a zdôrazňovať, ktorý balíček zostavila tá-ktorá strana, kto je “vlastníkom balíčka”. Ale napriek tomu, volič príliš nerozlišuje a zapamätá si len ten najvýraznejší benefit, akýsi “leitmotív”, akým je napríklad “vlaky zadarmo”. Takto sa potom vníma aj ten, “kto je kompetentný v sociálnej oblasti”, a podľa Slosiarika to primárne bude strana Smer -SD. Pripúšťa, že ak niektorý nápad výrazne zarezonuje, medzi voličmi môže byť pripísaný aj tejto strane, hoci nepochádza z jej dielne.
V prieskume z koaličných strán posilnila SNS. Podľa Slosiarika, “jej preferencie budú výrazne závisieť od toho, ako sa bude dariť strane Smer-SD, keďže niektorí voliči sa od Smer-u presunuli práve k národniarom”. Ide o akúsi “zvláštnu situáciu pre pána Danka”, pretože na jednej strane potrebuje pevnosť vládnej koalície, ale na druhej strane potrebuje aj posilňovať a “ukradnúť” hlasy aj svojmu koaličnému partnerovi.
Najsilnejšia opozičná strana SaS výrazne nezískala z vládnej krízy, hoci by sa v jej prípade mal očakávať opak. Neposilnilo ani OĽaNO. “Zdá sa, že opozičný volič očakával čosi viac,” poznamenáva Slosiarik. Možno očakával predčasné voľby, ale tie už nie sú “témou dňa”. Hlasy im môžu brať aj nové neparlamentné strany Progresívne Slovensko či Spolu.
SMK má relatívne stabilnú bázu voličov, takmer 4%. Dôvodom môže byť nízka voličská účasť na juhu Slovenska. Most-Híd má pestrejšiu voličskú základňu a ako Slosiarik analyzuje, voliči maďarskej národnosti nebudú odchádzať od tejto strany k mimoparlamentnej SMK, pretože Most-Híd v koalícii môže “viac urobiť pre južné okresy”, skvalitniť ich život, a isté projekty sa už aj realizujú.
.jpg)
