Môj profil 
Predplatné
Je amorálne snažiť sa cez médiá pretláčať ľuďom do hláv ten „jediný správny“ ideologický názor, médiá majú popisovať realitu, nie ju tvoriť. Je tiež neprijateľné využívať prieskumy verejnej mienky na manipuláciu ľudí. No žiaľ deje sa to a znovu sa to chystá. Otázka je, či na to skočíme.
Ako to môže fungovať? Strana, mimovládka, alebo médium prieskumnej agentúre zadá zrealizovanie prieskumu s konkrétnymi otázkami. Je kľúčové, ako sa otázka položí, aké obsahuje slová – pozitívne či negatívne, aké je ich poradie, či hovorí o sprísňovaní niečoho alebo o zlepšovaní, či je medzi možnosťami v prípade politických prieskumov uvedená aj strana, ktorej treba zdvihnúť preferencie, na akom mieste je uvedená atď. Agentúra vyberie vzorku ľudí, ktorým otázky položí a odpovede dá do tabuľky. A ak výsledky nevychádzajú ako treba, vraj sa môže stať, že sa vzorka respondentov správne zmenší o tých, ktorí nám nevyhovujú.
Príkladom cielene postavenej otázky, ktorej výsledkami sa pred viac ako rokom oháňal Denník N po Kotlebovom návrhu zákona na sprísnenie potratov, bola táto: „Ste za alebo proti prijatiu zákona, ktorý by na Slovensku sprísňoval vykonávanie umelých potratov?“
Liberálne médium teda položilo cez agentúru Focus ľuďom manipulatívnu otázku o sprísnení potratového zákona. Každému, kto používa zdravý rozum, je jasné, že
- ľudia nemajú radi reštrikcie, a preto prirodzene povedia, že nechcú prísnejší zákon. Akýkoľvek.
- pri takejto otázke je podstatné, či ľudia poznajú zákon, na ktorého sprísnenie sa ich pýtate, alebo majú len svoje domnienky o ňom.
A tak extrémnym liberálom vyšlo čo potrebovali.
To, že ľudia naozaj nevedia, čo v potratovom zákone je a nie je, ukázal ďalší prieskum Focusu o niekoľko mesiacov neskôr. Záver – čísla prieskumu progresivisticky-liberálneho Denníka N nič nehovoria o realite, lebo ľudia nevedia, o akom zákone sa vyjadrovali, čo umožňuje a čo nie.
Útoky prídu. A my poďme na pochod
Ktovie s čím prídu pred Národným pochodom za život liberálne médiá, mimovládky, „na slovo vzatí“ sociológovia, feministické aktivistky a dokonca aj tí, ktorých si na úradoch platíme z daní. Budú pred kamerami krútiť, presviedčať, ukazovať kadejaké čísla a rozprávať „argumenty“, len aby čím menej ľudí prišlo demokraticky vyjadriť svoj názor takým silným spôsobom, akým je verejná účasť na pochode. Pri predchádzajúcich dvoch pochodoch sa im ľudí odradiť nepodarilo, a to je dobre.
Vieme, že útoky sa chystajú, perá sú nabrúsené, kamery nabité. Iste sa chystajú reportáže o tom, koľko stojí cesta na Národný pochod za život, aké to bude drahé a zbytočné, o tom, že Slovensko by malo byť „slušné“ a riešiť mnohé „dôležitejšie“ problémy, o tom, že nemáme brať ženám „slobodu“ zabiť (!) svoje dieťa, o tom, že „prieskumy“ ukazujú, že ľudia nechcú lepšiu ochranu nenarodených detí atď.
Je na nás, či na to skočíme, alebo sa postavíme za realitu a prídeme.
Jozef Kuchár
