Šimkovičová neúmyselne urobila dielo Emílie Rigovej nesmrteľným

„Vrátim sa k tomu, kedy som toto dielo vytvorila. Vždy je dôležitý kontext. Hlavne pri súčasnom umení ide o to, kvôli čomu to dielo vzniklo a čo ním chcel autor povedať,“ vysvetlila umelkyňa a pripomenula, že toto dielo vytvorila v roku 2018 pre výstavu, kde bola finalistkou ceny Oskara Čepana. Rigová podotkla, že v zahraničí vystavovala už mnoho rôznych diel, no na Slovensku išla svojím dielom demonštrovať svoju rómsku identitu prvýkrát. Upozornila, že v SNG mala vystavených päť odlišných výstupov.

Jedným z nich bolo aj video, na ktorom zvracia zlato s názvom Vomito ergo sum!, ktorým odkazovala na známy osvietenecký citát Cogito, ergo sum – Myslím, teda som. „Zvraciam v ňom zlato. Pretože zlato je hlavná sémantická rovina mojej identity navonok. Zlato je veľmi často spájané s Rómami. To, že ho zvraciam a kľačím pri tom, to mal byť môj statement k tomu, ako sa staviam voči stereotypom, voči tomu, ako som vnímaná ja či moja rodina,“ vysvetlila umelkyňa s tým, že súčasne je dielo viacvrstvové, ide teda o to, čo sa snaží akoby „vyzvraciať“, no nejde to, pretože je to v nej stále prítomné. „A to bolo práve to hravé pre toho diváka, čo si z toho mal zobrať, že ako pristupujem k svojej identite,“ doplnila Rigová.

Kritika ministerky Šimkovičovej podľa jej slov spravila toto dielo po siedmich rokoch jeho existencie nesmrteľným. Umelkyni narástli čísla na sociálnych sieťach, no stala sa aj terčom hejtu na svoju osobu a rodinu.

„Je pravdou, že behom dvoch dní mi vyskočila sledovanosť na Instagrame a získala som nových sledovateľov. Ale, neviem, či by som toto neoželela, keď to porovnám s tým kvantom tých odporných komentárov na moju osobu a na moju rodinu. Zakazovala som svojej rodine, aby to čítali. Mne to za každým spravilo zle,“ priznala sa umelkyňa, ktorá sa ale stretla aj s mnohými pozitívnymi rekciami. Ako umelkyňa v tejto súvislosti upozornila, že ministerka sa s ňou ani neskontaktovala. „Ja som bola v tom čase v Portugalsku, keď nastal tento ošiaľ. Deň po tom som ju označila na svojom Instagrame, kde som dala stanovisko, alebo skôr dopis priamo pre ňu. Ale neozvala sa mi. Aj som jej ponúkla, že by som jej to vysvetlila, a že jej dám lekcie o súčasnom umení,“ doplnila Rigová.

Umenie je podľa slov Rigovej dobré len vtedy, keď človeka niekam dovedie. „Ak si chce niekto zútulniť obývačku, nech si kúpi za 15 eur nejaké dekorácie. To ho ale nikam nedostane. Keď ale pôjde do galérie, kde je niečo, čo ho núti sa zamyslieť alebo ho to vytrhne z komfortnej zóny, zvráti mu v hlave to, čo si myslí a začne špekulovať, to je práve to, o čom je umenie. A vždy to tak bolo. Len ľudia na to zabudli,“ vyhlásila Rigová a upozornila, že umelci už v minulosti dokonca zavárali aj svoje výkaly, a je to viac ako 50 rokov dozadu. „Robili to s určitou myšlienkou a vidinou. Dokonca sa dávali aj zastreliť, respektíve postreliť pri svojich performatívnych veciach. Príde mi ozaj smiešne, že my tu dnes po už vrchole exponovanej postmoderny ideme riešiť, že aké podoby má súčasné umenie,“ dodala umelkyňa s tým, že súčasné umenie pracuje so všetkým možným a politici by si podľa nej mali uvedomiť, že modernu robili aj autori ako Pablo Picasso.

Celá kauza okolo jej diela však podľa nej bola aj na niečo dobrá. „Očakávala by som, že v 21. storočí bude aj publikum trochu iné. Táto kauza bola dobrá na to, že odhalila, ako veľmi nevzdelané máme publikum. Nežijeme umením,“ skonštatovala umelkyňa s tým, že sa potom umelci stávajú terčmi. Rigová ďalej podotkla, že najväčšiu oporu má vo svojej rodine, aj napriek tomu, že nikto z nich nemá umelecké vzdelanie. „Začali moje umenie chápať. Vždy vedia, prečo to robím. Vždy pochopia celý ten proces, prečo to robím, na čo je to kritika alebo naopak, s čím sa vyrovnávam. Oni sú tá moja súkromná armáda, ktorá to referuje ďalším známym, ktorí takisto nepôsobia v umení, a približujú moje veci ďalším ľuďom,“ uzavrela umelkyňa.