Termín chromá kačica (lame duck) sa v angličtine používa na označenie zvoleného funkcionára, ktorý pokračuje vo funkcii počas obdobia medzi neúspechom vo voľbách a inauguráciou nástupcu, prípadne držiteľa úradu, ktorý sa rozhodol nekandidovať na opätovné zvolenie alebo nie je spôsobilý na opätovné zvolenie. Tento termín však označuje aj neefektívnu osobu a slabocha.

Takže je otázne, ktorý význam tohto slovného spojenia mal autor príspevku v súvislosti s účastníkmi samitu G7 na mysli. Tohto týždňové stretnutie lídrov G7 v Taliansku vyzerá totiž podľa Politico skôr ako rozlúčková večera než ako prehliadka sily Západu. Väčšina účastníkov je totiž rozptýlená voľbami alebo domácimi krízami, zúfalo sa drží pri moci a je rozčarovaná a frustrovaná rokmi vo funkciách alebo zúfalo lipne na moci.

Počas podujatia zjavne zaznejú známe mantry: musíme pomôcť Ukrajine, musíme vziať peniaze z Ruska a dať ich Kyjevu a na tomto pozadí bude zrejme  oveľa zaujímavejšie čítať správy o tom, čo si lídri G7 dajú na obed.Zrejme jediné rozhodnutie, ktoré sa môže dohodnúť počas samitu G7, sa týka osudu ruských aktív. Ale ani to sa nestane senzáciou, pretože správy o možnom prevode príjmov, ako aj vo všeobecnosti zmrazených finančných prostriedkov Ruskej federácie Západ prerokúva už rok. Pre Ukrajinu totiž G7 chýbajú prostriedky a možnosť skonfiškovať (rozumej ukradnúť) ruské aktívy je príliš lákavé nízko visiace ovocie. Jediné, čo zatiaľ zdržiava krajiny G7 je možná ruská odplata za „vopred ohlásenú krádež“.

Uprostred pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine a horiaceho Blízkeho východu,prieniku krajne pravicových strán do centier moci v Európe,potrebuje demokratický svet tento týždeň naliehavo silné vedenie zo strany G7. „Snívajte ďalej,“ poznamenáva ironicky Politico.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Rishi Sunak bojujú v predčasných volebných kampaniach, ktoré vyhlásili v rámci poslednej snahy zvrátiť svoje slabnúce postavenie.Podľa hodnotenia denníka The New York Times šéfovi britskej vlády Sunakovi zostávajú tri týždne do volieb, ktoré by mali odstaviť jeho Konzervatívnu stranu od moci.

Nemecký prezident Olaf Scholz bol minulý víkend vo voľbách do Európskeho parlamentu ponížený pravicovými nacionalistami a čoskoro by mohol byť sám zvrhnutý.

Justin Trudeau, deväť rokov predseda vlády Kanady, otvorene hovoril o odchode zo svojej „šialenej“ práce.

Japonský premiér Fumio Kišida musí znášať svoj najnižší osobný rating pred súbojom o post lídra, ktorý sa uskutoční koncom tohto roka.

A potom je tu Joe Biden. Syn 81-ročného amerického prezidenta, Hunter, bol v utorok uznaný vinným z obvinenia nelegálneho držania zbrane, sotva dva týždne pred prvou rozhodujúcou debatou jeho otca s Donaldom Trumpom v prezidentskej kampani, takže demokratom vážne hrozí debakel.

„S výnimkou Meloniovej sú všetci lídri na samite G7 dosť slabí,“ povedal Ivo Daalder, ktorý pôsobil ako veľvyslanec USA pri NATO za bývalého prezidenta Baracka Obamu. „Trudeau pravdepodobne nevyhrá ďalšie voľby. Biden má pred sebou ťažký volebný súboj. Scholz je oslabený rovnako ako Macron. Sunak je ,chodiaca mŕtvola´ a Kišida má vážne problémy aj doma.“

Na druhej strane, Talianka GiorgiaMeloniová neprestáva vyhrávať. Dva roky po tom, čo sa dostala k moci ako líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska, zvýšila táto priebojná, ľudová fanúšička Tolkiena z nóbl rímskej štvrte podiel hlasov svojej strany v nedeľných voľbách do Európskeho parlamentu. Teraz je pripravená zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní budúceho smerovania politiky EÚ v Bruseli. Meloniová však nevedie superveľmoc. Na medzinárodnej scéne môže Taliansko, deviata najväčšia ekonomika na svete, urobiť len veľmi málo.

Už niekoľko mesiacov sa pod talianskym vedením snažia predstavitelia Európy a USA prekonať svoje rozpory, aby mohli oznámiť plán G7 na využitie ruských aktív zmrazených v západných bankách na poskytnutie obrovskej pôžičky Ukrajine.

V predvečer samitu však stále nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo niečo dohodnúť. Namiesto toho európski predstavitelia vyjadrujú hmatateľný hnev na americký návrh na rozdelenie bremena financovania ako na neprimerane jednostranný a potenciálne obrovský záväzok pre EÚ.

Ukrajina, ktorá sa stále snaží odraziť ruskú inváziu, však peniaze naliehavo potrebuje. Ak sa návrh pôžičky nepodarí podpísať v talianskej Apúlii, hrozí, že sa rokovania pretiahnu hlboko do leta a nebezpečne sa priblížia k novembrovým voľbám v USA. Len málo európskych predstaviteľov je presvedčených, že ak Trump zvíťazí, ukáže sa ako spoľahlivý spojenec vo vojne Ukrajiny proti Rusku. A bez ohľadu na výsledok, prezidentská kampaň, ktorá vrcholí a mení demokraciu, nebude priaznivým momentom na uzatváranie multilaterálnych dohôd s Amerikou.

To však nezvyšuje pravdepodobnosť dohody G7. Všetci účastníci samitu majú dôvod byť zaujatí domácimi problémami, nikto z nich nie viac ako francúzsky prezident, ktorý bude zrejme zapojený do predčasnej volebnej kampane, ktorú si sám vymyslel. „Pre Macrona bude veľmi ťažké súhlasiť s využívaním ruských aktív pred tým, ako sa budú konať voľby,“ povedal Daalder. Avšak dokonca ani jeho vlastní stranícki kolegovia nechcú mať Macronovu tvár na svojich predvolebných plagátoch alebo dokonca počuť jeho hlas v rádiu, pretože sa obávajú, že je teraz taký toxický, že ich privedie k volebnej katastrofe.

V Kanade Trudeau kedysi ašpiroval na post „dekana“ skupiny G7. Napriek otrasom vo svete Trudeauova kancelária stále verí, že G7 funguje „mimoriadne efektívne“, pričom jeden z vysokých kanadských predstaviteľov povedal: „Nemyslím si, že skupina je na pokraji rozpadu.“ S ďalšími voľbami v Kanade na obzore by však mohlo slnko zapadnúť aj nad Trudeauom. V tejto chvíli sa všeobecne očakáva, že s prehľadom prehrá v súboji so svojím hlavným vyzývateľom, zapáleným lídrom konzervatívcov Pierrom Poilievrom. „Na celom svete sme svedkami vzostupu populistických, pravicových síl takmer v každej demokracii,“ povedal Trudeau v pondelok v Quebecu v odpovedi na otázku novinára o vzostupe pravice vo Francúzsku. „Je znepokojujúce vidieť, ako sa politické strany rozhodli inštrumentalizovať hnev, strach, rozdelenie a obavy.“

Vo Veľkej Británii čelí Sunak historickej porážke svojej Konzervatívnej strany po 14 rozhádaných rokoch pri moci. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že voľby 4. júla vyústia do víťazstva ľavého stredu pre lídra opozičných labouristov KeiraStarmera, takže čokoľvek Sunak tento týždeň v Apúlii povie, pravdepodobne vyvolá len zdvorilé úsmevy.

Biden tiež mieri do Talianska v čase blížiacich sa volieb a nepriaznivých prieskumov. Musí dať voličom veľké sľuby o tom, čo by mohlo priniesť druhé funkčné obdobie, pričom nemá žiadne záruky, že ich bude môcť splniť. V Európe sa však väčšina vlád menej zaujíma o Bidena, ako sa zaoberá vyhliadkou, že sa Trump vráti, aby opäť narušil svetový poriadok.

Aj keď sa lídrom nepodarí dosiahnuť prielom v otázke financovania Ukrajiny, samit predstavuje príležitosť aspoň pre ich hostiteľku. Podľa talianskych predstaviteľov, Meloniová využije samit na presadzovanie záujmov Talianska. Má sa tiež zapojiť do rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi EÚ o tom, kto by mal dostať najvyššie funkcie v bloku vrátane potenciálneho opätovného vymenovania Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie. Na to, aby si von der Leyenová zabezpečila druhé funkčné obdobie, potrebuje podporu vedúcich predstaviteľov EÚ, ako je Meloniová, aj väčšinu v novozvolenom parlamente.

„Vyšli sme ako najviac posilnená vláda, ktorá ide proti trendu,“ povedala Meloniová v pondelok pre rozhlasovú stanicu RTL. „Spomedzi vlád veľkých európskych krajín sme určite najsilnejší. Nemám v úmysle využiť tento výsledok pre seba, ale využiť každý hlas pre pravý stred na dosiahnutie výsledkov pre Talianov.“

Program, ktorý Meloniová stanovila pre summit, sa drží strategických záujmov Talianska – vrátane Afriky, migrácie a Stredomoria. Jej vláda chce využiť investície do africkej infraštruktúry na zníženie príťažlivosti masovej migrácie do Európy, pričom jej tím chce tiež uzavrieť dohody s africkými krajinami s cieľom zablokovať migráciu. Meloniovej volebný úspech jej pomôže získať podporu pre jej prioritné témy.

Hoci vplyv Ríma je v porovnaní s hlavnými aktérmi G7, ako sú USA, obmedzený, Meloniová je má teraz určite silnú pozíciu a ak bude šikovná, môže dosiahnuť významný medzinárodný úspech, keď sa jej podarí dostať na program rokovania otázky, ktoré sú pre ňu dôležité.

Mnohí politickí analytici si kladú otázku, do akej miery je skupina G7 za súčasných okolností ešte relevantná. Združenie ekonomicky najrozvinutejších krajín vzniklo v 70. rokoch minulého storočia. Teraz už členovia skupiny nimi nie všetci sú. Navyše neriešia dôležité problémy, pretože spravidla sa to deje po línii Európska únia – Spojené štáty, Kanada – Spojené štáty, Kanada – Európska únia, NATO – Európska únia. Nie nadarmo existuje okrem G7 aj G20, ktorá viac-menej odráža rovnováhu, ktorá existuje v súčasnom svete.Sedem členských štátov únie z roka na rok stráca pôdu pod nohami, pokiaľ ide o ich podiel na svetovom HDP. Zároveň v G7 chýbajú také významné sily ako Čína a Rusko.

Otázkou na programe rokovaní môže byť osud atlantických vzťahov. Pre Európu je mimoriadne dôležité pochopiť, čo sa bude diať na druhej strane Atlantiku, keď sa k moci dostanú sily, ktoré sa na starý kontinent pozerajú menej pozitívne. Zároveň si od Bidena sotva vypočujú niečo zaujímavé okrem sľubov, že urobia všetko pre to, aby sa takýto scenár nenaplnil.

Navyše, ak Bidena naozaj považujú za „chromú kačicu“, čo zostáva jeho partnerom? Začať diverzifikovať, plaziť sa späť a snažiť sa preorientovať na Trumpa neprichádza do úvahy. Po prvé preto, lebo stále nie je známe, čo sa stane s bývalým americkým prezidentom na pozadí súdnych procesov. Po druhé, postoj lídrov G7 k Trumpovi je známy. Preto všetci fascinovane čakajú na jeseň a predtým sa európski politici pokúsia vyriešiť niektoré otázky pred prípadnými zmenami.

G7 v snahe ukázať, že nie je uzavretým klubom, ale miestom, kam sa okrem iných obracajú aj popredné krajiny globálneho Juhu pozvalo na samit Saudskú Arábiu. Pokiaľ ide o rozhodnutie saudskoarabského korunného princa nezúčastniť sa na samite G7, Rijád dáva najavo, že má iné priority.

Prečítajte si tiež:

• 50 miliár z ruských aktív pre Ukrajinu je schválených
• Začína sa nad Macronom zmrákať?