Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Problémy sú Bratislave, Bytči, Ružomberku, Trnave i Prievidzi
V roku 2011 škôlky na Slovensku zamietli žiadosti asi 7000 detí. Najväčší problém s kapacitami v škôlkach je v Bratislave a okolí, nasledujú okresy Bytča, Ružomberok, Trnava a Prievidza. „Nedostatočné kapacity materských škôl v niektorých regiónoch (najmä v Bratislave) predstavujú bariéru pre ženy, ktoré by chceli pracovať,“ uviedol vo svojej najnovšej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.
V medzinárodnom porovnaní má Slovensko podľa IFP nižšiu účasť na predškolskej výchove, než je priemer krajín EÚ. „V porovnaní napríklad s Nemeckom či Veľkou Britániou zaostávame relatívne ešte viac,“ tvrdia analytici inštitútu. V roku 2011 navštevovalo materské školy (MŠ) celkovo 144.000 detí. Z toho takmer 3000 detí chodilo do súkromných a približne rovnaký počet detí do cirkevných materských škôl
Do roku 2016 bude počet škôlkárov rásť
Od roku 2008 rastie počet detí vo veku tri až šesť rokov. Podľa demografickej prognózy Európskej komisie (EK) bude ich počet v nasledujúcich rokoch naďalej rásť. „Kulminovať bude v roku 2016, kedy bude v porovnaní s rokom 2011 v príslušnej vekovej kohorte o 12 percent detí viac,“ tvrdí IFP s tým, že demograficky nárast vytvára tlak na rozširovanie kapacít škôlok.
Riešení na zvýšenie kapacity MŠ je podľa inštitútu viacero. Jedným z nich by mohlo byť uloženie zákonnej povinnosti obciam, aby zabezpečili starostlivosť o dieťa od troch rokov, ak o to rodič dieťaťa požiada. „Obce totiž dostávajú časť podielových daní aj na základe počtu detí v materských školách, pričom časť dane získaná na jedného škôlkara je dostatočná na pokrytie jeho bežných výdavkov. Znamenalo by to však, že niektoré obce, resp. mestské časti by museli časť svojich zdrojov presunúť z iných projektov na financovanie materských škôl,“ objasnili analytici inštitútu. Zvýšenie kapacít škôlok o 7000 detí by stálo asi deväť až 11 miliónov eur ročne na bežných výdavkoch. Ďalšou možnosťou podľa inštitútu je, aby štát zdieľal časť dodatočných nákladov obcí na rozšírenie kapacít. Alternatívu vidí IFP aj v tom, aby výraznejšiu časť nákladov na materské školy financoval štát priamo cez viazané dotácie, pričom by zároveň došlo k zníženiu váhy žiaka v materskej škole vo vzorci pre prerozdeľovanie dane z príjmu fyzických osôb.
Rómskych detí chodí do škôlok len 20 percent
Analytici IFP v správe upozorňujú aj na nízku participáciu rómskych detí na predškolskom vzdelávaní. Zo správy United Nations Development Programme, z ktorej čerpali, vyplýva, že materskú školu navštevovalo takmer 59 percent detí v predškolskom veku z nerómskej populácie, no z rovnako starých rómskych detí to bola iba pätina. „Rómski rodičia uvádzajú ako najčastejšie dôvody nenavštevovania materskej školy nedostatočné financie, presvedčenie o nezrelosti dieťaťa pre škôlku, ale aj – najmä v segregovanom prostredí – absenciu takýchto zariadení v okolí a neochotu dávať dieťa do predškolského zariadenia,“ uvádza sa v správe. Zaškolenosť Rómov na Slovensku je nízka aj v porovnaní s Maďarskom, Rumunskom či Českom. Analýza tiež konštatuje, že deti z rodín s nízkym socioekonomickým statusom štatisticky menej pravdepodobne dosiahnu takú istú úroveň zručností a intelektuálneho kapitálu ako deti s vysokým socioekonomickým statusom.
.jpg)
