Dnes sme svedkami toho, ako sa nám americké impérium Pax Americana rozpadá priamo pred očiami. Pax Americana sa začal formovať v roku 1945, počas svojej existencie priniesol priamu smrť desiatkam miliónov ľudí a vznikol na ľudskom nešťastí a ľudskej krvi. Pax Americana priniesol so sebou rozklad tradičných civilizačných hodnôt, násilné presadzovanie gender ideológii, neumožnil stovkám miliónov detí, aby sa narodili priniesol so sebou drogy, eutanáziu a i.  Všetko má svoj začiatok a koniec, dnes sme svedkami približujúceho sa konca Pax Americana, na troskách tohto neľudského sveta však môže vzniknúť nový, spravodlivejší svet.

Jurij Podoljak upriamil na začiatku svojho vystúpenia pozornosť na skutočnosť, že americké elity musia vyvíjať čoraz viac úsilia k tomu, aby zabránili odstredivým tendenciám jednotlivých štátov, ktoré túžia sa vymaniť spod nevýhodnej americkej nadvlády. Pred 10 rokmi bolo ešte nemysliteľné, aby sa Američania stretávali s prejavmi otvoreného odporu, dnes musia vyvíjať čoraz väčší nátlak, aby ich poslúchali, pričom sa môžu spoliehať len na brachiálnu silu a skorumpované proamerické elity.

Rozpadom ZSSR stratili USA zmysel svojej existencie. Američania boli presvedčení že ostanú hegemónom navždy, stratili tak hybnú silu svojho vývoja. To čo označovali za zlatý vek západnej civilizácie bolo len násilným presadzovaním amerických záujmov. Američania zdegenerovali do podoby, v ktorej sa nachádzajú dnes. Sme svedkami pokračujúceho konca americkej hegemónie. Rusko a Čína už otvorene ukončili existenciu jednopolárneho sveta, Američania nedokážu pružne reagovať na zmeny, ktoré otriasajú ich panstvom.

Rozklad americkej moci vidieť napríklad na Blízkom východe, kde Irán, Turecko, Sýria, Libanon, Katar, Egypt a Irak už otvorene vystupujú proti Američanom. Irak, Lýbia a Sýria si na vlastnej koži mohli vyskúšať americké predstavy o demokracii a ich bolestné skúsenosti netúži nasledovať žiadna z krajín Blízkeho východu. Čoraz viac krajín otvorene komunikuje s Ruskom a Čínou, postupne sa v týchto krajinách odstraňujú skorumpované proamerické elity. Dokonca ani Izrael, Pakistana Saudská Arábia, tradiční spojenci USA sa už nespoliehajú len na americkú podporu a čoraz otvorenejšie komunikujú s Ruskom a Čínou.

Zaujímavá je situácia v Európpe, ktorá ešte pred 10 rokmi predstavovala verného vazala USA. Ukázalo sa však, že vznik Slobodnej zóny voľného obchodu medzi Severnou Amerikou a Európou je len lákavou chimérou, ktorou sa snažili Američania Európanov ovládnuť. Dnes Američania zavádzajú pre Európu nevýhodné clá a snažia sa európsku ekonomiku vmanévrovať do veľmi nevýhodného postavenia, pričom sa spoliehajú na proamerické politické elity, ktoré sú na ich výplatnej listine. Ekonomické kruhy však už Američania definitívne stratili a keď sa európske krajiny zbavia politikov, ktorí americké záujmy stavajú nad záujmy vlastných štátov, čaká USA nepríjemné precitnutie. Američania k tomu, aby Európu udržali pod svojím vplyvom musia vykladať čoraz viac úsilia. Snažia sa pripútať najmä najsilnejšiu ekonomiku Európy – Nemecko, Anglicko sa po Brexite stalo de facto len appendixom USA, pričom Škótsko a Wales sa ani netaja svojím odporom voči anglickej zahraničnej politike.

Ešte pred 10 rokmi stačilo, aby sa Američanom niečo prisnilo a celá Európa stála v pozore. Dnes silnie hlas reptajúcich podnikateľských kruhov a Američania sa sústreďujú už len na zbrzďovanie Ruska, pričom ich hlasnou trúbou sú najmä Poľsko, Pobaltie a Rumunsko. Neokoloniálny systém “bič a cukor”, ktorý americké elity s takou obľubou vo svete používajú čoraz viac stráca svoju príťažlivosť a podnikateľské kruhy už necítia potrebu financovať cez petrodolár americký spôsob života a americkú životnú úroveň. Majú záujem na rozvíjaní vlastného biznisu s Čínou a Ruskom, bez amerického protektorstva a neopodstatnených amerických výhod. Dokonca triezve uvažovanie sa začína objavovať už aj u najvernejších amerických spojencov (Poľsko, Pobaltie), ktoré sa stretávajú s čoraz väčšími ekonomickými a geopolitickými problémami.

V Ázii Čína úspešne likviduje dominantné americké postavenie. Už dávno je preč doba, kedy si mohli presadzovať Američania svoje záujmy. Úpadok USA je vidieť nielen v Pakistane, strednej Ázii a juhovýchodnej Ázii, protiamerické postoje sa začínajú presadzovať aj v Japonsku a Južnej Kórei, obe krajiny začínajú lavírovať a súčasne ako sa oslabuje americké postavenie rastie aj ich ochota spolupracovať s Čínou a Ruskom.

Irán jednoznačne dokázal neschopnosť Američanov vyrovnať sa s geopolitickými zmenami, Američanom neostáva voči Iránu už nič iné len vyhrážky. Irán sa však evidentne Američanov neobáva, Rusi a Japonci vedú rozhovory ohľadne napojenia japonskej infraštruktúry na ruské surovinové zdroje cez Sachalin, čo by znamenalo, že Japonsko sa úplne zbaví americkej dominancie a tlaku.

Úpadok USA je viditeľný aj v bývalom postsovietskom priestore. Krajiny strednej Ázie – Tadžikistan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko a spolu s nimi aj Kazachstan čoraz viac posilňujú spoluprácu s Ruskom, ktorá prekvitala v období existencie ZSSR. Za 25 rokov Američania nedokázali týmto krajinám ponúknuť okrem rusofóbie a protiruských postojov nič konkrétne, navyše Američania nechápu mentalitu obyvateľov Strednej Ázie. Oklamať ich možno len dva razy – prvý a posledný krát. Keď politické elity týchto krajín zistili, že Američania sledujú len svoje vlastné ciele a nedodržujú uzavreté dohody, prišlo k ich postupnému odvráteniu sa od USA. Dnes Američania skúšajú presadzovať svoj vplyv cez Gruzínsko, Ukrajinu a podporujú teroristické zoskupenia (americkým cieľom bolo preliať medzinárodný moslimský terorizmus cez Sýriu a Afganistan do Strednej Ázie a následne do Ruska, čo sa im však vďaka zásahu Ruska v Sýrii nepodarilo).

Podľa Podoljaka nás čaká ešte niekoľko ťažkých rokov, úsvit už prichádza a prináša so sebou optimizmus.

Video