Slavoj Žižek: Vydanie Assangea by malo byť varovaním pre liberálov veriacich v americkú demokraciu

Bratislava 16. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Matt Dunham)

Rozhodnutie Veľkej Británie vydať zakladateľa WikiLeaksu Juliana Assangea do USA by malo poslúžiť ako varovanie pre všetkých liberálov, ktorí ešte veria v “americkú liberálnu demokraciu”, upozoruje filozof Slavoj Žižek

Slovinský filozof pre RT uviedol, že podpísanie nariadenie o vydaní je jedna z dvoch udalostí, ktoré mu v súčasnosti robia starosti. Druhou udalosťou je pozvanie, ktoré ekvádorské úrady urobili, aby americké úrady zadržali vlastníctvo Assange v Londýne na veľvyslanectve krajiny, keď ho odvádzali do väzenia. Jednalo sa o knihy, manuskripty, počítače a ďalšie osobné veci.

“Nočnou morou je to, že žalujúca strana bola priamo pozvaná, aby zabavila všetky tie dokumenty. To porušuje aj tie najelementárnejšie normy zákonnosti, “vyhlásil Žižek. “Správa znie takto:” Áno, my budeme bezmedzne brutálny. ”

Žižek zvlášť upozornil na brutalitu koordinovaných aktivít proti Assangeovi po tom, čo odhalil skutky americkej vlády a armády.

“Je to vždy zlovestný signál, keď sa vykonávajú opatrenia proti ohrozeným osobám takým brutálnym spôsobom, táto miera obrovskej brutality niečo znamená,” vyhlásil.

“To, čo sa deje s Assangeom, by malo byť varovaním pre všetkých tých liberálov, ktorí ešte stále veria v (…) americkú liberálnu demokraciu,” vyhlásil Žižek.

Filozof dodal, že stojí v radikálnej opozícii voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ale poukázal na to, že existujú protitrumpovské “liberálne centra”, ktoré voči Assangeovi vystupujú oveľa drsnejšie než sám americký prezident, a to preto, lebo “si myslia, že Assange pomohol Trumpovi, aby bol zvolený “.

“Mali by sme si klásť otázku: Čo sa stalo v centrách liberalizmu, že niečo také ako Trump sa vôbec mohlo stať?” Povedal Žižek.

Prípad Juliana Assange

Assange je známy vďaka publikáciám, ktoré odhalili činnosť USA počas vojenských operácií v Afganistane a Iraku vrátane vraždenia civilistov. Týkali sa tiež podmienok, v ktorých prebývajú väzňami vo väznici Guantánamo na Kube.

Assange bol v roku 2010 vo Švédsku obvinený zo sexuálneho obťažovania a znásilnenia. Novinár odmietal všetky obvinenia. Podľa neho ženy, ktoré ho zažalovali, to urobili kvôli pomste a tlaku úradov. Od júna roku 2012 sa ukrýval na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Bál sa totiž, že bude vydaný do tejto škandinávskej krajiny.

Ráno 11. apríla 2019 bol Assange zadržaný na základe zatykača z roku 2012, kedy sa nedostavil na súd, a tiež na žiadosť úradov Švédska a Spojených štátov. Súd v Londýne zistil, že Assange porušil podmienky pre prepustenie na kauciu a odsúdil spoluzakladateľa internetového portálu WikiLeaks na 50 týždňov väzenia.