Môj profil 
Predplatné
Počas dvadsaťročnej dekády medzi rokmi 1989 – 2009 veľké západné nadnárodné firmy obsadili trhy východnej Európy, vlastnícky sa zmocnili celých strategických odvetví i bánk a začali profitovať z lacnej, pritom kvalifikovanej pracovnej sily krajín východnej Európy.
Ak západná Európa v 90-tych rokoch hospodársky utešene rástla, ekonomiky krajín východnej Európy sa prepadli o 25 percent. Až niekedy na prelome roka 2000 sa naše krajiny dostali na výkonnostnú úroveň spred revolučného obdobia, samozrejme, už len v podobe európskych nádenníkov.
Svoju nadradenú pozíciu západná Európa využila aj pri vyjednávaní podmienok o vstupe do EÚ pred rokom 2004, keď novým členským krajinám nanútila svoje predstavy. Napríklad Slovensku predčasné odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, a väčšine východných krajín nevýhodné dotačné schémy pre poľnohospodárstvo.
V tom období síce viaceré východné krajiny už začali vykazovať pomerne masívny hospodársky rast, ten však vzhľadom na výrazne nižšiu úroveň východiskovej základne neznamenal a neznamená, že sa ekonomická a sociálna úroveň západnej a východnej Európy zbližujú.
Opak je pravdou a nožnice medzi slabšími a silnejšími sa ďalej otvárajú. Kapitál, ktorý prúdi do východnej Európy, prináša poväčšine len mechanickú prácu pri montážnych linkách, za mzdy, ktoré v našich podmienkach sú nadpriemerné, ale z pohľadu Západu ide o žobrácke almužny.
Západ bohatne, ale pritom sa ošíva prispievať na podporné kohézne fondy, ktoré majú aspoň v minimálnej miere pomôcť v Európe tým slabším. Ak nezabojujeme, Západ nás vyzlečie aj z trenírok a bude chcieť za to dokonca aj poďakovanie.
Sergej Kozlík
(Autor je podpredsedom Národnej koalície a kandidátom strany vo voľbách do Európskeho parlamentu)
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk
.jpg)
