Moskva 25. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Lavrov kritizoval USA, že predkladajú “neuveriteľné argumenty”
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil dnes Washington z porušenia ženevskej dohody o riešení krízovej situácie na Ukrajine tým, že voči Rusku vznáša stále nové požiadavky.
Lavrov kritizoval USA, že predkladajú “neuveriteľné argumenty”, aby ospravedlnili neplnenie ženevskej dohody ukrajinskou vládou. Ako príklad uviedol, že keď Moskva žiadala ukončenie blokády vládnych budov, USA reagovali vyhlásením, že kyjevská vláda udelila príslušným ľuďom právomoci, takže sa v objektoch nachádzajú legálne.
Ruský minister zdôraznil, že Moskva zabráni pokusom o skresľovanie ženevských dohôd, ako aj snahám Spojených štátov vnútiť svetovému spoločenstvu svoju vlastnú interpretáciu dohovoru uzavretému v Ženeve zástupcami Ukrajiny, Ruska, USA a EÚ.
Dodal, že americká propaganda sa naďalej snaží prekrútiť obraz vývoja udalostí na Ukrajine, aby “oklamala Ruskú federáciu a všetkých, ktorí protestujú proti protizákonnému konaniu kyjevských úradov snažiacich sa zakázať ruský jazyk”.
Lavrov uviedol, že unipolárny svet vytvára turbulencie, preto sa Rusko vo svojej zahraničnej politike snaží vyhnúť konfrontácii a konať rozvážne, pričom však tvrdo chráni svoje štátne záujmy. Rusko, ako dodal Lavrov, postupuje podľa medzinárodného práva a veľkú dôležitosť pripisuje koordinujúcej role OSN.
RIA Novosti citovala ďalej Lavrova, ktorý uviedol, že európski i americkí diplomati v súkromných rozhovoroch “čoraz častejšie” prezentujú “zdravý názor” na udalosti na Ukrajine, ale je pre nich ťažké, aby verejne “vzali späť” rozhodnutie o podpore nového ukrajinského vedenia. Dodal, že západné štáty sa už z princípu, “ale v tomto prípade nesprávneho princípu”, snažia (na Ukrajine) “dokončiť svoj projekt, bez ohľadu na čokoľvek”.
Spresnil, že podobná situácia bola aj v Gruzínsku, keď sa k moci “v podstate prevratom” dostal Michail Saakašvili. “Američania naňho stavili všetko, bol to ich geopolitický projekt, čiastočne virtuálny,” vyhlásil Lavrov. Dodal, že táto situácia vyústila do udalostí v roku 2008, keď pohraničné šarvátky na rusko-gruzínskych hraniciach prerástli do ozbrojeného konfliktu, ktorý sa skončil vytlačením gruzínskych jednotiek z Južného Osetska a znamenal odtrhnutie separatistických regiónov od krajiny.
Rusko vtedy – podobne ako aj teraz na Ukrajine – svoje angažovanie sa v konflikte okrem iného zdôvodnilo aj obavou o osud obyvateľov regiónu, ktorým v minulosti poskytlo ruské pasy a považuje ich za svojich. Vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že podľa ruskej ústavy má povinnosť svojich občanov brániť, “nech už sú kdekoľvek”.
ru
7.2°C
Nedeľa 
Utorok 
7.0°C
6.9°C
Pondelok 
4.9°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
