Ekonómka v samotnom úvode píše, že sa v jednej chvíli zdalo, že slobodu a trh nemožno zastaviť. Pritom to bol však omyl, pretože aj trh, aj sloboda už narazili.

“Teda aspoň v Nemecku a ďalších západoeurópskych krajinách to tak vyzerá. Lenže Nemecko udáva smer celej EÚ. Teda aj nám. Bez toho, aby to niektorý z našich súčasných politikov nahlas odsúdil, môžeme v Nemecku v priamom prenose pozorovať príchod ľavicovej katastrofy. Najprv sa začali odhaľovať sochy Karla Marxa, ako by bolo za čo si teraz takto totálne odpudivé osoby vážiť. A teraz zase Nemci prišli s tým, že začnú ľuďom vyvlastňovať ich byty a domy,” píše Šichtařová.

Minulosť sa opakuje?

Odborníčka na ekonómiu tak poukazuje na to, že 30 rokov po páde východoeurópskeho socializmu sa vlastnícke práva opäť porušujú. A najhoršie na tom všetkom vraj je, že ľudia mlčia.

“Mlčíme podobne, ako keď prichádzal k moci Hitler. Snáď v nádeji ako vtedy, že sa nás to netýka. Vtedy ale bolo Nemecko od nás dosť politicky “oddelené”, a predsa sa nás to týkalo čertovsky. Dnes sme prepojení Európskou úniou a mnohí volajú po ešte omnoho väčšej integrácii,” porovnáva minulosť s prítomnosťou.

Celá vec sa podľa ekonómky zhoršila, keď v apríli tisíce Nemcov protestovali proti súkromným majiteľom bytov a požadovali kvôli vysokému nájomnému ich vyvlastnenie. Údajne mali aktivisti, ktorí sú podľa nej popletení a neinformovaní, už zhromaždiť 80 tisíc podpisov a požadujú referendum o vyvlastnení.

Šichtařová píše, že aktivisti síce majú pravdu v tom, že ceny nájmov v Nemecku prudko rastú, ale prevracajú príčiny a následky.

“Nájmy rastú z dvoch dôvodov: Po prvé centrálna banka (v dobe rastu ekonomiky!) nepochopiteľne ekonomiku “podporuje” nulovými až zápornými úrokovými sadzbami, čo musí viesť ku skupovaniu bytov na hypotéky a zdražovaniu bývania. Po druhé príval imigrantov nie je pokrytý zodpovedajúcim stavaním obydlia pre nich, čo musí viesť k previsu dopytu nad ponukou a zdražovaniu bývania. Čiže nie je to kapitalizmus, čo zlyhalo – jeho zákony fungujú neomylne. Je to socialistické inžinierstvo – nezmyselné úroky a nezmyselná imigrácia – čo spôsobilo nárast cien za bývanie,” vysvetľuje.

Za zaujímavé považuje aj to, že na vec začala reagovať aj kancelárka Angela Merkelová, ktorá povedala: “Potrebujeme súkromných investorov, ktorí si ctia aj celospoločenského ducha. Nie som si istá, či tomu tak v minulosti skutočne vždy bolo, z niektorých developerských stavieb nadšená nie som.”

Na to ekonómka, ktorá Merkelovú označila za zväzáčku, reagovala tak, že investori neinvestujú kvôli duchu a už vôbec nie kolektívnemu, ale kvôli zisku. “Keď im vezmete motiváciu ziskom, už to bude socializmus, čiže prestane to fungovať,” tvrdí. Možno by tak človek, ktorý nikdy nepodnikal, nemal radiť ľuďom, ktorí podnikajú.

Čo alebo kto za to môže?

Za rast nájmov aj cien nehnuteľností tak v celej EÚ môžu podľa Šichtařová centrálné banky, nie trh.

“Môžu za to socialisti podobní pani kancelárke, ktorí menovali do vedenia ECB svojich kamarátov hrajúcich sa na ekonómov miesto racionálnych ekonómov. Racionálny ekonóm by nikdy nedovolil, aby bola hlavná úroková sadzba eurozóny záporná, nieto v čase, keď ekonomika rastie. Nikdy by nepripustil takú nemravnosť, aby pri záporných úrokových sadzbách veriteľ platil dlžníkovi za to, že mu “smie” požičať! “Rozčúlila sa odborníčka, ktorá tvrdí, že títo socialisti vytlačili trhové princípy z hry.

Za alarmujúce potom považuje to, že berlínska radnica vedená koalíciou sociálnej demokracie, Ľavice a Zelených, prišla s myšlienkou zastropovať na päť rokov nájomné. To vraj svedčí o ich nevzdelanosti a v dôsledku toho sa vraj v Berlíne dostane k slovu šmelina.

“Kto a prečo by staval byty, ktoré budú regulované a teda za nízke nájomné? Motivácia stavať sa vytratí. Čiže taká regulácia vec len zhorší. Riešenie? Jediné: Nemecko potrebuje skončiť všetku reguláciu výstavby, prestať ubytovať imigrantov, zvýšiť na dlhodobý normál úrokové sadzby. Urobiť presný opak toho, čo robí,” myslí si ekonómka.

Celú vec potom porovnaní s tým, že “je už len krôčik od obľúbenej ľavicové myšlienky, že bývanie je vraj právo. A že ak má každý právo bývať, potom kto má veľký byt, musí k sebe niekoho nasťahovať “.

Všetko demonštruje aj na našej predchádzajúcej skúsenosti: “V jednom byte “predsa” v socializme nemôžu bývať len dvaja ľudia, keď iní chcú tiež bývať! Každý má dnes predsa v liberálnej demokracii “právo” na všetko. Aj muž má v rodovo rovnej spoločnosti právo rodiť deti ako žena. Toto je začiatok novej doktríny a majitelia bytov ponesú punc kulaku.”

Aj keď by sa tak mohlo zdať, že je to celé pritiahnuté za vlasy, v Berlíne už vyvlastnili prvý dom kvôli tomu, že ho majiteľ nerekonštruoval.

Záverom tak Šichtařová píše, že so socializmom si Nemecko zahráva už nejaký čas. A podľa nej sa to šíri ako lavína. A niečo podobné už môžeme počuť od českých Pirátov.

“Nemecko bolo v posledných sedemdesiatich rokoch ekonomickým vzorom mnohých vlád. Z vojnou zničenej krajiny vydupali blahobyt. A príliš veľa blahobytu viedlo k akejsi dekadencii celej spoločnosti. Akoby im jedna skúsenosť so socializmom nestačila. Už len čakám, kedy sa vrátia k Trabantu, ktorý však bude v rámci “pokroku” elektrický a v rámci socializmu na čakacej listine. Alebo snáď na čakačke nebol…? Kto vie? Dnešné liberálna ľavica už spochybňuje aj históriu, tak bohvie, ako to vlastne bolo…?” Pýta sa na záver.