Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1.septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Ak iba jeden jazyk, tak by bolo logické, že štátny, teda slovenčina
Základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa aj v novom školskom roku pripravujú na “papierovanie”, ktoré si vyžaduje povinnosť viesť všetku pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne. Školy tvrdia, že aspoň pre tie dokumenty, ktoré slúžia pre vnútornú potrebu školy, by sa táto povinnosť mala zrušiť. Myslia tým, že by sa mala táto dokumentácia viesť iba v maďarskom jazyku. Logickejšie by však bolo, že ak sa má dokumentácia viesť iba v jednom jazyku, tak by to mal byť štátny jazyk, teda slovenčina. Dokumenty by sa tak stali aj do budúcna kontrolovateľné štátnymi orgánmi bez toho, aby bolo potrebné vynakladať finančné prostriedky zo štátnych zdrojov na preklady týchto dokumentov. Tiež by sa tak zamedzilo diskriminácii zamestnancov, ktorí neovládajú jazyk menšiny.
Podľa zákona o výchove a vzdelávaní sa v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, vedie pedagogická dokumentácia v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
Školy by rady používali iba jazyk menšiny nedomýšľajúc dôsledky
“Je to obrovské kvantum dokumentov a tým je aj administratíva okolo toho obrovskou záťažou pre školy,” uviedla pre TASR riaditeľka ZŠ s MŠ Petra Pázmánya v Šali Katarína Dohányosová. Upozorňuje tiež na to, že na niektorých dokumentoch a predpísaných tlačivách ani nie je miesto pre vypisovanie údajov v dvoch jazykoch.
Domnieva sa tiež, že záležitosť má aj “kvalitatívnu stránku” problému. Podľa nej, ak sa majú prekladať povinne vedené dokumenty, mali by sa prekladať formou úradného prekladu. “Na to však školy nemajú prostriedky,” poznamenáva Dohányosová. Administratívnu záťaž na škole znižujú aspoň tým, že dokumenty pre vnútornú potrebu školy vedú iba v jazyku národnostnej menšiny. “Do slovenčiny prekladáme len uznesenia, ako sú napr. zápisnice o zasadnutiach pedagogickej rady či metodických orgánov.”
Viesť celú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne vníma ako zbytočnú a zaťažujúcu aj riaditeľka ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským vo Fiľakove Agnesa Janušeková. “Boli by sme za obmedzenie tejto povinnosti, nemala by sa týkať interných dokumentov,” uviedla pre TASR.
Riaditeľka ZŠ Endre Adyho v Štúrove Zuzana Fodorová si myslí, že ak by sa vnútorná dokumentácia viedla len v jazyku menšiny, učitelia by mali viac času a energie pripravovať sa na vyučovanie. “Vysvedčenia, katalógové listy a iné predtlačené tlačivá by samozrejme mali byť dvojjazyčné,” uviedla Fodorová.
Lászlóa Nagya sa snaží presadiť požiadavky škôl u Čaploviča
Podľa splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Lászlóa Nagya (Most-Híd) by školám pomohlo, ak by prišlo k úprave príslušných ustanovení školského zákona. “Malo by sa v nich jasne definovať, ktoré typy dokumentácie na školách sa majú viesť dvojjazyčne a ktoré je možné viesť len v jazyku národnostných menšín,” uviedol pre TASR Nagy.
Dodal, že aj toto je súčasťou diskusie, ktorú vedie s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer-SD). “Rokujeme priebežne o celom súbore tém, ktoré sa týkajú menšinového školstva na Slovensku, spomínaná úprava je jedným z predmetov našich rozhovorov,” uviedol Nagy.
.JPG)
.jpg)
